Michal Straška – Slovák, ktorý v USA boduje, ale doma na Slovensku o ňom nikto nevie

Veronika Horváthová / 20. novembra 2016 / Rozhovory

Michal Straška je mladý umelec, ktorého obrazy sú často krajšie ako skutočné fotky. Kresleniu sa venuje celý život, ale keď sa tomu vďaka náhode pred siedmimi rokmi začal venovať profesionálnejšie, žne jeden úspech za druhým. Od Taiwanu až po Miami, ale na Slovensku ho nikto nepozná. V rozhovore nám povedal, prečo nie je umenie u nás dostatočne ocenené, a tiež prečo je dôležité obklopovať sa pozitívnymi vecami v súčasnom svete, ktorý je plný stresu. Michal umením jednoducho žije, čo je neskutočne vidieť aj v jeho obrazoch!

Ahoj Michal, nedávno si sa vrátil z Taiwanu, kde si zožal veľa úspechov. Gratulujeme! Ako si sa k dostal k tomu, že budeš kresliť takéto reálne obrazy?

To som ani ja nevedel, že sa až k tomu dopracujem. Začalo to náhodou ešte v novembri 2009, 6 rokov po ukončení vysokej školy. V práci ma oslovila brigádnička vysokoškoláčka o nakreslenie jej portrétu, pretože zazrela na šetriči obrazovky moje skice na dva portréty, ktoré boli nakreslené ešte počas vysokoškolského štúdia. Ponuka nakreslenia portrétu ma zaskočila. Veď som 6 rokov už nekreslil a teraz je tu ponuka nakresliť portrét sympatickej mladej slečny. Po chvíľke váhania som s návrhom súhlasil. O pár dní som obdržal fotku a vrhol sa do práce. Portrét bol asi za 5 hodín hotový, no s výsledkom som však vôbec nebol spokojný. Po odovzdaní kresby slečne ma zaskočila jej reakcia. Ona bola nesmierne rada a tešila sa z diela. Táto jej reakcia ma tak trochu nakopla a nakreslil som si niečo pre seba. Bol to Bill Cosby. Portrét mi tiež trval okolo 5 hodín, ale tu som bol prekvapený ja z progresu v porovnaní s predošlou kresbou. Tak som sa vrhol do ďalšieho portrétu a to bol Hugh Laurie (Dr. House). A odvtedy kreslím až do súčasnosti.

 

Začínajú ťa spoznávať na celom svete. Tvoj obraz bol na obale knihy, no na Slovensku o tebe nikto nevie. Čím to je, že nevieme dostatočne oceniť talenty, ktoré doma máme?

Áno dielo „Recycling“ je na obale knihy „Strokes of Genius 7“ s podtitulom „Depth, Dimension & Space“. V knihe je nás 118 umelcov z celého sveta. Nesmierne si to vážim, že v konkurencii umelcov z celého sveta je moje dielo na obale tejto publikácie. To že ma ľudia na Slovensku príliš nepoznajú, je spôsobené aj tým, že sa tu málo prezentujem. Registrujem diela skôr do medzinárodných súťaží.  Z Taiwanu, kde som bol v apríli, ma však oslovil priamo organizátor ešte v roku 2015 o zapojenie sa do súťaže Interantional Art Grand Price Competition ešte v roku 2015. Z konkurencie viac ako 4000 diel som sa v prvom kole s dielom „Old age“ dostal do užšieho finále s 90 dielami. V ďalšom kole sme už museli originál posielať priamo na udalosť Art Revolution Taipei 2015, kde ďalej o celkovom víťazovi rozhodovala odborná porota počas piatich dní. V užšom finále dielo nakoniec získalo ocenenie „Gallery Award“, čo mi umožnilo vystavovať moje práce na ďalšom ročníku Art Revolution Taipei 2016. Diela podľa môjho úsudku ľudí zaujali, keďže zo 7 vystavovaných diel som predal všetkých 7.

427747_553938947951960_668017838_n

Dielo „Recycling“

 

Existujú na Slovensku nejaké organizácie alebo fondy, ktoré by združovali a podporovali mladých maliarov?

Viem, že existujú. Zatiaľ som to veľmi neriešil.

 

Momentálne spolupracuješ s umelcom v Nemecku. Nepremýšlal si, že by si odišiel do zahraničia?

Nepovedal by som, že s Dirkom Dzimirskym je to spolupráca. Bol som u neho v septembri 2015 v Nemecku na workshope získať informácie o jeho technike a zdokonaliť sa v nemčine. Áno, premýšľam aj nad odchodom do zahraničia.

 

Je situácia pre umelcov v zahraničí iná ako na Slovensku?

Neviem to veľmi posúdiť, keďže na slovenskej umeleckej scéne v súčasnosti nepôsobím. V niektorých krajinách má umenie aj niekoľko tisícročnú históriu ako aj na Taiwane. Podľa môjho úsudku k umeniu a umelcom tu pristupujú s úctou. Stredobodom pozornosti na podujatí Art Revolution Taipei bol samotný umelec. Pripravili pre nás bohatý program pred, počas aj po výstave s návštevami historických chrámov, ale aj iných častí Taipeia či Taiwanu. Veľmi si vážia ľudí, ktorí vytvárajú kultúrne hodnoty pre verejnosť, zanechávajú tu historické dedičstvo pre ďalšie generácie a vytvárajú emocionálne zážitky v ľuďoch. Emócie sú emócie radosti. Veď záujemcovia väčšinou kupujú to čo sa im páči a urobí na nich pozitívny impact. V súčasnej dobe stresu a zhonu je to veľmi vítaný zážitok.

13072686_1186132678071588_2971313119719176425_o

Umenie ťa neuživí a máš popritom aj “reálny job”. Plánuješ to zmeniť?

Áno, momentálne mám zamestnanie. Popri ňom sa venujem svojmu zatiaľ hobby. Denne kreslím približne 2,5-3 hodiny večer po práci. V súčasnosti pracujem aj na tom, ako zmeniť kreslenie na živobytie.

 

Aký je najlepší spôsob, ako dostať umenie k širšiemu, nie len odbornému publiku?

Je viacero spôsobov ako dostať umenie k širšiemu publiku. Napríklad aj výstavami, na akej som bol v Taiwane. Udalosť bola určená pre širokú verejnosť ako aj pre zberateľov umenia. Jeden deň z päťdňového podujatia bol určený aj pre školy. Žiaci najmä stredných škôl boli počas vyučovania na výstave. Neboli to len žiaci umelecky zameraných škôl. Hoci si väčšina žiakov nemohla dovoliť kúpiť diela, ale vytvárajú v nich vzťah k umeniu a k umelcom hneď v rannej mladosti. Samozrejme podujatia sa zúčastnili aj rodiny a mladí ľudia, ktorí prišli len s cieľom nadobudnutia kultúrneho zážitku z vystavovaných diel.

 

Koľko stojí taký obraz a koľko času ti reálne zaberie nakresliť ho?

Je to rôzne. Závisí od rozmerov diela. Ich cena sa v Taipei pohybovala v rozmedzí $850.00 – $4850.00. V súčasnosti najviac kreslím veľkosti A2. Čas vyhotovenia takéhoto rozmeru sa pohybuje okolo 150 hodín. Je to dosť veľa, ale ešte stále sa učím ako objekty reálneho sveta fotorealisticky nakresliť. Obdobie, za ktoré jedno dielo zhotovím, je asi 3 mesiace. Najdlhšie, čo som doteraz kreslil, bola kresba „Eiffel tower“ s rozmermi 68x99cm. Kreslil som ju po víkendoch jeden rok. Celkovo asi 375-400 hodín. Motívy mám v súčasnej dobe rôzne. V minulosti som začínal portrétmi a postupne som prešiel aj ku krajinkám. Každý obraz je komplexné dielo rôznorodých techník kreslenia ceruzkami s využitím perspektívy. Rôzne techniky využívam nielen v rámci jednotlivých materiálov a povrchov objektov v diele, ale aj v rámci pridania tretieho rozmeru – hĺbky.

 

Je u nás možné predať umelecké dielo v takej cene, akú ma reálne hodnotu?

Je to možné. Stačí ho prezentovať na tých správnych miestach, a tým správnym záujemcom.

12513986_1138287932850389_6552446717582864812_o

Ľudia často za tebou chodia s fotkou, aby si im ju nakreslil. Mal si niekedy nejakú vtipnú alebo nevšednú požiadavku?

Požiadavky to ani neboli,skôr len vtipné poznámky kamarátov. Napríklad, kedy už nakreslím nejaký akt. Ďalší vtipný komentár na kresbu bol, keď sa ma kamarát spýtal na čas, za aký som dielo vytvoril. Na moju informáciu o čase, so začudovaním odvetil, „To by som mal rýchlejšie vybodkovaný ten papier“. Je to možné, že plocha by bola skôr vybodkovaná. Moje diela sú však najmä o trpezlivosti a koncentrácii, keď niekedy za 3 hodiny nakreslím oblasť len 5cm x 5cm. Nejde ani o to ako dlho trvá vytvorenie daného obrazu, ale skôr o to, že nakoniec bude dielo celé hotové. Postupne hoci po menších častiach nakoniec zhotoviť celý obraz.

 

Spomínaš väčšinou úspech na Taiwane. Podarili sa Ti aj nejaké v iných krajinách?

Áno. Podarilo sa mi čo to aj na americkom kontinente. Počas leta 2015 som sa zúčastnil 16th online Artavita Competition. V súťaži som mal dve diela „Looking for breakfast“ a „On the way„. Za diela som nakoniec získal ocenenie „Certificate of Excellence“ a ako jeden z runners-up umiestnení som dostal pozvánku na vystavovanie diel na Spektrum Miami Art Fair 2.-6.12.2015 v Miami. Žiaľ z pracovnej vyťaženosti som musel pozvanie odmietnuť.

 

Posledná otázka, aký je tvoj sen, čo by si chcel v kreslení dosiahnuť?

Mám viacero cieľov, ktoré by som chcel dosiahnuť. Samozrejme nedá sa všetko ihneď. Najdôležitejšie je postupnými krokmi ísť stále vpred a dosahovaním menších cieľov prísť k finálnemu cieľu ako je to aj s mojimi kresbami.

Zdroj fotky: archív M. Strašku/facebook

Pridať komentár (0)