Miliónu živočíchov a rastlín hrozí vyhynutie, hovorí o tom najnovšia správa OSN

Situácia je naozaj vážna, varuje najnovšia a najkomplexnejšia, až 1 800-stranová správa o stave prírody medzivládnej platformy OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Na správe pracovalo celé tri roky až 145 expertov z 50 krajín a ide o prvú takúto správu z dielne OSN za posledných 15 rokov. Jej výsledok je naozaj nelichotivý.

Podľa aktuálne zverejnených údajov z odhadovaného počtu 8 miliónov druhov živočíchov hrozí vyhynutie až jednému miliónu z nich, a to v horizonte najbližších desaťročí. Takej zlej situácii naša planéta azda ešte nikdy nečelila, veď globálna miera vyhynutia živočíšnych druhov je v priemere desať až stonásobne vyššia, než to bolo za posledných 10 miliónov rokov.

„Zdravie ekosystémov, na ktorých závisíme my a všetky ostatné druhy, sa zhoršuje rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Narúšame samotné základy nášho hospodárstva, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života na celom svete,“ povedal predseda predstavenstva IPBES, Robert Watson a dodal, že pre záchranu našej planéty je nevyhnutná transformačná zmena.

View this post on Instagram

🌿Langer Nachwuchs🌿 – Diese kleine namibische Giraffe ist erst wenige Tag alt. Wer genau hinsieht kann noch die Reste der Nabelschnur am Bauch erkennen. – Mein neues Buch “ÜBERLEBEN – Als Wildhüter in Afrika“ gibt es jetzt in allen Buchhandlungen Deutschlands, Österreichs und der Schweiz – oder natürlich auch Online. Hol dir jetzt dein eigenes Exemplar! 📖🌿🦏🐆 – #giraffe #langebeine #offspring #kameelperd #cute #babyanimals #namibia #überleben #animalperson #rhinoleopardpangolin

A post shared by Sebastian Hilpert (@animalperson) on May 6, 2019 at 9:43am PDT

V prvom rade je potrebné zmeniť hneď niekoľko vecí a uvedomiť si, aké má ľudská bezohľadnosť a neuvážené konanie následky. Ľudia zmenili 75% zemskej pôdy a 66% morských ekosystémov, informuje správa, ktorá jasne ukazuje, ako sa planéta za posledných 30 či 40 rokov zmenila:

• svetová populácia sa od roku 1970 zdvojnásobila
• globálna ekonomika vzrástla štvornásobne
• medzinárodný obchod sa zvýšil desaťnásobne
• medzi rokmi 1980 a 2000 zmizlo 100 miliónov hektárov tropických lesov
• mestské oblasti sa od roku 1992 zdvojnásobili
• od roku 1980 vzrástlo znečistenie plastmi desaťnásobne
• celosvetová produkcia potravinárskych plodín vzrástla od roku 1970 v priemere o 300%
• od roku 1700 zmizlo z planéty až 87 % mokradí (biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody, pozn. red.)

Podľa informácií CNN je ohrozených viac ako 40% obojživelníkov, 33% koralových útesov a viac ako jedna tretina všetkých morských cicavcov.

Problém sa však týka úplne všetkých druhov živočíchov, či už na súši, v moriach alebo na oblohe. Ako uviedol Robert Watson, nikdy nie je neskoro, no je potrebné vykonať zmeny na každej úrovni, a to od lokálnej až po globálnu.

„Prostredníctvom transformačnej zmeny môže byť príroda zachovaná, obnovená a využívaná trvalo udržateľným spôsobom, čo je kľúčové pre splnenie väčšiny ostatných globálnych cieľov.“

Pre lepšie pochopenie Robert v správe IPBES vysvetlil, čo je potrebné si pod pojmom transformačná zmena predstaviť, keď podľa neho ide o „zásadnú reorganizáciu celého systému v rámci technologických, hospodárskych a sociálnych faktorov vrátane paradigiem, cieľov a hodnôt.“ 

View this post on Instagram

#lion #lions #leão #leoa #africa #animaisdaafrica #africadosul #animaisselvagens #savana #africanamazing #loves_africa #unlimitedafrica #wildafrica #animais #bichos #bichosdomundo #safari #wildlife #wildlifeplanet #africaanimals #africaselvagem #bdm_africa_selvagem #animal #wildestafrica

A post shared by África Selvagem (@africa_selvagem) on Dec 11, 2018 at 4:23pm PST

Jedinou možnosťou, ako zabrániť postupnému vymieraniu živočíšnych druhov a ničeniu planéty, sú vyššie spomínané transformačné zmeny. Zároveň bolo prostredníctvom využitia dôkladnej analýzy dostupných dôkazov vyhodnotených 5 najväčších globálnych vplyvov, ktoré spôsobili situáciu, v ktorej sa nachádzame:

1. využívanie pôdy a morí
2. priame využívanie zdrojov
3. zmena klímy
4. znečistenie
5. invázne druhy rastlín a živočíchov

„Ekosystémy, živočíšne druhy, voľne žijúce zvieracie populácie, miestne odrody a plemená domestikovaných rastlín a živočíchov sa zmenšujú, upadajú alebo celkom miznú. Základná a vzájomne prepojená sieť života na Zemi sa zmenšuje a čoraz viac sa štiepi. Táto strata je priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavuje priamu hrozbu pre ľudské blaho vo všetkých regiónoch sveta,“ hovorí profesor Josef Settel.

Je už len na nás, ako sa s týmito informáciami vysporiadame a či si ako ľudstvo vstúpime do svedomia a prijmeme transformačné zmeny, pretože ak tak neučiníme, nebude cesty späť a vymieranie živočíšnych druhov bude pokračovať aj po roku 2050. Táto správa by mala do výraznej miery pomôcť ekológom z celého sveta a mohla by poslúžiť ako odrazový mostík pre zmeny a ciele, ktorých sa môžeme dočkať už v budúcom roku v Číne pri príležitosti konania konferencie o biologickej diverzite.

Úplne dokonale to vystihol Robert Watson, ktorého jasný odkaz ľudstvu cituje portál Reuters.com. „Ak chceme zanechať pre naše deti a vnúčatá svet, ktorý nebude zničený ľudskou činnosťou, musíme konať okamžite. Ak nezačneme konať hneď, množstvo z milióna ohrozených živočíšnych druhov vyhynie.“

zdroje: TS – ipbes.net; cnn.com; reuters.com