Miliónu živočíchov a rastlín hrozí vyhynutie, hovorí o tom najnovšia správa OSN

  • Rybolov, poľnohospodárstvo, výrub pralesov a znečisťovanie ovzdušia
  • To je len zlomok ľudskej bezohľadnosti, ktorú keď nezmeníme, dobehne nas to nepekným spôsobom
  • Buď prijmeme transformačné zmeny, alebo vyhynie milión živočíšnych druhov a nebude cesty späť
pexels.com/@pixabay - pixabay.com/@elenabarbieri
  • Rybolov, poľnohospodárstvo, výrub pralesov a znečisťovanie ovzdušia
  • To je len zlomok ľudskej bezohľadnosti, ktorú keď nezmeníme, dobehne nas to nepekným spôsobom
  • Buď prijmeme transformačné zmeny, alebo vyhynie milión živočíšnych druhov a nebude cesty späť

Situácia je naozaj vážna, varuje najnovšia a najkomplexnejšia, až 1 800-stranová správa o stave prírody medzivládnej platformy OSN pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES). Na správe pracovalo celé tri roky až 145 expertov z 50 krajín a ide o prvú takúto správu z dielne OSN za posledných 15 rokov. Jej výsledok je naozaj nelichotivý.

Podľa aktuálne zverejnených údajov z odhadovaného počtu 8 miliónov druhov živočíchov hrozí vyhynutie až jednému miliónu z nich, a to v horizonte najbližších desaťročí. Takej zlej situácii naša planéta azda ešte nikdy nečelila, veď globálna miera vyhynutia živočíšnych druhov je v priemere desať až stonásobne vyššia, než to bolo za posledných 10 miliónov rokov.

Zdravie ekosystémov, na ktorých závisíme my a všetky ostatné druhy, sa zhoršuje rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Narúšame samotné základy nášho hospodárstva, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života na celom svete,“ povedal predseda predstavenstva IPBES, Robert Watson a dodal, že pre záchranu našej planéty je nevyhnutná transformačná zmena.

V prvom rade je potrebné zmeniť hneď niekoľko vecí a uvedomiť si, aké má ľudská bezohľadnosť a neuvážené konanie následky. Ľudia zmenili 75% zemskej pôdy a 66% morských ekosystémov, informuje správa, ktorá jasne ukazuje, ako sa planéta za posledných 30 či 40 rokov zmenila:

  • svetová populácia sa od roku 1970 zdvojnásobila
  • globálna ekonomika vzrástla štvornásobne
  • medzinárodný obchod sa zvýšil desaťnásobne
  • medzi rokmi 1980 a 2000 zmizlo 100 miliónov hektárov tropických lesov
  • mestské oblasti sa od roku 1992 zdvojnásobili
  • od roku 1980 vzrástlo znečistenie plastmi desaťnásobne
  • celosvetová produkcia potravinárskych plodín vzrástla od roku 1970 v priemere o 300%
  • od roku 1700 zmizlo z planéty až 87 % mokradí (biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody, pozn. red.)

Podľa informácií CNN je ohrozených viac ako 40% obojživelníkov, 33% koralových útesov a viac ako jedna tretina všetkých morských cicavcov.

Problém sa však týka úplne všetkých druhov živočíchov, či už na súši, v moriach alebo na oblohe. Ako uviedol Robert Watson, nikdy nie je neskoro, no je potrebné vykonať zmeny na každej úrovni, a to od lokálnej až po globálnu.

Prostredníctvom transformačnej zmeny môže byť príroda zachovaná, obnovená a využívaná trvalo udržateľným spôsobom, čo je kľúčové pre splnenie väčšiny ostatných globálnych cieľov.“

Pre lepšie pochopenie Robert v správe IPBES vysvetlil, čo je potrebné si pod pojmom transformačná zmena predstaviť, keď podľa neho ide o „zásadnú reorganizáciu celého systému v rámci technologických, hospodárskych a sociálnych faktorov vrátane paradigiem, cieľov a hodnôt.“ 

Jedinou možnosťou, ako zabrániť postupnému vymieraniu živočíšnych druhov a ničeniu planéty, sú vyššie spomínané transformačné zmeny. Zároveň bolo prostredníctvom využitia dôkladnej analýzy dostupných dôkazov vyhodnotených 5 najväčších globálnych vplyvov, ktoré spôsobili situáciu, v ktorej sa nachádzame:

  1. využívanie pôdy a morí
  2. priame využívanie zdrojov
  3. zmena klímy
  4. znečistenie
  5. invázne druhy rastlín a živočíchov

Ekosystémy, živočíšne druhy, voľne žijúce zvieracie populácie, miestne odrody a plemená domestikovaných rastlín a živočíchov sa zmenšujú, upadajú alebo celkom miznú. Základná a vzájomne prepojená sieť života na Zemi sa zmenšuje a čoraz viac sa štiepi. Táto strata je priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavuje priamu hrozbu pre ľudské blaho vo všetkých regiónoch sveta,“ hovorí profesor Josef Settel.

Je už len na nás, ako sa s týmito informáciami vysporiadame a či si ako ľudstvo vstúpime do svedomia a prijmeme transformačné zmeny, pretože ak tak neučiníme, nebude cesty späť a vymieranie živočíšnych druhov bude pokračovať aj po roku 2050. Táto správa by mala do výraznej miery pomôcť ekológom z celého sveta a mohla by poslúžiť ako odrazový mostík pre zmeny a ciele, ktorých sa môžeme dočkať už v budúcom roku v Číne pri príležitosti konania konferencie o biologickej diverzite.

Úplne dokonale to vystihol Robert Watson, ktorého jasný odkaz ľudstvu cituje portál Reuters.com. „Ak chceme zanechať pre naše deti a vnúčatá svet, ktorý nebude zničený ľudskou činnosťou, musíme konať okamžite. Ak nezačneme konať hneď, množstvo z milióna ohrozených živočíšnych druhov vyhynie.“

zdroje: TS – ipbes.net; cnn.com; reuters.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK