Mladí Slováci spravili z bývalej električky kultúrny priestor, inšpiráciu našli v zahraničí

  • T3 - kultúrny prostriedok je projekt nezávislého kultúrneho priestoru v bývalej električke
  • Prevádzkuje ho Občianske združenie Um
  • Skupina mladých ľudí našla inšpiráciu v zahraničí, ľuďom chceli priniesť zážitok
  • Na začiatku zápasili s byrokraciou aj úradníckou neochotou, fungujú však už tretí rok
  • Rozprávali sme sa so štatutárkou Janou Schäfferovou
 srcset
  • T3 - kultúrny prostriedok je projekt nezávislého kultúrneho priestoru v bývalej električke
  • Prevádzkuje ho Občianske združenie Um
  • Skupina mladých ľudí našla inšpiráciu v zahraničí, ľuďom chceli priniesť zážitok
  • Na začiatku zápasili s byrokraciou aj úradníckou neochotou, fungujú však už tretí rok
  • Rozprávali sme sa so štatutárkou Janou Schäfferovou

Kde sa zrodil prvý nápad, že chcete do Bratislavy priniesť kultúrnu električku?

Sme partia kamarátov, ktorá už od strednej školy funguje v takej menšej komunite. V roku 2017 sme sa dozvedeli, že Dopravný podnik mesta Bratislava draží električku. Prišiel nám to ako super nápad. Vedeli sme, že náš nápad potrebujeme robiť pod hlavičkou nejakého občianskeho združenia, či právnickej osoby, čo zjednodušuje všetky právne úkony a „papierovačky“.

Keď sme sa pustili do iniciatívy, že električku ideme skutočne kúpiť, rozmýšľali sme, čo s ňou spravíme. Boli sme vtedy ešte v študentských časoch a často sme cestovali. Videli sme veľa príkladov v zahraničí, kde staré vozne električiek či vlakov boli nejak zmenené, pretransformované na kaviarne či čajovne, rôzne iné prostriedky, kde ľudia môžu tráviť čas. Nechceli sme ísť komerčnou cestou, ale chceli sme električku vynoviť kultúrne. Chceli sme vytvoriť miesto, kde sa môžeme stretávať nielen my ako partia, ale i širšia verejnosť, ktorú oslovuje kultúra či umenie. Vzniklo to ako nápad netradičného priestoru a stretávania sa za účelom, ktorý má istú nadhodnotu než nejaký park či podnik, aby človek mohol mať z toho i zážitok.

Nerozmýšľali ste o inom dopravnou prostriedku? Prečo zrovna električka?

Najskôr sme sa dozvedeli, že Dopravný podnik predáva vozne a potom sme až začali rozmýšľať nad tým, že si niečo takéto zaobstaráme. Videli sme v tom príležitosť. Predtým sa dalo pozrieť, v akom stave sú vozne, či sa s nimi dá niečo spraviť alebo to je úplne zhrdzavená vec. Prišlo to však reálne a vyšlo to ako super vec.

Čo bolo v začiatkoch úplne najťažšie? Električku ste chceli umiestniť na Tyršove námestie, nie k bývalej Konskej železnici, kde je dnes. Bol i výber lokality zložitý?

Úplne na začiatku sme si neuvedomovali, čo takáto idea so sebou nesie. Napríklad, vozeň električky sa ťažko kategorizuje pre nejakého úradníka, nie je to štandardná vec. V Petržalke sa to trochu byrokraticky zamotalo. Nemali sme všetky informácie ako postupovať a keď sme ich dostali a postupovali sme už správne, čakala nás úradnícka neochota. Museli sme sa preto obrátiť na inú mestskú časť, Nové mesto, ktorá nás prijala naopak úplne opozitne – s otvorenou náručou. Chcela nám pomôcť mať tento projekt v svojej mestskej časti. Museli sme sa tiež naučiť fungovať v celej sfére grantových výziev, ako robiť dramaturgiu, produkciu, ako si roztriediť veci medzi sebou…

zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - Letné kino - Kým skončí táto noc

Robili ste si pred umiestnením električky aj prieskum, kde je ju v Novom meste najlepšie umiestniť?

Hrabali sme sa v katastrálnych mapách a rozmýšľali, kde by bolo fajn miesto, ktoré by nebolo záťažové na okolie a aby zároveň dávalo zmysel. Aby sa nenachádzalo úplne mimo centra, kam by ľudia nechodili, ale v istom užšom centre, ktoré by vedelo lákať ľudí ako nejaká atrakcia. Keď nevyšla Petržalka, hrabali sme sa v Novom meste a pôvodne sme chceli Kuchajdu. Pri prvotnej komunikácii sme to navrhli, ale odporučili nám tento pozemok pri Trnavskom mýte s tým, že by boli radi, keby to tam ožilo. Je tam i tá Konská železnica odkiaľ išla električka do Viedne. Chytilo to tak úplne nový rozmer, ako nejaké miesto transportu a miesto, ktoré má svoju symboliku. To nás veľmi potešilo a povedali sme si poďme do toho.

Ako vás prijali ľudia z okolia, keď ste električku v roku 2017 na toto miesto umiestnili?

Nie sme úplne priamo pri bytovkách, čo je naša výhoda. Ťažko povedať úprimnú odozvu tých okolobývajúcich. Je pri nás hlavne Železničná nemocnica a ubytovňa. Tri-štyrikrát sa nám stalo, že niekto z ubytovne sa prišiel sťažovať priamo k nám.

Napríklad, bolo deväť hodín a im sa zdalo, že je tam hluk. My sme sa vždy snažili o čo najmenší hluk a dodržiavame, aby sme po 22. hodine čo najmenej rušili okolie. Väčšinou sme to vedeli vydiskutovať. Ak človek aj prišiel nahnevaný, odchádzal potom inak. Jedna pani došla, že nemôže spať, ale teší ju, že niečo takéto tam robíme, len zrovna dnes sa jej nedá spať 😊. Veľa ľudí, ktorí chodí nám povie pozitívne reakcie, ako jeden pán, ktorý na tej električke aj jazdieval ako šofér. Tieto vozne aj stále jazdia po Bratislave. Viac je príjemných a pozitívnejších stretnutí než tých negatívnych.

A tie nejaké boli?

Na začiatku sa nám stali vykrádačky a asi trikrát na nás zavolali políciu. Boli to však situácie, kde to nebolo opodstatnené, napríklad po premietaní filmu, keď ľudia iba sedeli a rozprávali sa. Policajti prišli a že okej, tu sa nič nedeje, niekto asi nemôže spať. To sú už veľmi vyhranené situácie, ale väčšina podujatí je bezproblémová a nemáme nejaké konflikty. Vandalizmus je však v tomto meste nekonečný problém rovnako ako sprejerstvo a mali sme viackrát i rozbité okno.

zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - Letné kino - Kým skončí táto noc

Deje sa to stále?

Áno, ale našťastie v čoraz väčších intervaloch. Snažíme sa robiť prevenciu, máme rôzne antigrafiti nátery, plánujeme i zosilniť bezpečnosť, aby mohla byť hneď privolaná polícia, keď dôjde k týmto prípadom. Trnavské mýto má bohužiaľ takú polohu, z oboch strán je neďaleko od nás herňa, v noci sa tam premelie rôzna sorta ľudí a s tým nič neurobíme.

Na začiatku ste boli 11 zakladatelia, koľkí vás je v tíme teraz?

Áno, tí sme sa skladali na úplný začiatok električky, keď sme ešte nemali nejakú inú podporu či sponzora. Aktívne dnes funguje 7-8 ľudí, niektorí odišli študovať do Brna či Dánska. Niekto má na starosti dramaturgiu a premietanie, iný dramaturgiu technického zabezpečenia, ďalší PR…

Dohadzujeme si tiež zadania, keď niekto niečo nestíha, ale sme otvorení aj novým ľuďom, ktorí chcú niečo robiť pre električku. Čo sa týka výstav, tie nám robí kurátorka Jana Babušiaková, ktorá síce nie je „električkárka“, ale úzko s nami spolupracuje, zháňa umelcov a píše kurátorské texty. Sme otvorení tomu, že keď niekto príde s koncepciou, tak mu vieme pomôcť podľa našich časových možností.

Tvoje kompetencie sú aké?

Ja som štatutár občianskeho združenia Um, ktoré električku prevádzkuje. Momentálne mám veľa administratívnych „behačiek“, po notároch, robím tiež PR a fotím. Pomáham s produkciou a plánujem s jednou kamarátkou aj jeden nový projekt zameraný na podujatia a diskusie.

Máš teda i iné zamestnanie?

Mám viacero projektov, som živnostník a dokončujem si tiež školu.

zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - Letné kino - Kým skončí táto noc

Cena električky sa na aukcii vyšplhala na 850 eur. Bola to celá suma, ktorú ste do nej na začiatku museli investovať?

Nevedeli sme, aký bude rozpočet na začiatku, ale keďže nás bolo viac, všetci sme sa vyskladali po približne stovke. Kúpa električky mala vyjsť lacnejšie, ale veľa ľudí malo o ňu záujem. Potom približne ďalších tisíc eur stál prevoz. Mali sme objednaný žeriav, ktorý sa stihol aj pokaziť, museli sme preto zohnať ďalší… Dokopy to mohlo stáť nejakých 2 500 eur.

Teraz vás pri činnosti podporuje Bratislavský samosprávny kraj, Fond na podporu umenia. Nové mesto vám zas ponúklo trojročnú zmluvu o prenájme za euro. Tá ešte platí?

Áno, celá parcela patrí do podniku verejnoprospešných služieb (EKO), ktorý spadá pod Nové mesto a zmluva nám končí v lete. Chceme ju obnoviť a robili sme i petíciu na podporu električky. Tí, ktorým sa električka páči, totiž nepíšu pozitívne hodnotenia priamo starostovi alebo na mesto, ale skôr nám interne. Preto sme spravili petíciu, ktorú budeme odovzdávať spolu so žiadosťou o obnovenie zmluvy.

Vstupné na akcie je stále na báze dobrovoľnosti, predpokladám teda, že táto podpora vám prevádzku stačí.

Ako komunitný projekt negenerujeme žiaden zisk a sme závislí od grantov. Zvažovali sme aj rôzne formy podpory, ako je Startlab, ale momentálne sa na to necítime. Granty sú pre nás najfunkčnejší režim. Na začiatku sme získali aj podporu z participatívneho rozpočtu Nového mesta dostali nejakú sumu. Máme aj mediálnu spoluprácu s Rádiom_FM, ktoré nám robí promo. Tie peniaze sa u nás netočia a my z dobrovoľných vstupov zaplatíme občerstvenie, prípadne iné výdavky ako elektrinu.

zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - Vystúpenie Čavalenky

Ste kultúrny prostriedok, vystupujú u vás viacerí umelci. Je zabezpečenie ich vystúpenia ťažšie než v klasickom podniku?

Pri prvom koncerte sme mali vykričanú aparatúru, keďže sme nemali hneď potrebné technologické vybavenie. Na druhej strane tým, že fungujeme skoro komunitne a tých umelecko-kultúrnych komunít je viacero, tak sme si vedeli požičať aparatúru veľmi jednoducho. Hudobníci si zas často nosia svoje, takže to problém nie je. Vybudovali sme si už základný balíček, ktorý vieme zabezpečiť pri koncerte či akcii.

Na akciách prevažujú domáci či zahraniční umelci?

Dominujú koncerty, ktoré sa snažíme vyvažovať v pomere našej a svetovej scény. Čo sa týka zahraničných interpretov, veľa z nich sa nám sami ozvali, že majú turné a radi by si zahrali v električke. Nerobíme selekciu v tom, odkiaľ dotyčný pochádza, ide skôr o kvalitu. Rovnako sme mali čítačky, na ktorých boli českí alebo slovenskí spisovatelia a básnici.

Nemyslím si, že sme v tomto vyhranení. Máme i premietania filmov, v lete sme robili tancovačky. Vystavujú primárne slovenskí mladí umelci a študenti VŠVU. Snažíme sa dať priestor a priblížiť ľuďom lokálne umenie, zároveň sme radi, keď si u nás chcú zahrať aj zahraniční interpreti. Veľa z nich je príjemne prekvapených, keď zistia, že budú vystupovať skutočne vo vozni (smiech).

Ktoré akcie u teba najviac zarezonovali?

Čím je kapela lokálnejšia, tým viac cítiť silnú podporu lokálneho publika. Jeden z najfascinujúcejších koncertov bola dánska dievčenská rapová kapela Reykjavikurdaetur, ktorá hrala aj na Pohode. Veľmi surreálnym scenárom sa podarilo, že dve členky z nich v nedeľu po Pohode vystúpili v električke, čo  bol krásny moment. Zorganizovali sme to veľmi rýchlo a došlo veľké množstvo ľudí. Zo zahraničných kapiel mi tiež napadá Northwest z Veľkej Británie alebo performatívna umelkyňu SIKSA z Poľska. Z domácej scény zas Čavalenky, Tittingur či 52 Hertz Whale. Čo sa týka priemietaní, najväčší úspech mal slovenský film „Kým skončí táto noc“. Inak sú u nás obľúbené výročia v podstate od momentu, ako sme mali kladenie električky, potom sme mali prvé druhé výročie. Ide o jednu z najväčších akcií kam prídu aj naši rodinní príslušníci.

zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - vystúpenie Siksa
zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - vystúpenie Northwest

Koľko ľudí v priemere príde na jednu akcie?

Čítačky sú komornejšie, koncerty variujú od 20 ľudí, keď je to väčšie meno lokálny interpret príde 100 až 150 ľudí. Mali sme O Gadže bašaven: O Roma sú super, čo bola rómska živelná hudba. Ľudia tancovali, tešili sa. Pridávali sa i okoloidúci, pre čo je ťažko odhadnúť účasť, ak to nie je uzavreté iba vo vnútri električky. V priemere chodí na akciu okolo 50 ľudí.

Považuje vás vôbec niekto za konkurenciu?

Neboli sme s tým zatiaľ konfrontovaní. Keď nám napíše interpret a žánrovo by zapadal niekomu inému, tak ho odporučíme inde, či už je to komunita alebo koncert venue. Viac ako rivalita funguje kolegialita. Nerátam, že niekomu sa tá električka nepáči, lebo je vo verejnom priestore a zasahuje do neho, to je už niekoho osobný názor. Do otvorenej konfrontácie sme ale nešli.

zdroj: T3 - kultúrny prostriedok - vystúpenie Tittingur


Najnovšie video