Mons­ter Hugs: Obja­tie už nebu­de chý­bať niko­mu

Katarína Válkyová / 15. mája 2014 / Tech a inovácie

Kaž­dý milu­je obja­tie, či člo­vek ale­bo zvie­ra. Komu by nepad­lo vhod vo chví­ľach rados­ti, či smút­ku? Naj­mä, keď je z lás­ky. No nie kaž­dé­mu je táto jed­no­du­chá vec dopria­ta. A prá­ve tým­to ľudom chce malá, šesť­roč­ná škôl­kar­ka Jay­cee Mil­ler so svo­jou hrač­kou Mons­ter Hugs ten­to pocit dopriať.

Ako ten­to nevšed­ný pro­jekt začal?

Všet­ko zača­lo v sep­tem­bri minu­lé­ho roka v Jay­ce­e­nej škôl­ke. Od svo­jej uči­teľ­ky dosta­li všet­ky deti za úlo­hu vymys­lieť „prí­šer­ku“. Malá Jay­cee milu­je objí­ma­nie, keď­že to bol jej prvot­ný kon­takt s iný­mi, kým sa nauči­la roz­prá­vať. A tak priš­la s Mons­ter Hugs. Rodi­čia Jay­cee v tom­to vide­li mož­nosť, ako zdie­ľať s ľuď­mi jej posols­tvo objí­ma­nia. 

Mož­no sa pýta­te, či naozaj kaž­dý potre­bu­je k svoj­mu živo­tu obja­tie. Áno, potre­bu­je. Kaž­dý jeden z nás v tej naj­ťaž­šej chví­li potre­bu­je cítiť nie­ko­ho náruč, objať nie­ko­ho ale­bo nie­čo, čo mu je blíz­ke. Asi si všet­ci spo­me­nie­me na det­ské časy a svo­ju najob­ľú­be­nej­šiu ply­šo­vú hrač­ku, kto­rá nám roz­ume­la, vša­de sme ju so sebou bra­li. Keď bolo naj­ťaž­šie, tak sme ju veľ­mi tuho objí­ma­li, aby nás zba­vi­la toho ťaži­vé­ho poci­tu. Bola súčas­ťou náš­ho sve­ta a tiež našim „objí­ma­cím mac­kom“. Toto bol pres­ne začia­tok vzni­ku „Mons­ter Hugs“. 

Malá Jay­cee milo­va­la svo­ju prí­šer­ku a chce­la sa o jej náruč pode­liť aj s iný­mi. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že obchod­ným par­tne­rom vo fir­me malej Jay­cee je jej mat­ka Jami Mil­ler.

A pre koho je pán Mons­ter Hugs urče­ný?

Pre všet­kých, kto­rým sa zdá prí­šer­ka zau­jí­ma­vá, chcú ňou pote­šiť nie­ko­ho blíz­ke­ho ale­bo cudzie­ho na diaľ­ku. Záro­veň Mons­ter Hugs má roz­jas­niť úsmev na tvá­rach voja­kov nase­de­ných na zahra­nič­ných misách, no hlav­ne má vyča­ro­vať úsmev malým nevy­lie­či­teľ­ne cho­rým pacien­tom.

Či už bude ale­bo nebu­de mať ten­to pro­jekt úspech, tak jed­nu vec nemô­že­me igno­ro­vať. Malá Jay­cee pou­ká­za­la na to, že obja­tie je neraz viac ako tisíc slov a kopa dra­hých dar­če­kov. 

Na dru­hej stra­ne, ak by sme to zobra­li tro­chu filo­zo­fic­ky, naozaj doká­že také­to nie­čo nahra­diť sku­toč­né ľud­ské obja­tie. Nebu­de to naprí­klad pre deti len taká náh­ra­da za obja­tie rodi­čov, kto­rí nema­jú čas? 

Zdroj: Indie­go­go, wallpapergang.com

Pridať komentár (0)