Musíš sa *urva vedieť pre­dať

Karol Vörös / 29. januára 2015 / Business

V ostat­ných dňoch som mal u nás vo fir­me za úlo­hu vybrať nové­ho stá­žis­tu. CV, kto­ré sa mi dosta­li na stôl boli väč­ši­nou úpl­ne fai­ly. Aj situ­ácie na poho­vo­roch. A pri tom sta­čí tak málo.

Odlíš sa od davu

Základ­né pra­vid­lo, kto­ré je asi nad ostat­ný­mi. Tých typic­kých CV typu osob­né, úda­je, ško­la, let­ná bri­gá­da, skill v MS Offi­ce a hudba+film v záľu­bách vždy prí­de neúre­kom.

Už to bolo napí­sa­né x-krát. Také­to CV sú väč­ši­nou odpí­sa­né do kate­gó­rie “keď už nič lep­šie nenáj­dem”. Aspoň u mňa to tak bolo. Ak sa teda neh­lá­siš na let­nú bri­gá­du do fast-foodu, daj si na svo­jom CV zále­žať. 

Je jas­né, že počas štú­dia ešte nemu­síš ohu­ro­vať pra­cov­ný­mi skú­se­nos­ťa­mi, no nie­čim sa dá odlí­šiť vždy. Štu­do­val si na samé “A” a mal si šti­pen­dium? Skve­lé, napíš to. Pomá­hal si na ško­le s orga­ni­zo­va­ním neja­kých even­tov? Skve­lé, napíš to. Učíš sa po veče­roch kódiť weby / cho­díš na neja­ké pred­náš­ky? Skve­lé, napíš to.

Ukáž skrát­ka nie­čo navy­še. Nie­čo, čo si robiť nemu­sel ale robil si to.

Nesmieš však kla­mať

Na dru­hú stra­nu je dôle­ži­té uvá­dzať iba prav­di­vé infor­má­cie. Uvá­dzaš flu­ent spe­a­ko­va­nie a na jed­no­du­chú otáz­ku po anglic­ky nevieš odpo­ve­dať? Napíš rad­šej prav­du. Píšeš, že si expert vo wor­de a doku­ment, čo si poslal obsa­hu­je jeden štýl a všet­ko oden­te­ro­va­né? Prá­ve si nepre­šiel tes­tom.

Vždy je lep­šie napí­sať, že nevieš všet­ko a prí­jem­ne prek­va­piť ako opač­ne. Pokiaľ je neja­ký skill kri­tic­ký, tak ho musíš vedieť a dar­mo budeš pred­stie­rať opak.

Splň kri­té­ria a pod­mien­ky

Moti­vač­ný list je dnes poma­ly štan­dard­nom, napriek tomu robí mno­hým prob­lém. Buď pošlú ten typic­ký (ste prog­re­sív­na fir­ma) ale­bo ho nepoš­lú vôbec.

Pokiaľ nevieš spl­niť prvé zada­nie, ako môže tvoj budú­ci zamest­ná­va­teľ oča­ká­vať, že tak budeš robiť neskôr. Vždy si tak pre­čí­taj, čo po tebe chcú a splň to.

Zapa­mä­taj si meno oso­by, za kto­rou ideš

Keď už sa ti toto všet­ko poda­rí, skús to nepo­ka­ziť na koniec. Po výme­ne nie­koľ­kých mai­lov a pozva­ní na poho­vor je klin­com do rak­vy to, keď si neza­pa­mä­táš meno oso­by, s kto­rou si dohod­nu­tý na stret­nu­tí.

Je to ako ísť na ran­de a neve­dieť, ako sa dotyč­ná volá. Prvý dojem pre­dá­va a slo­vá typu “s nie­kym som si písal a pri­šiel som na poho­vor” ho výraz­ne naru­šia.

It’s just a game

Pre dru­hú stra­nu musíš byť jed­no­du­cho nie­čim zau­jí­ma­vý. Musí na tebe vidieť nie­čo navy­še, nie­čo čo inde len tak ľah­ko nenáj­de. Musíš byť nie­čim super.

Vidí­te to neja­ko podob­ne?

Zdroj: kavoros.sk

Pridať komentár (0)