My sme si to pokazili, oni nie. Prečo si Lotyšsko drží najmenšie čísla infikovaných v Európe?

  • Kým na Slovensku počúvame každodenne alarmujúce správy o rekordných prírastkoch, ich čísla sa držia v desiatkach
  • Počas celej pandémie sú jednou z najmenej zasiahnutých krajín
  • Čo stojí sa úspechom Pobaltskej krajiny, Lotyšska?
anshu-a-yAXbfq1wI7I-unsplash
Unsplas/Anshu A, Kaspars Upmanis
  • Kým na Slovensku počúvame každodenne alarmujúce správy o rekordných prírastkoch, ich čísla sa držia v desiatkach
  • Počas celej pandémie sú jednou z najmenej zasiahnutých krajín
  • Čo stojí sa úspechom Pobaltskej krajiny, Lotyšska?

Lotyšsko je malá krajina, ktorá leží v Pobaltskej oblasti medzi Litvou a Estónsko. Je o trochu väčšia ako Slovensko, avšak obyvateľov má o viac ako polovicu menej. Ak sa Slováci sťažujú, že o nás vo svete nevedia ani to, kde ležíme, pri Lotyšoch to môže platiť dvojnásobne. Pri bývalej sovietskej republike by totiž aj u nás malo veľa ľudí problém vôbec si spomenúť na hlavné mesto. Napriek tomu si táto krajina určite zasluhuje našu pozornosť a obzvlášť v dnešnej dobe.

Nie je tak dávno, kedy sa náš premiér nezabudol niekoľkokrát denne pochváliť na tlačových konferenciách, či sociálnych sieťach, ako sme jednotka v boji s koronavírusom. Ako sa však naša priečka v tabuľke posúva nadol, vládnuce hlasy slabli.

Kde je vôbec Lotyšsko?

Ešte v dobách našej slávy si niektorí mohli v tabuľkách pod Slovenskom všimnúť nevýraznú krajinu – Lotyšsko. Čísla sme mali skoro rovnaké, avšak kvôli nízkemu počtu obyvateľov sa v Lotyšsku predsa len  percentuálne nachádzalo viac pacientov. Na rozdiel od nás si oni tieto nízke čísla udržali za celý doterajší priebeh pandémie aj napriek tomu, že v susednej Litve, Estónsku či Rusku koronavírus riadi silnejšie. Čo teda stojí za ich úspechom?

zdroj: Wikipedia/Ksenija Vinogradova

Do hlavného mesta Rigy som sa po prvýkrát dostala v januári tohto roku. V pláne som mala stráviť tu celý letný semester v rámci študijného programu Erasmus +. Už na konci mesiaca som zachytila prvé správy o novom víruse, ktorý sa z Číny dostal aj do Európy. Aj keď sa prvý pacient objavil aj v neďalekom ruskom Petrohrade, nerobila som si z tejto informácie veľkú hlavu a ďalej si pokojne užívala bezstarostný študentský život.

Dezinfekcia bola samozrejmosť už predtým

Vo februári, keď už sa vírus šíril Európou, sme na internátoch začali dostávať informácie v podobe letákov, ako máme dbať na zvýšenú hygienu rúk a sledovať svoj zdravotný stav. Otázka hygieny naozaj nebola žiaden problém, lotyšské školy boli už pred pandémiou vybavené dezinfekčnými dávkovačmi.

Slovo koronavírus sa naplno začal v lotyšskej spoločnosti skloňovať po 27. februári, kedy bol potvrdený prvý prípad vírusu v susednom Estónsku u Iránskeho občana. Lotyšska sa táto skutočnosť dotkla tým, že v Rige sa nachádza medzinárodné letisko, ktoré často využívajú obyvatelia celého Pobaltia kvôli lacnejším a častejším leteckým spojom. Prípad Iránca bol rovnaký. Priletel do Rigy a autobusom cestoval do Tallinu. Následne bolo testovaných vyše 100 osôb ale u nikoho nebol výsledok pozitívny.

RIga
zdroj: Priyank P

O pár dní skôr ako Slovensko

Vírus ale Lotyšsko neobišiel a prvý prípad bol potvrdený 2. marca 2020, čiže iba o štyri dni skôr ako sa objavil prvý infikovaný človek u nás.  Vtedy sa pud sebazáchovy objavil aj u mňa. Avšak v tom čase už boli rúška aj dezinfekcia, rovnako ako u nás, beznádejne vypredané. Lotyšská vláda ale začala urýchlene jednať a nakúpila zdravotnícky materiál ako rúška, dezinfekciu a respirátory za vyše 2, 6 milióna eur.

,,Som celkom spokojný. Pracovali sme veľmi tvrdo. Je to neobvyklá a neočakávaná situácia, ale na stupnici od 1 do 10 by som povedal, že naša pripravenosť je okolo 8.“ vyjadril sa vtedy lotyšský minister zdravotníctva Ilze Viņķele.

Krátko na to, ako prípady postupne pribúdali, prišlo vyhlásenie s ktorým od 14. marca prešli školy na dištančnú výučbu a zakázali sa akcie nad 200 ľudí. Stav núdze mal trvať dva mesiace.

Rýchly návrat domov

Keďže môj semester mal končiť už v apríli v hlave sa mi rozsvietila kontrolka, či by predsa len nebolo lepšie krajinu opustiť, keďže výučbu som mala iba online. Definitívne rozhodnutie prišlo po tom ako od 17. marca mali byť zrušené všetky komerčné lety. Narýchlo som kúpila letenku do Viedne a deň pred zatvorením hraníc som stihla odletieť. Zaujímavým faktom ale bolo, že veľa mojich spolužiakov, ktorí boli z viac zasiahnutých krajín ako napríklad Francúzsko, sa rozhodli zostať, keďže sa v Lotyšsku cítili bezpečnejšie.

Riga
zdroj: Unslash/Kristaps Ungurs

Odvtedy som situáciu v krajine sledovala iba cez internet a kontakty, ktoré mi v Lotyšsku ostali. Ako som už spomínala, dianie sa vyvíjalo veľmi podobne ako u nás. S tým rozdielom, že oni svojich občanov nezatvárali do štátnom určenej karantény. Izoláciu samozrejme ľudia, ktorí prišli zo zahraničia museli podstúpiť, avšak v domácich podmienkach.

Skoré prísne opatrenia a disciplína

Okrem iného bol v rámci epidemiologických opatrení zavedený rozostup 2 metre, zrušili sa všetky verejné aj súkromné akcie s výnimkou pahrebov, vrátane športových a náboženských podujatí. Združovať sa mohli iba 2 osoby žijúce v jednej domácnosti alebo rodičia s deťmi.

Lotyši tieto podmienky dodržiavali bez väčších protestov. To môže byť zapríčinené jednak ich sovietskou históriou, ktorá sa tomto národe podpísala a zocelila ich tak, že obmedzenia zvládajú bez väčších ťažkostí. Rovnako ale treba spomenúť jemne odťažité správanie miestnych obyvateľov. Netreba zabúdať, že Lotyšsko sa nachádza na severe a aj keď ich zvyšok sveta často označuje ako východnú Európu, oni sa považujú za tú severnú. To sa odzrkadľuje aj na ich povahe, ktorú by sme mohli porovnať s obyvateľmi škandinávskych krajín. Nie, že by Lotyši neboli milí ľudia, ale keď môžu budú si radšej držať odstup.

RIga
zdroj: Unslash/Sergei Wing

Ak toto spojíme s ruskou diktatúrou, ktorá tu vládna keď bolo Lotyšsko súčasť sovietskeho zväzu pochopíme, že dodržiavať pravidlá a odstup pre nich nie je až taká novinka.

Najnižšie čísla v Európe

Pri dodržiavaní podmienok sú svedomití aj dnes, čo sa odzrkadľuje na ich denných prírastkoch infikovaných. Pre predstavivosť, najvyšší prírastok centrálny pobaltský štát zaznamenal 21. septembra, kedy pribudlo 34 infikovaných. Deň predtým to však bol iba jeden človek. Toto číslo predstavuje pre Lotyšsko druhý najvyšší prírastok od 31. marca, kedy bolo pozitívne testovaných až 48 ľudí.

Aj keď sa zatiaľ čísla pohybujú od 10 do 30 ľudí denne, čo niekomu môže pripadať v porovnaní s inými krajinami naozaj málo, oproti letu, kedy tieto čísla boli v jednotkách, to pre Lotyšsko tiež znamená príchod druhej vlny. Celkovo má tak krajina zatiaľ potvrdených 1 654 prípadov Covid-19. Opäť raz pre porovnanie, u nás je číslo iba aktívnych prípadov vyše dvojnásobné a celkové číslo vyše 8 000 pozitívne testovaných.

zdroj: wikipedia.com

Za najväčší úspech v boji s koronavírusom domáci považujú skoré a prísne nastavenie protiopatrení a ich dôkladné dodržiavanie. ,,Nevidela som nikoho, kto by protestoval. Myslím si, že všetci chápu, že situácia je vážna.“ hovorí pre Startitup Lotyška Anete Liepiņa.

S letom prišlo aj uvoľnenie

Aj keď na začiatku malo Lotyšsko nastavené protiopatrenia veľmi prísne, dnes sa dá hovoriť o istom uvoľnení. Na akciách organizovaných v interiéri môže byť maximálne 1000 ľudí s dvojmetrovými rozostupmi, na vonkajších 3 000. Nočné kluby sú otvorené do 2:00 hodiny, reštaurácie do polnoci a pri stole môže sedieť maximálne 8 osôb. Rúška sú povinné v prostriedkoch verejnej dopravy a zdravotníckych centrách. Každý po príchode do krajiny, či už obyvateľ Lotyšska alebo cudzinec, musí absolvovať dvojtýždennú karanténu v domácom prostredí.

So začiatkom školského roka prišli aj nové spôsoby výučby. Žiaci v školách mimo hlavného mesta chodia do školy prezenčne, ostávajú však v jednej triede aby sa eliminovali kontakty. V Rige sú žiaci rozdelení na polovicu a do školy sa chodí každý druhý týždeň. Inak prebieha výučba online. Vysoké školy sa snažia využiť predovšetkým online výučbu.

Arturs Krišjānis Kariņš
zdroj: Európsky parlament/ Lotyšský premiér Arturs Krišjānis Kariņš

Politici sa úspechmi nechválili

To, že má Lotyšsko dlhodobo najmenší denný prírastok pozitívne testovaných v Európskej únii, vraj politici na svoju seba-propagáciu a chválu nevyužívajú. Uvedomujú si, že takého opatrenia majú totiž aj vážny dopad na ekonomickú stabilitu krajiny. 

,,Politici nie sú v tomto všetkom príliš aktívni. Môžeme o nás povedať, že sme jednou z najlepších krajín v Európe, pokiaľ ide o obmedzenia a počet infikovaných ľudí, ale máme veľmi zlú ekonomickú situáciu. Mnoho spoločností prichádza o peniaze a bankrotuje. Ľudia kvôli tomu prichádzajú o prácu. Mnoho kaviarní sa zatvára. Hotely, múzeá, divadlá, koncertné sály. Každý, kto potrebuje návštevnosť pre fungovanie, je na tom zle. Mnoho hercov a hudobníkov bolo nútených hľadať si iné zamestnanie, aby si zarobili peniaze na živobytie,“ konštatuje Liepiņa.

Nízka zaľudnenosť a protiopatrenia

Za tým, že Lotyšsko bolo tak málo zasiahnuté koronavírusom vidí dve hlavné kritéria: ,,V prvom rade preto, že nie sme tak osídlená krajina. Po druhé, pretože od samého začiatku existovali prísne pravidlá. Hranice boli uzavreté a všetko sledovala polícia. Ak ste sa vrátili zo zahraničia, policajti skontrolovali izoláciu.“ vysvetľuje.

zdroj: wikipedia.com

Zaľudnenie Lotyšska môže mať naozaj veľký vplyv na jeho dobré zvládnutie situácie. V hlavnom meste Riga totiž žije skoro 700 tisíc obyvateľov, čo predstavuje približne 35% všetkého obyvateľstva. Zvyšok krajiny teda nie je veľmi zaľudnený. Tento fakt dosvedčuje aj to, že väčšina prípadov pochádza z Rigy. Ostatné časti sú zasiahnuté skôr minimálne.

Za najväčším úspechom ale samozrejme stoja ľudia, ktorí poctivo dodržiavajú vládne nariadenia a myslia tak predovšetkým na ohrozené skupiny obyvateľstva.

Zdroje: BNN News, Ministry of foreign affair of the of the Republic of Latvia, coronagov.sk, LSM.LV

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá