Na Plute zrejme existuje život. Pod povrchom ukrýva obrovský oceán

Pluto, známe ako guľa zmrznutého ľadu a skál obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 3,7 miliardy míľ. Nová štúdia však naznačuje, že vznik planéty mohol byť horúci.

Pod zamrznutou kôrou Pluta sa nachádza obrovský oceán, ktorého voda mohla byť kedysi horúca, čím mohla postupne vytvoriť podmienky pre mimozemský život. Ak by sa predpoklady potvrdili, znamenalo by to, že trpaslíčia planéta nie je taká nehostinná, ako sme si mysleli. Vedci svoje zistenia zverejnili 22. júna v časopise Nature Geoscience.

Horúci štart

Nové zistenia sa značne líšia od predošlého pohľadu na vznik Pluta. Vedci si doteraz mysleli, že planéta vznikla ako guľa ľadu a skaly, ktorá sa postupne tavila. V dôsledku tepla uvoľňovaného rozkladom rádioaktívnych prvkov v skalách tu mal vzniknúť podpovrchový oceán roztavením ľadu.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

🌊Pluto may have an underground ocean from the very beginning. – 🔥Though Pluto is now famously frigid, it may have started off as a hot world that formed rapidly and violently, a new study finds.🌡️ – ▶️New Rotation: Pluto? – – – Data Credit:space.com #space #pluto #news #pluton #planets #spacefacts #interstellar #cosmology #astrophysics #spacestation #spaceexploration #spaceshuttle #spaceman #spacetravel #telescope #hubble #astrophoto #deepsky #solarsystem #spacetime #outerspace

Príspevok, ktorý zdieľa Space | Science (@space4future), 23 Jún 2020 o 3:56 PDT

Najnovšie však vedci  porovnali simulácie tepelného modelu vývoja jeho vnútra s obrázkami jeho povrchu, ktoré nasnímala vesmírna loď New Horizons. Viac ako míľu hlboko sa nachádzajú žľaby a hrebene, čo svedčí o expanznej aktivite, teda pohyboch pod povrchom kôry. Tie mali byť spôsobené rozširovaním vody počas toho, ako mrzla. 

Pluto mohlo byť pravdepodobne zahriate asteroidmi, ktoré pri dopade na povrch umožnili vytvorenie tekutého oceánu. Tento horúci štart mohol trvať okolo 30 000 rokov a mohlo to byť už pred 4,5 miliardami rokov. Vznik planéty bol teda zrejme plný výbušnej sily. 

Pluto skrýva mimozemšťanov

Svet na Plute je dnes chladný a zamrznutý. Povrchová teplota sa tu pohybuje okolo mínus 228 °C.  Ak by bola planéta od jej vzniku chladná, zamrznutá kôra by sa stláčala a zmenšovala by svoj objem a teplo z rádioaktívnych prvkov by topilo ľad. Zistili však, že najstaršie časti povrchu Pluta nevykazujú žiadne známky kompresie.

Práve naopak, praskliny v kôre a systém žľabov a hrebeňov ukazujú, že trpaslíčia planéta bola zo začiatku horúca. Vedci preto zastávajú názor, že ak bol za vznikom Pluta „horúci štart“, zvyšuje sa tu pravdepodobnosť existencie života, pretože horúce podmienky poskytli vode viac času na reakciu s horninami.

6-hodinový výlet takmer do vesmíru na balóne vyzerá famózne. Nebude to ale lacný špás

„Sme si istí, že voda je jednou zo zložiek života,“ uviedol Carver Bierson,vedúci štúdie. „Ak dostane voda viac času, umožní jej to reagovať so skalnatým jadrom, čím bude pracovať viac chemikálii. V tejto chvíli nevieme, aké ingrediencie alebo receptúry sú potrebné na to, aby sa objavil život. Napriek tomu si myslíme, že voda je dôležitou zložkou a táto štúdia naznačuje, že Pluto ju malo už dávno,“dodáva Bierson.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa NASA (@nasa), 18 Feb 2020 o 2:36 PST

Pluto aj ďalšie planéty v Kuiperovom páse, napríklad Eris, Haumea a Makemake mali pravdepodobne podobnú históriu vzniku a formovania a zistenia naznačujú, že aj zvyšné planéty mohli mať podzemné oceány už od ich vzniku. Práve to mohlo ovplyvniť potencionálny život, ktorý v týchto vzdialených ľadových svetoch mohol prežiť.