Na Slovensku takmer nikto nikomu neverí. Je to veľký problém, ktorý rozkladá spoločnosť, varuje predseda SAV (ROZHOVOR)

  • Slovensko dnes stojí pred dôležitým rozhodnutím, ktoré môže výrazne ovplyvniť jeho budúcnosť
  • Ak vládny plán obnovy podľa odborníkov a vedcov nevyužijeme rozumne, začneme čoraz viac zaostávať za inými krajinami
  • Osobne sme sa o našej budúcnosti porozprávali s predsedom Slovenskej akadémie vied Pavlom Šajgalíkom
stres voda budúcnosť Slovenska
Unsplash/ Yogendra Singh a Jacek Dylag
  • Slovensko dnes stojí pred dôležitým rozhodnutím, ktoré môže výrazne ovplyvniť jeho budúcnosť
  • Ak vládny plán obnovy podľa odborníkov a vedcov nevyužijeme rozumne, začneme čoraz viac zaostávať za inými krajinami
  • Osobne sme sa o našej budúcnosti porozprávali s predsedom Slovenskej akadémie vied Pavlom Šajgalíkom

Na jednej z odborných diskusii tohtoročnej jesennej konferencie ITAPA (najväčšia technologická konferencia Slovenska) sa stretli viacerí vedci, aby predstavili svoje prognózy – aká budúcnosť čaká svet, Európu i Slovensko.

Medzi diskutujúcimi nechýbal ani predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík, ktorého sme si po programe odchytili a položili mu otázky, na ktoré sme čakali čo najpodrobnejšie odpovede.

  • Prečo niektorí hovoria, že budúcnosťou nášho kontinentu je Afrika?
  • Akým problémom budeme čeliť?
  • Môžu niektoré problémy plynúť z toho, že sa máme až príliš dobre?
  • Čo Slovensko potrebuje nájsť?
  • Aké sú slabiny, ale aj silné stránky Slovenska?

zdroj: František Kekely. Konferencia ITAPA, pri mikrofóne predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík

Naozaj sa niektoré zaostalejšie krajiny môžu stať vyspelými, bohatými a, naopak, bohaté chudobnými?

Chudobné krajiny sú chudobnými z rôznych dôvodov. Napríklad z historických. Mnohé krajiny však čelia aj obrovským klimatickým problémom, nedostatku vody alebo vojnám a násiliu. Takéto územia sa postupne vyľudňujú, ľudia odtiaľ odchádzajú.

Túto situáciu ilustruje jednoduchý fyzikálny zákon, ktorý sa volá prvý Fickov zákon – možno ste sa ho učili v škole. Zjednodušene, ak na začiatku miestnosti otvoríte fľaštičku niečoho, čo strašne smrdí, viete zmerať čas, ktorý uplynie, kým pozorovateľ na druhom konci miestnosti smrad zacíti.

Keď máte na jednom mieste vysokú koncentráciu niečoho a na druhom nízku, koncentrácie sa časom vyrovnajú a nakoniec bude v celej miestnosti rovnako smrdieť.

V niektorých afrických krajinách je veľmi vysoká koncentrácia chudoby a tu, v Európe, je veľmi nízka. Tento fyzikálny proces – ktorý popisuje spomínaný Fickov zákon – už nastáva.

Môžete budovať akékoľvek zábrany, stavať hranice, stojí to veľa energie, no nakoniec tomu aj tak nezabránite. Dochádza k vyrovnávaniu koncentrácií.

A k vašej otázke, či sa takéto krajiny, odkiaľ ľudia už dnes odchádzajú, môžu stať bohaté – tak záleží na tom, ako vážne boli zdevastované a kto a ako bude vedieť využiť príležitosť, že nám zrazu zostal obrovský voľný priestor.

Ako v dnešnej prednáške zdôraznil Vladimír Šucha, v roku 2050 bude pripadať na obyvateľa 1,2 hektára plochy, ale v tých oblastiach, kde je dnes vysoká koncentrácia chudoby, bude tá rozloha určite úplne iná.

Startitup PREMIUM logo
Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie