Nad Slovenskom sa ukážu úchvatné svietiace mraky. Je to zrejme posledná šanca vidieť ich

Uži si ešte svietiace mraky, kým je šanca. Ide o o tzv. noctilucent clouds (NCL), čo v preklade znamená „nočné svietiace“ mraky. Na oblohe nad Slovenskom sa ukázali v nedeľu nad ránom a spozorovať ich budeš môcť aj počas najbližšej noci. 

„Ide o oblaky nachádzajúce sa veľmi vysoko, v hornej mezosfére vo výške okolo 80 kilometrov nad povrchom. Boli pozorovateľné pred východom slnka na severovýchodnej oblohe, z našich kamier najlepšie v Bardejove,“ cituje agentúra TASR príspevok Slovenského hydrometeorologického ústavu na Facebooku.

Pozorovať sa podľa nich budú dať aj v nedeľu približne hodinu po západe slnka na severozápadnom horizonte a ráno na severovýchodnom pred východom slnka. Miestami však môže v pozorovaní prekážať oblačnosť.

Sezóna pozorovaní nočných svietiacich oblakov sa pomaly končí. „Veľa zaujímavých situácií zatiaľ nepriniesla, tak uvidíme čo bude najbližšiu noc,“ poznamenali meteorológovia.

Možnosti pozorovania podľa SHMÚ závisia od výšky slnka, ktoré musí byť dostatočne vysoko, aby tieto mraky nasvietilo. Zároveň ešte musí byť tma, aby mraky nebolo vidieť.

„Taká situácia nastáva v našej oblasti len v období letného slnovratu a pár týždňov okolo,“ vysvetlili. Je teda možné, že ide o poslednú možnosť tento rok NCL spozorovať.

Ako vznikajú?

O možnosti pozorovať tento vzácny útvar nad naším územím sme ťa informovali aj minulý mesiac. Trblietavé nočné žiariace oblaky sa niekedy nazývajú aj ako „vesmírne oblaky“. Podľa štúdie z roku 2018 sa objavujú sa v mezosfére – vrstve zemskej atmosféry nad stratosférou a pod termosférou, približne 76 až 85 kilometrov nad zemským povrchom. 

NCL alebo „vesmírne mraky“ sa podľa NASA tvoria tesne pod neviditeľnou hranicou, kde sa končí atmosféra a začína vonkajší vesmír, teda zhruba 100 kilometrov nad povrchom planéty.

Zaujímavé je, že dodnes vedci úplne nepochopili proces tvorby svietiacich oblakov. Predpokladá sa však, že je spojený s kombináciou faktorov vrátane teploty, vlhkosti a prítomnosti prachových častíc vo vyšších vrstvách atmosféry.

Tieto „svietiace“ mraky sa podľa odborníkov vyskytujú vtedy, keď vodná para zamrzne na ľadové kryštály, ktoré sa následne prichytia na prach a častice zanechané padajúcimi meteormi vysoko v atmosfére, ktoré odrážajú slnečné svetlo.

Ako ich spozorovať?

Sezóny na pozorovanie NCL zo severnej pologule vrcholí okolo letného slnovratu, teda od konca júna až do konca júla. Svietiace oblaky sa v minulosti objavili aj nad Bratislavou a dá sa ich pozorovať prakticky z celého územia Slovenska.

Noctilucent clouds this morning over the northern Atlantic Ocean 🤯

Was hoping to see them after the tip-off from @CaptainBobbie 👋#stormhour #wxgeek pic.twitter.com/z2GoRIATiL

— Nick Lasure (@nl_photo) July 22, 2023

„Jeden z našich pozorovateľov má praktické skúsenosti s pozorovaním NLC a pozoroval ich dokonca aj v Bratislave, teda južnejšie než odporúčaných 50 až 70 st. severnej zem. šírky,“ uviedol pre Startitup Jozef Csaplár zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Náš pozorovateľ ich videl už zhruba hodinu po západe Slnka na severozápadnom obzore a ráno cca. hodinu pred východom Slnka na severovýchodnom obzore, pričom ich videl aj cca. 45 stupňov nad obzorom,“ upresnil.

Vo výhľade môže podľa meteorológa prekážať iba hmla, dážď alebo oblačnosť. Bežný človek sa však môže ľahko pomýliť v tom, čo vidí.

„Netrénovaný človek si môže pomýliť NLC s bežnými oblakmi typu cirus, ktoré sú vo výške cca. okolo 12 km v lete nad zemským povrchom, teda neporovnateľne nižšie ako NLC,“ ozrejmil meteorológ.

„Ak je sektor oblohy, kde sa vyskytne NLC, bez klasickej oblačnosti, potom je šanca, že NLC človek uvidí, oveľa vyššia, než keby tam bola aj klasická oblačnosť,“ doplnil na záver.