Nahliadni do zákulisia práce tých najlepších vedcov

Katarína Jenisová / 21. marca 2016 / Lifehacking

„Ak je preplnený stôl znakom preplnenej mysle, čím je potom prázdny stôl?“

Možno tým chcel Einstein len obrániť svoj zmysel pre neporiadok a nedostatok organizácie. Mnohé pozorovania ľudskej psychiky ukazujú, že to v akom prostredí pracujeme, o nás vypovedá viac ako si myslíme.

Štúdia vedcov z Univerzity v Minnesote z roku 2013 zistila, že tí neporiadni majú väčší sklon ku kreatívnemu mysleniu. Neusporiadané prostredie podnecuje k lámaniu tradícií, pravidiel a rozvíja nápaditosť. Samozrejme, na presnejšie výsledky a konečné tvrdenia by sme potrebovali viac výskumov a dôkazov. Chaos na stole ešte úplne neznamená, že ste génius. No v akom prostredí pracovali tí skutoční géniovia?

 

Pracovný stôl Alberta Einsteina

einstein-died

foto: Ralph Magazine, Ralph Morse

Fotografia pre LIFE magazín od Ralpha Morsa zobrazuje Einsteinov stôl, nedotknutý a presne v takom stave ako ho zanechal v deň, keď zomrel.

 

Nikola Tesla a jeho zväčšujúci vysielač v roku 1899

telsa-pics

foto: wikimedia.org

Vežu Wardenclyff postavil Tesla v New Yorku. Fotografia pochádza z roku 1899 a jej autorom je Dickenson V. Alley. Vznikla ako súčasť propagačného materiálu, odfotená s dvojitou expozíciou. Na prvýkrát sa odfotili masívne blesky a na druhýkrát Tesla pri vypnutom stroji. V skutočnosti by tam len tak pokojne s bleskami nad hlavou nesedel.

 

Jane Goodall v Tanzánii

goodall

foto: The Jane Goodall Institute

Na fotografii je primatologička Jane, ktorá vedela, že ak chce porozumieť primátom, musí ísť do terénu. Pred viac ako 50. rokmi opustila domov a odišla študovať šimpanzov do Východnej Afriky. Nebolo to však také ľahké. V Národnom parku Gombe Stream, kde pozorovala primátov, zo začiatku spala v stane do ktorého sa dostávali pavúky, škorpióny a hady.

 

Vedci z NASA pri tabuli výpočtov v roku 1961

nasa-scientists

foto: LIFE Magazine, J. R. Eyerman

Takto museli pracovať ešte pred érou počítačov. Fotografia opäť pre LIFE magazín od J. R. Eyermana. Scéna vyzerá veľmi vedecky a presvedčivo, no v skutočnosti tam žiadne výpočty nie sú. Keďže v tej dobe fungovalo vesmírne súperenie medzi USA a Sovietskym zväzom, nič podstatné by v časopise publikovať nemohli. Ich práca však reálne vyzerala takto. Len s inými číslami.

 

Stôl Stephena Hawkinga na Univerzite v Cambridge v roku 2012

hawking-desk

foto: The Science Museum, Sarah Lee

Fotka zobrazuje britského teoretického fyzika za jeho známym stolom. Nezobrazuje však jeho zvyčajné usporiadanie vecí. Rôzne drobnosti z jeho pracovne boli pridané do popredia, aby vytvorili dojem vedcovej zaneprázdnenej mysle.

 

Mae C. Jemison na palube kozmickej lode, obiehajúcej Zem

jemison-mae

foto: Nasa

Bývalá astronautka Mae Jemison sa stala prvou afroamerickou ženou, cestujúcou do vesmíru v roku 1992. Pridala sa k ďalším piatim astronautom na dobu ôsmich dní. V súčasnosti je prezidentkou a zakladateľkou dvoch technologických spoločností.

 

Pracovisko vedca Fullera

buckminster-fuller

foto: Hazel Larson Archer

Americký architekt, systémový teoretik a vynálezca Buckminster Fuller sa zapísal do histórie chémie s molekulami atómov uhlíka, známymi ako fullerény. V skutočnosti ich pozoroval už o 30 rokov skôr nemecký inžinier. Fuller však na ne získal patent a pokračoval v ich preslávení.

 

Marie Curie vo svojom laboratóriu v roku 1889

foto: msmagazine.com

Známa chemička vo svojom neuveriteľne čistom laboratóriu v Paríži. Ešte v tomto čase ani len netušila, že sa stane prvou ženou, ktorá získa Nobelovu cenu. V jednej z jej biografií je opísaná ako tichá, vážna a skromná. To všetko môžete vidieť aj v prostredí, v ktorom pracovala.

 

Vedkyňa Margaret Hamiltonová v roku 1969

foto: NASA

Len 29 ročná vedkyňa z NASA sa stala zodpovednou za letecký palubný softvér počítačov Apollo 11. Operačný systém, pri ktorom stojí na fotografii, zostavili spolu s kolegom a dopomohli tak úspešnému pristátiu na Mesiaci.

 

Thomas Edison, diktujúci inštrukcie v roku 1929

foto: independent.co.uk

Edison bol známy tým, že si často rád zdriemol na rôznych kusoch nábytku vo svojom laboratóriu. Aj napriek tomu je držiteľom viac ako 1000 patentov a viedol 30 rôznych spoločností.

Vedelisteze.sk

Zdroj: Vedelisteze.sk, zdroj titulnej fotografie: NASA

Pridať komentár (0)