Našej ekonomike neverí až 90 % Slovákov. Fico však tvrdí, že Slovensko nemá problém s financiami

Premiér Robert Fico v uplynulých dňoch opakovane zdôraznil, že Slovensko nemá žiadne vážne problémy s verejnými financiami. Argumentuje tým, že verejný dlh krajiny dosahuje približne 61 % HDP, čo je podľa neho výrazne menej ako priemer Európskej únie aj eurozóny. Zároveň tvrdí, že Slovensko má priestor na ďalší hospodársky rast a postupné zlepšovanie životnej úrovne.

Pohľad verejnosti je však podstatne skeptickejší. Nový prieskum agentúry Ipsos pre investičnú platformu Portu na vzorke 1 535 respondentov ukazuje, že ekonomickú situáciu Slovenska pozitívne hodnotí len približne každý desiaty obyvateľ našej krajiny. Väčšina Slovákov sa obáva budúcnosti verejných financií aj výšky svojho budúceho dôchodku, pričom práve tieto obavy motivujú mnohých začať si na starobu sporiť vlastnými silami.

Len každý desiaty Slovák verí našej ekonomike

Len 10,3 % obyvateľov Slovenska hodnotí ekonomickú situáciu krajiny pozitívne – presvedčenie o jej dobrej kondícii pritom zdieľa iba 4,1 % ľudí a ďalších 6,2 % súhlasí len čiastočne.

Výhľad do budúcnosti nie je o nič ružovejší: zlepšenie očakáva iba 4,1 % respondentov, ďalších 10,8 % tomu verí len sčasti. Celkovo tak lepšie časy predpokladá necelých 15 % opýtaných. 

„Prieskum potvrdzuje, že ľudia na Slovensku vnímajú ekonomické problémy, s ktorými sa krajina borí. Správy o raste dlhu verejných financií, vysoké deficity a neúspechy konsolidácie majú vplyv aj na ich pohľad na udržateľnosť dôchodkového systému. Iba necelých 17 % ľudí sa totiž nebojí, že štátu budú chýbať peniaze na výplatu penzií. Okrem toho, výšku dôchodku považujú za príliš nízku na to, aby im v starobe stačila na slušné živobytie,“ upozorňuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.

Pochybnosti o ekonomike aj dôchodkovej schéme

Štátnu penziu nepovažuje za dostatočnú na slušné živobytie až 87,6 % respondentov, u mladých ľudí je to dokonca viac ako 90 %. Napriek tomu z toho vyplýva aj pozitívne zistenie – len 15,1 % opýtaných si myslí, že sporenie na dôchodok je zbytočné.

„Ide o dobrú správu – ľudia si uvedomujú, že ak nechcú na dôchodku zažiť prudký prepad životnej úrovne, mali by si na starobu odkladať sami. Významná časť respondentov tak robí a peniaze na budúcnosť investujú. Len 22 % opýtaných totiž povedalo, že žiadne peniaze neinvestujú a neplánujú s tým začať ani v budúcnosti,“ hovorí Malina.

Slovensko má dlh 61 %, no požičiava si drahšie ako Grécko. Odborníci ukázali, kde je skutočný problém

Začať skoro sa vypláca

Vyššia životná úroveň v penzii pritom nemusí znamenať vysoké výdavky – kľúčové je začať včas. Ak by si niekto chcel počas 15 rokov mesačne prilepšiť o 600 eur (čo je aktuálny rozdiel medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou), potrebuje mať našetrených 108-tisíc eur.

Pri 40 rokoch investovania a priemernom ročnom zhodnotení o 8 % by na to stačilo odkladať si 31 eur mesačne. Kto by však s odkladaním začal až 15 rokov pred odchodom do dôchodku, musel by si mesačne odložiť až 312 eur.

„Je to výrazný rozdiel – dôvodom je princíp zloženého úročenia, keď sa zhodnocuje nielen vklad, ale aj minulé výnosy. Preto platí, že ak mladý človek začne s odkladaním dostatočne skoro, stačia mu aj nízke sumy. Šetrenie ho nezaťaží, môže si užívať život a neriskuje, že v dôchodku sa jeho životná úroveň prudko prepadne. Pamätať však treba aj na infláciu a odkladanú sumu postupne s rastúcim platom zvyšovať,“ dodáva Malina.

zdroj: analytik investičnej platformy Portu Marek Malina

Mladí ľudia uvažujú o odchode zo Slovenska

Najväčší pesimizmus panuje práve medzi najmladšou generáciou. Spomedzi ľudí vo veku 18 až 26 rokov považuje ekonomiku za zdravú iba 3,6 % opýtaných a len 2,7 % verí, že sa bude zlepšovať.

„Aj v tomto pohľade na ekonomiku môžeme hľadať jeden z dôvodov, prečo Slovensko patrí v Európskej únii medzi štáty s najväčším odlevom mozgov do zahraničia. Nemôžeme sa preto diviť, že podľa prieskumu Úradu komisára pre deti až 75,4 % mladých ľudí vo veku 16 až 17 rokov zvažuje odchod zo Slovenska alebo je už rozhodnutých odísť, pričom až 42,3 % z nich sa už neplánuje vrátiť. Ide o alarmujúce čísla, ktoré naznačujú, že naša krajina hazarduje so svojou budúcnosťou,“ varuje Malina.

Problém je o to závažnejší, že Slovensko už dnes zaznamenáva druhý najrýchlejší nárast podielu seniorov v celej EÚ. Odchody mladých za lepšou životnou úrovňou sú pochopiteľné, no môžu situáciu, ktorá je už teraz zlá, ešte prehĺbiť.

„Tvrdenie, že mladí sú budúcnosťou národa, síce znie ako klišé, no je na ňom príliš veľa pravdy na to, aby si štát mohol dovoliť toto riziko ignorovať. V opačnom prípade mu bude chýbať pracovná sila a reálne bude čeliť otázke, z čoho bude platiť penzie stále väčšiemu počtu seniorov. Prieskum ukazuje, že ľudia toto riziko vnímajú,“ upozorňuje odborník.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika