NÁZOR: V prvej vlne sme kváskovali, dnes sa osočujeme. Lockdown nám neprospieva, v spoločnosti vzniká obrovské napätie

Koronavírus je súčasťou našich životov už deväť mesiacov. V prvej vlne sme dali možnosť tvorivosti, navzájom si pomáhali, šili rúška a kváskovali. V druhej sme už zabudli tlieskať zdravotníkom, variť sa nám nechce, ale sociálne siete sú naše. Nevraživé komentáre a príspevky plné osočovania a výsmechu sme sa možno naučili od nášho premiéra, ktorý nimi nešetrí na žiadnu stranu. V tomto prípade však platí „vodu kážeš – víno piješ“.

Jednoduchý Slovák

Sociálne siete boli miestom pre diskusie a vyjadrovanie názorov od ich vzniku. Nie zriedka sa stávalo, že sa pod príspevkom či fotografiou strhla vášnivá debata, ktorá nevynechala nadávky a nepríjemné prívlastky. Konfliktní ostanú navždy konfliktnými. Ak si súčasťou nepríjemných diskusií byť nechcel, vždy tu bola možnosť zablokovať oblasť, v ktorej sa náruživí jedinci nachádzajú.

S pretrvávajúcimi obmedzeniami, druhou vlnou pandémie a lockdonwom to však vyzerá tak, že sa jednoduchosť ľudí používajúcich pejoratívne vyjadrenia a neprajnosť preniesla na väčšinu národa. Už nie sú jednoduchí Slováci menšinou, stávame sa nimi všetci, našimi postojmi a vyjadreniami.

Závidíme a bojíme sa

Hotely a reštaurácie krachujú, bary zatvárajú, fitnescentrá trpia a všetci spoločne sa modlíme, aby sme sa už z koronavírusového ošiaľu v zdraví vymanili. Napriek týmto nádejám sme neschopní a neochotní podať pomocnú ruku, alebo aspoň mlčať. Finančná podpora od štátu nenaplnila nikomu vrecká a sanácia viacerých sektorov mala nohy podkopávané byrokraciou. Množstvo ľudí prišlo o prácu a nejedná sa len o umelcov, na ktorých sú Slováci tak veľmi citliví.

Pokiaľ by sme sa však chceli bližšie prizrieť aspoň televíznemu dianiu, ktoré nás v minulých rokoch neochvejne obklopovalo, tak z prieskumov vykonaných v roku 2018 pozerá televíziu minimálne jednu hodinu denne viac, ako 82% Slovákov. Z čoho vyplýva, že napriek všeobecnému haneniu hereckých výkonov a nespokojnosti s tým, že aj kultúrny sektor má právo na sanáciu, si kultúru užívame a baví nás. Okrem nej však do kultúry patrí množstvo ľudí, ktorých sa obrazovke či podujatí nevidno.

Matovič vs. Čekan

Základy komunikácie nezlyhávajú, ony nie sú ani vo vedení. Kým sa vedec Pavol Čekan, ktorý daroval Slovensku viac ako 200 000 PCR testov snažil vyjadriť svoj nesúhlas s celoplošným testovaním AG testami diplomaticky, tento prejav absentoval pri komunikácii ohľadom Čekanových vysvetlení celoplošného testovania v Liverpoole u premiéra Igora Matoviča. Ako je už v posledných mesiacoch zvykom, neváhal si nájsť ďalšiu obeť a hrubo ju osočiť.

Matovič sa obul do vedca, ktorý štátu daroval 200 000 testov. Kvôli poznámkam k plošnému testovaniu

Pikantné obvinenia si Matovič neodpustil ani na margo poslankyne Cigánikovej, ktorú vďaka jej vyjadreniu, že s ňou Ministerstvo zdravotníctva nekomunikuje, nepriamo označil za klamárku. „Má to tak trochu v mene,“ povedal. 

Mesiace neodbornej a nedostatočnej komunikácie, chaotické opatrenia a strach z mocenského postoja vlády sa odrazili na všetkých z nás. Strácame sebareflexiu rovnako, ako vrcholoví vládni predstavitelia a smejeme sa na „one time – next time“ aj keď sa celospoločensky hanbíme za tento akt arogancie odmietnutia šerpu Klusa a zosmiešnenia Slovenska v očiach sveta.

Výsmech z Kollára a autonehody

Svoju neprajnosť a bezcitnosť ukazujeme aj v skutočne neprimeraných situáciách, keď ide o ľudské zdravie a život. Príkladom toho bola aj autonehoda Borisa Kollára, po ktorej ešte niekoľko dní nebolo jasné, či prežije. Odhliadnuc od jeho morálneho nastavenia a prezentovania sa v politike, sa na jeho adresu spustila vlna odporu.

Množstvo komentujúcich Slovákov mu pod príspevkami rôznych médií odkázalo, že sa mu vrátilo iba to, ako sa správa. Že je to len karma, niektorí z obecenstva neváhali jeho výzor prirovnali k Robocopovi, či tvrdiť, že vo videu vyzerá vitálne a správy o jeho stave boli krátko po nehode vykonštruované a prehnané.

Keď mi zdochla koza, nech susedovi zdochnú dve

Možno sa naša neprajnosť odzrkadľuje od toho, že sme vo svojich bytoch zatvorení pridlho na to, aby sme si uvedomili naše chyby. Správy o celosvetovej situácii k nám prichádzajú zo všetkých strán a odfiltrovať ich je takmer nemožné. Aj keby sme to spravili, pravdepodobne by sme si „zavarili“, pretože by sme nedokázali zachytiť rýchlo sa meniace opatrenia.

Vyzerá to, že aj vzdelanejší jedinci sa v týchto ťažkých časoch točia v mohutnom stisku starého slovenského príslovia opisujúceho chamtivosť a neprajnosť „Keď mi zdochla koza, nech susedovi zdochnú dve“.

Tvoje slová majú moc ublížiť

Ak by pozostávala celá populácia zo silných jedincov schopných sebareflexie, asi by sme tento jav dokázali eliminovať alebo ho nerozdúchavať vlastnými odozvami. Na Slovensku je podľa epidemiologických odhadov z roku 2018 postihnutých duševným ochorením viac než 850 000 ľudí, z čoho je riadne diagnostikovaných len 201 000, čo predstavuje 27%.

Napriek snahe o upriamenie pozornosti na reguláciu záťaže, stresu a pracovných povinností na jednotlivca, sa táto téma považuje stále za tabuizovanú. Nie je to nič, s čím by sa človek internetovej verejnosti priznával. Dopad depresií a úzkostných stavov, pocitu samoty a neporozumenia sa vďaka pandémii a zavedeným opatreniam môže prehĺbiť a skončiť fatálne. Preto pamätaj, že útočná odpoveď môže príjemcu raniť. 

Otázkou ostáva či za našu komunikáciu môže rozoštvané a rozoštvávajúce vedenie štátu, alebo naša izolácia a celosvetové napätie. Skladačku online sveta však tvoríme všetci. Je len na nás, či sa rozhodneme nasledovať správanie politikov, ktoré sa nám protiví, alebo sa rozhodneme svojou troškou a trpezlivým informovaním, alebo zdržaním sa komentára pomôcť k znesiteľnejšiemu priebehu pandémie a jej nasledujúcich dôsledkov.