Nech zdvihne ruku žena, ktorá nečelila sexistickým poznámkam vo svojom pracovnom prostredí

Alexandra Valkova / 7. februára 2019 / Rozhovory

  • Lu­cia Kleš­tin­cová pra­cuje pre Európ­sku ko­mi­siu a rada sa roz­práva o Slo­ven­sku v Európe a o tom, ako by mohla byť ria­dená inak, lep­šie a hod­no­to­vej­šie
  • Pra­cuje na tom, aby si Slo­váci za­čali Európu vá­žiť, chrá­niť a bu­do­vať podľa svo­jich pred­stáv
  • Na túto a iné témy sa po­roz­prá­vala aj s nami. Vy­jad­re­nia v tomto článku sú jej osobné ná­zory a ne­mu­sia od­rá­žať ofi­ciálne sta­no­visko Európ­skej ko­mi­sie
zdroj: Archív Lucia Kleštincova/Pixabay
  • Lu­cia Kleš­tin­cová pra­cuje pre Európ­sku ko­mi­siu a rada sa roz­práva o Slo­ven­sku v Európe a o tom, ako by mohla byť ria­dená inak, lep­šie a hod­no­to­vej­šie
  • Pra­cuje na tom, aby si Slo­váci za­čali Európu vá­žiť, chrá­niť a bu­do­vať podľa svo­jich pred­stáv
  • Na túto a iné témy sa po­roz­prá­vala aj s nami. Vy­jad­re­nia v tomto článku sú jej osobné ná­zory a ne­mu­sia od­rá­žať ofi­ciálne sta­no­visko Európ­skej ko­mi­sie

Pra­cu­ješ pre Európ­sku ko­mi­siu. Od­kedy ťa zau­jí­majú témy, ktoré sú­vi­sia s fun­go­va­ním spo­loč­nosti?

Už po­čas stred­nej školy som sa ve­no­vala rôz­nym ak­ti­viz­mom a zro­dila sa tam moja túžba za­pá­jať sa do tém, ktoré sú­vi­seli s fun­go­va­ním spo­loč­nosti. Išla som teda štu­do­vať me­dzi­ná­rodné vzťahy na Eko­no­mickú uni­ver­zitu v Bra­ti­slave. Po­čas štú­dia som na­prí­klad stá­žo­vala v Ná­rod­nej rade, na am­ba­sáde v Lon­dýne, či v lete pra­co­vala cez prog­ram Work and Tra­vel v Ame­rike. Tak­tiež som bola na Erazme v Bel­gicku a na ďal­šom štu­dij­nom po­byte v Špa­niel­sku. Tak ako u mno­hých iných ľudí, ani moja cesta za mo­jimi ka­ri­ér­nymi snami ne­bola li­ne­árna. Veľa som expe­ri­men­to­vala a skú­šala, aký typ práce mi vy­ho­vuje.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová

Ktoré ob­do­bie bolo pre teba for­mu­júce? 

Veľmi for­mu­júca bola na­prí­klad moja prvá práca v kon­zul­tač­nej firme, ktorá ra­dila fir­mám zo zá­pad­nej Európy. Táto skú­se­nosť bola pre mňa také MBA v praxi. Jed­ným z naj­ná­roč­nej­ších ro­kov v mo­jom ži­vote bolo ob­do­bie, keď som sa roz­hodla, že si idem do­ro­biť ďaľ­šiu školu, kon­krétne Lon­don School of Eco­no­mics, prog­ram Pub­lic Ma­na­ge­ment and Go­ver­nance. Vždy som si chcela do­pl­niť moje slo­ven­ské vzde­la­nie o vzde­la­nie z ďal­šej sve­to­vej školy. Táto škola mi dala zruč­nosti, z kto­rých do­dnes čer­pám.

Ako vy­ze­rala tvoja cesta priamo do Európ­skej ko­mi­sie? Bolo ná­ročné do­stať sa tam? 

Po škole mi prišla po­nuka od jed­nej z fi­riem na Slo­ven­sku, aby som pre nich za­čala pra­co­vať na roz­behu pro­jek­tov spo­lo­čen­skej zod­po­ved­nosti. Mo­jou pr­vou úlo­hou bolo roz­be­hnúť de­batu o lep­šom pre­pá­janí nášho škols­tva s po­tre­bami trhu práce. Práve v tomto ob­dobí sa zro­dila moja veľká vá­šeň pre ta­lent ma­na­ge­ment, škols­tvo a tech­no­ló­gie. Ako biz­nis ana­ly­tik som sa po­die­ľala na vý­voji rie­šení na elek­tro­ni­zá­ciu na­šej ve­rej­nej správy. Pa­ra­doxne bolo mo­jou vý­ho­dou to, že som ne­štu­do­vala tech­no­ló­gie a zod­po­ve­dala v ce­lom pro­cese za to, aby som čo naj­lep­šie de­ve­lo­pe­rom od­ko­mu­ni­ko­vala po­treby na­šich kli­en­tov – úrad­ní­kov. V tomto ob­dobí sa mi po­da­rilo prejsť vý­be­ro­vým pro­ce­som do Európ­skej ko­mi­sie.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová

Vý­be­rové ko­na­nia do európ­skych in­šti­tú­cii sú však veľmi ťažké a sú­ťaží v nich de­siatky ti­síc uchá­dza­čov. Je to teda veľmi ná­ročný pro­ces. A tak som sa pre­sťa­ho­vala zo Slo­ven­ska do Bru­selu, kde mo­men­tálne pô­so­bím päť ro­kov. Pre­šla som si tu tromi pra­cov­nými po­zí­ciami a dnes pô­so­bím ako po­rad­kyňa pre jed­ného z ria­di­te­ľov ko­mi­sie zod­po­ved­ného za po­li­tiky kon­ku­ren­cie­schop­nosti na európ­skom trhu. Spo­ločne pra­cu­jeme na rôz­nych opat­re­niach na od­bú­ra­va­nie ba­riér pre pod­ni­ka­nie na­prieč EÚ, mo­der­ni­zá­ciu nášho prie­myslu a in­te­li­gentné vy­uží­va­nie no­vých tech­no­ló­gií či už v eko­no­mike alebo na úra­doch.

Keď sa na to všetko spätne po­zriem, ve­rím, že moja cesta od­zr­kad­ľuje to, čomu ve­rím. Vá­žim si mož­nosť pra­co­vať pre ľudí a pre­pá­jať rôzne svety, vrá­tane môjho rod­ného Slo­ven­ska s Euró­pou a Bru­se­lom, ako cen­trom jej dia­nia.

Vo voľ­nom čase roz­ví­jaš pro­jekty na pod­poru žen­skosti v po­li­tike. Čo to presne zna­mená?

Do­stala som sa k tejto téme cez môj osobný roz­voj, keď som hľa­dala od­po­vede na rôzne otázky tý­ka­júce sa môjho ži­vot­ného sme­ro­va­nia. Žena do biz­nisu pri­náša iné hod­noty, iný štýl ko­mu­ni­ká­cie, iný štýl hľa­da­nia kom­pro­misu. Ženy sa vo svo­jej ka­ri­ére stre­tá­vajú s inými prob­lé­mami ako muži.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová

Preto má di­ver­zita svoju hod­notu pre or­ga­ni­zá­cie. Vďaka mo­jej ceste som sa za­čala viac ve­no­vať otáz­kam žen­skosti. Jed­nak vo vše­obec­nosti, čo zna­mená fe­mi­nine le­a­ders­hip a jed­nak, akým spô­so­bom viem pris­pieť k tomu, aby sa tieto hod­noty viac odr­z­kad­lili aj v ria­dení Európy. Na čele európ­skych in­šti­tú­cií sú muži, Európ­ska ko­mi­sia ni­kdy ne­mala za pre­zi­dentku ženu, to isté platí pre Európ­sky par­la­ment. Dom­nie­vam sa, že táto jed­not­vár­nosť sa do is­tej miery pre­ta­vuje aj do kva­lity ko­mu­ni­ká­cie Európy.

Ostaňme ešte pri žen­skosti. Po­jem fe­mi­niz­mus je vo svete stále po­va­žo­vaný ako istý typ „na­dávky“. Prečo to tak podľa teba je?

Keď sa ma nie­kto opýta, či som fe­mi­nis­tka, tak sa ho opý­tam, čo si pod týmto ter­mí­nom pred­sta­vuje. Či to chápe ako ne­ga­tívny alebo po­zi­tívny po­jem. Nie­ktorí ľu­dia si vní­majú fe­mi­niz­mus ako tla­če­nie práv žien do ex­trému. Preto ne­mám úplne rada ta­kéto vy­me­dzo­va­nie, pre­tože podľa mňa skôr ľudí mä­tie a roz­de­ľuje, než by bolo pros­pešné pre danú de­batu. Rad­šej sa roz­prá­vam o žen­skosti a o tom, aké hod­noty pri­náša do tí­mov, a o di­ver­zite, ktorá je veľmi obo­ha­cu­júca, keď je ma­na­žo­vaná tak, ako má byť. Mys­lím si, že táto cesta je kon­štruk­tív­nej­šia.

Stretla si sa nie­kedy s tým, že si bola kvôli tomu, že si žena a pra­cu­ješ v Európ­skej ko­mi­sii, s pred­sud­kami voči tvo­jej osobe?

Áno, aj. Vy­be­rám si však ne­sú­stre­diť sa na to, pre­tože ak by som tomu ve­no­vala po­zor­nosť, aj tak by som z toho nič ne­mala. Nech zdvihne ruku žena, ktorá ne­če­lila se­xis­tic­kým po­znám­kam vo svo­jom pra­cov­nom pro­stredí. Každá z nás si však musí nájsť spô­sob, ako sa s tými po­znám­kami vy­spo­riadá, tak, aby to pre nás bolo po­sil­ňu­júce a nie osla­bu­júce. Veľa z nás má v sebe istú formu boja, no nie­ktoré ženy to v sebe udr­žujú a trá­pia sa.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová

Na tvo­jich blo­goch sa vy­jad­ru­ješ aj k téme škols­tva a cel­kovo k vzde­lá­va­ciemu sys­tému. Slo­ven­ské škols­tvo je ne­ko­nečno krát ro­zo­be­ra­nou té­mou. Prečo je podľa teba tak za­sta­ralé?

Ob­rov­ský prob­lém Slo­ven­ska je to, že exce­lentné škols­tvo nie je dl­ho­dobá pri­orita na­šich vlád. Mám po­cit, že vo­liči ne­vyt­vá­rajú na vládu do­sta­točný tlak na to, aby bolo škols­tvo pri­ori­tou. Veľmi čas­tým sľu­bom vo voľ­bách je na­prí­klad po­sta­ve­nie diaľ­nice do Ko­šíc. Prečo rov­nako ko­mu­ni­kačne funkč­ným sľu­bom vo voľ­bách nie je vy­bu­do­va­nie exce­lent­ného škols­tva? Prečo to nie je hod­nota, ktorú chcú vo­liči vi­dieť vo  vo­leb­ných kam­pa­niach a prečo im to po­li­tici ne­po­nú­kajú ako svoju hlavnú hod­notu?

Re­forma škols­tva nie je jed­no­du­chá a ne­pri­náša okam­žité po­li­tické ovo­cie. Čo­koľ­vek, čo sa robí na dl­ho­do­bej báze, nie je ľahký orie­šok pre po­li­ti­kov. Re­formy škols­tva sa po­da­rilo do­ká­zať v kra­ji­nách, kde sa po­li­tici na­prieč po­li­tic­kým spek­trom spo­jili v práci na bu­do­vaní exce­lent­ného škols­tva ako svo­jej TOP pri­ority, ako na­prí­klad vo Fín­sku alebo v Sin­ga­pure.

Škols­tvo má byť číslo jedna aj u nás doma. Po­kiaľ sa ne­bu­deme všetci an­ga­žo­vať v tom, aby to tak bolo, tak budú aj na­ďa­lej tí naj­ši­kov­nejší ute­kať do za­hra­ni­čia. Ne­budú mať dô­vod vra­cať sa na­s­päť, ne­ho­vo­riac o vôli učiť mladé ta­lenty na Slo­ven­sku.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová

Celá tvoja práca sa točí okolo Európy. Aká je tvoja ví­zia pros­pe­ru­jú­cej Európy? Akú Európu by si si že­lala?

Chcela by som Európu, ktorá je tá naj­lep­šia možná Európa pre všet­kých z nás. Pre rôzne so­ciálne a ve­kové sku­piny. Podľa mňa je veľmi dô­le­žité, aby Európa od­po­ve­dala na po­treby mla­dej ge­ne­rá­cie, s tým, že re­špek­tuje a od­po­vedá aj na po­treby star­šej ge­ne­rá­cie. Takže si pred­sta­vu­jem Európu, ktorá bude mať me­dzi­ge­ne­račnú so­li­da­ritu a ktorá bude prog­re­sívna v tom, ako vy­užíva prí­le­ži­tosti, ktoré jej po­nú­kajú nové tech­no­ló­gie a ino­vá­cie.

Bude mať exce­lentné škols­tvo, také, ktoré pri­praví štu­den­tov na bu­dúc­nosť, ktorá ich čaká. Bude silná, schopná po­sta­viť sa si­lám, ktoré na ňu pô­so­bia zvonku ako po­li­tické moc­nosti či silní tech­no­lo­gickí hráči. Zá­ro­veň chcem bez­pečnú Európu, pre­tože si mys­lím, že Európa je stále tým naj­lep­ším mies­tom na ži­vot.

Tvr­díš, že sa Slo­váci ne­ve­dia pre­dať a nie sme do­sta­točné hrdý ná­rod. Prečo?

Mu­síme za­čať byť hrdí na cestu, kto­rou sme si pre­šli. Slo­ven­sko má fas­ci­nu­júci prí­beh. Mali by sme byť hrdí na to, čo sme do­ká­zali v ob­dobí od pádu že­lez­nej opony. Na to, že sme krásna kra­jina, máme úžasné jedlo, ši­kov­ných a pra­co­vi­tých ľudí. Na toto všetko by sme mali byť hrdí a byť schopní pre­dať sa aj v za­hra­ničí. Via­cero mo­jich spo­lu­pra­cov­ní­kov mi ho­vorí, že radi za­mest­ná­vajú ko­le­gov no­vých člen­ských štá­tov zo stred­nej a vý­chod­nej Európy. Aj vďaka na­šim hod­no­tám a pra­cov­nej mo­rálke vieme dobre pra­co­vať v tí­moch, ma­kať a na­chá­dzať kom­pro­misy.

Ne­vieme sa pre­dať, pre­tože nás to ni­kto ne­učil. Vy­šli sme zo škols­tva, kde sme sa učili me­mo­ro­vať a pí­sať po­známky a byť dis­cip­lí­no­vaní. To je to, čo oce­ňujú mnohé or­ga­ni­zá­cie. Hor­šie je to so schop­nos­ťou byť ino­va­tívni, kre­a­tívni, hľa­dať spô­soby ako zlep­šo­vať sys­témy alebo or­ga­ni­zá­cie, v kto­rých fun­gu­jeme. To sú presne tie zruč­nosti bu­dúc­nosti, ktoré roz­lí­šia, ako vie člo­vek pre­žiť v ab­so­lútne ne­pred­ví­da­teľ­nom pro­stredí. Ni­kto z nás ne­vie, v akom kon­texte bu­deme žiť o de­sať ro­kov. Je­diné, čo nám zo­stáva je per­ma­nen­tne sa vzde­lá­vať, byť kre­a­tívni a pris­pô­so­biví.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová

Preto je prob­lém, ak nie­ktoré školy pre­tr­vá­vajú v sys­téme na­sta­ve­nom ešte v mi­nu­lom ti­síc­ročí, keď sa pred­po­kla­dalo fun­go­va­nie v inom re­žime, sys­téme za­mest­ná­va­nia, s tak­mer ce­lo­ži­vot­nou ka­ri­é­rou v jed­nom sek­tore. Naše školy sú po­sta­vené presne na tomto prin­cípe. Preto sa mu­síme roz­prá­vať o tom, aké školy chceme, a akí ľu­dia v tých ško­lách majú učiť, aby boli ich ab­sol­venti dobrí, slušní a dis­cip­lí­no­vaní, ale zá­ro­veň, zod­po­vední ob­ča­nia, kre­a­tívni, ino­va­tívni a schopní vy­ťa­žiť zo svojho ta­lentu ma­xi­mum.

Čo môže podľa teba každý z nás uro­biť preto, aby Slo­ven­sko fun­go­valo a na­pre­do­valo?

Každý by mal pre­vziať svoju časť zod­po­ved­nosti za to, v akom Slo­ven­sku žije. Každý člo­vek re­zo­nuje s is­tými spo­lo­čen­skými hod­no­tami. Nie­komu je bliž­šie an­ga­žo­vať sa viac v otázke práv detí, inému na ochrane ži­vot­ného pro­stre­dia či sta­rost­li­vosti o star­ších či slab­ších. Ak by každý ro­bil trošku nad rá­mec toho, čo robí dnes, kva­lita ži­vota v na­šich ko­mu­ni­tách by sa po­sú­vala vpred rých­lej­šie.

Pre mňa je touto té­mou Európa. Po­má­ha­nie ľu­ďom vo vy­uží­vaní svojho ta­lentu pre zlep­šo­va­nie sveta, v kto­rom žijú. Po­má­ha­nie pod­ni­ka­te­ľom pri chá­paní fun­go­va­nia štátu. Po­má­ha­nie pri tvorbe ve­rej­ných po­li­tík na pod­poru pod­ni­ka­nia v Európe.

Každý by sme mohli za­čať od seba, na­miesto toho, aby sme ča­kali ser­vis od nie­koho iného a boli obe­ťou toho, ako je ria­dené Slo­ven­sko a Európa. Spo­ločne sme schopní po­sil­ňo­vať toto spo­lo­čen­stvo.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (8)
zdroj: Ar­chív Lu­cia Kleš­tin­cová
Pridať komentár (0)