Nedeľné okienko: Život – dovolenka

Dovolenka je vysnívaným únikom z reality. Zrazu sa ocitneš v úplne inom svete, a nemyslím tým len fakt, že sa nachádzaš na míle ďaleko od Bratislavy. Si ako Alica, ktorá vkročila do krajiny zázrakov a celý jej svet sa obrátil naruby. Všetko je tu akési krajšie a lepšie, ľudia sa nemračia, ale usmievajú, jedlo ti chutí tisíckrát viac, relax a zábava sú tvojou jedinou náplňou dňa. Zrazu nadobudneš dojem, že táto krajina je jednoducho úžasná a toto je presne to miesto, kde by si chcel zostarnúť.

Neuvedomíš si však, že tá krajina zázrakov je taká skvelá najmä preto, že si na dovolenke. Žiadna práca, starosti, vybavovačky. Ak by si však v takom Taliansku či Španielsku musel vybaviť čo i len stratené doklady zažil by si peklo. Teraz však nemusíš ani prstom pohnúť, o to viac, ak bývaš vo fancy hoteli. Jedlo ti navaria kuchári, posteľ ustelie chyžná. Tvoja jediná úloha znie: Užiť si svojich pár dní priepustky z reality. O tom, že si ich užiješ, nepochybujem. Veď Slováci sú oproti bratom Čechom často ochotní minúť na dovolenkách majland.

Foto: pixabay.com

Čo na tom, že celý rok sa obmedzuješ a každá reštaurácia, v ktorej majú obrusy, ti je drahá. Tu si predsa musíš užiť. Sem s mušlami, rybami, litrami zmrzliny a samozrejme, to by sme neboli my – alkoholom. To je hádam jediná z vecí, ktoré si v rovnakom množstve dovolíme aj počas roka. :)  Samozrejme, ak nemáme zaplatené all inclusive, lebo vtedy tečie potokom. Keďže sa radi buchneme po vačku, zaplatíme si aj nejaký ten fakultatívny výlet. Vidieť pirátske lode či zdegustovať víno, to na dovolenke treba.

Na dovolenku predsa drieš celý rok, ak nie viac. Denne od 8 do 16, vlastne skôr 18, pretože to je len na papieri. Celé mesiace si odopieraš, si ako ten dostihový kôň s klapkami na očiach, nepozrieš sa doprava ani doľava, len za svojím cieľom robiť a zarábať. A keď už to bude neúsnosné, potom príde dovolenka. Veď na to je – aby sme si aspoň raz za uhorský rok dovolili trochu oddychu, trochu si užili života. O pojme „La dolce vita“ však väčšinou nemôže byť ani reč.

Foto: pixabay.com

Nezdá sa ti, že tu niečo nehrá? Že celá táto filozofia je postavená na hlavu? Prečo by sme mali začať žiť až keď budeme na tej dovolenke, až keď zarobíme toľko a toľko, až keď budeme za vodou. Život nám preteká cez prsty, nezastavíme sa, aby sme si ho vychutnali. Veď ako aj, keď sedíme celý deň v office a keď prídeme domov, sme ako chodiace mŕtvoly? No dá sa to, skutočne. Stačí si užívať rovnaké veci ako na dovolenke aj doma.

Namiesto toho, aby si sa plahočil s víkendovým obedom alebo to nechal na žene, choď sa najesť do reštaurácie. Ako na tej dovolenke. Uvidíš, aký skvelý zážitok to bude, navyše ťa to pravdepodobne vyjde lacnejšie ako v tom Taliansku. Vyhraď si po práci či cez víkend čas pre seba a choď si zaplávať alebo zahrať squash či čokoľvek, čo by si robil na dovolenke. A občas nerob vôbec nič. Tak ako Taliani, ktorí milujú svoje „dolce far niente“. Veď prečo by si mal žiť plnohodnotný život len počas tých 10 dní pri mori?

Foto: pexels.com

Už chápeš, čo tým myslím? Možno si už počul myšlienku „turistom vo vlastnom meste“. Skús ním občas byť. Sleduj, čo robia cudzinci v Bratislave a rob to, čo oni. Navštív múzeá, kaviarne, reštaurácie, objavuj, užívaj si. Život štýlom z práce domov a spať je cesta k depresii a tomu zamračenému výrazu, ktorý na okoloidúcich a predavačkách neznášaš. Možno ho máš aj ty, len o tom nevieš.

Dovolenka ti nezaručí krajší život, pretože z nej sa opäť vrátiš do reality. Čo tak pristupovať k životu, akoby bol nekonečnou dovolenkou? Pracuj menej, užívaj si viac. Je jedno, či to pochopíš ako častejšie cestovanie za dobrodružstvom alebo len využívanie toho, čo ponúka tvoje mesto a krajina. Je to na tebe. :)

Foto: pexels.com