Netanjahu varuje pred novými jadrovými zariadeniami. Údery pokračujú, strategický prieliv je prísne sledovaný

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelňajšom rozhovore pre stanicu Fox News uviedol, že Irán budoval nové jadrové zariadenia, na ktoré by o niekoľko mesiacov už nebolo možné zaútočiť. Konflikt na Blízkom východe podľa jeho slov nepotrvá roky, ale môže trvať nejaký čas.

„Začali budovať nové zariadenia, nové miesta, podzemné bunkre, ktoré by v priebehu niekoľkých mesiacov spravili ich programy balistických rakiet a atómových bômb imúnnymi (voči útoku). Ak by sa teraz nepodnikli žiadne kroky, žiadne kroky by sa nemohli podniknúť ani v budúcnosti,“ povedal Netanjahu pre Fox News.

Časový horizont konfliktu

Podľa izraelského premiéra sa z konfliktu nestane „nekonečná vojna“, hoci uznal, že môže „chvíľu trvať“. Šéf Bieleho domu Donald Trump v nedeľu večer naznačil, že operácia proti Iránu bude podľa odhadov USA trvať približne štyri týždne.

Netanjahu tvrdí, že Irán buduje nové jadrové zariadenia od 12-dňovej vojny v júni minulého roku, keď Izrael a Spojené štáty rovnako spustili koordinované útoky na islamskú republiku.

USA zničili iránske ciele

Predstavitelia americkej armády oznámili v utorok, že zničili veliteľské stanovištia Revolučných gárd, iránske systémy protivzdušnej obrany a odpaľovacie zariadenia. Došlo k tomu v rámci vojenskej operácie na Blízkom východe, ktorá sa začala v sobotu, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských Revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne v rámci pokračujúcich operácií,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v príspevku na X.

Velenie ozbrojených síl neposkytlo žiadne dôkazy k svojmu vyhláseniu. „Budeme naďalej podnikať rozhodné kroky proti bezprostredným hrozbám, ktoré predstavuje iránsky režim,“ dodalo.

Útok Revolučných gárd na americkú leteckú základňu

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne. Na základňu útočilo 20 dronov a tri rakety, pričom došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“ tejto základne. Podľa iránskej agentúry Fárs Revolučné gardy údajne zničili americkú budovu velenia a personálu na leteckej základni a spôsobili explóziu zásobníkov paliva.

„IRGC (Iránske revolučné gardy) oznámili, že ich námorné sily za úsvitu vykonali rozsiahly útok dronmi a raketami na americkú leteckú základňu v oblasti“ na juhu Bahrajnu, uviedla na platforme Telegram iránska agentúra IRNA.

Podľa iránskej agentúry Fárs Revolučné gardy útokmi zničili americkú budovu velenia a personálu na leteckej základni v Bahrajne a spôsobili explóziu zásobníkov paliva.

Kontext ďalších úderov a reakcie USA

BBC informuje, že USA sa dosiaľ nevyjadrili k týmto úderom.

Tieto najnovšie útoky, ku ktorým sa Irán prihlásil, sa uskutočnili po tom, čo jeho armáda odpálila salvy rakiet a dronov po celej oblasti Perzského zálivu ako odvetu za koordinované útoky Spojených štátov a Izraela, ktoré začali v sobotu.

Irán v noci na utorok útočil aj v Katare, kde tamojšia armáda zneškodnila dve iránske strely. Výbuchy bolo počuť aj v diplomatickej štvrti v Rijáde, kde dva drony zasiahli americké veľvyslanectvo a spôsobili požiar.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok nariadilo americkým občanom, aby okamžite opustili Bahrajn, ako aj ďalších 12 krajín na Blízkom východe. Toto nariadenie vydali z bezpečnostných dôvodov po americko-izraelských útokoch v Iráne.  

Prieliv uzavretý nebol

Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a tiež veľké množstvo zemného plynu, podľa oblastného veliteľstva amerických ozbrojených síl CENTCOM napriek tvrdeniu Iránu uzavretý nebol, uviedla americká stanica Fox News. CENTCOM na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie doteraz nereagoval.

Včera večer predtým vysokopostavený činiteľ iránskych revolučných gárd vyhlásil, že bol Hormuzský prieliv uzavretý. Krátko pred tým revolučné gardy uviedli, že dva iránske drony v Hormuzskom prielive zasiahli ropný tanker, ktorý horí.

O uzavretí strategickej úžiny uvažoval Teherán už vlani v júni po začiatku americko-izraelských útokov na iránske jadrové zariadenia. Svoju hrozbu ale nenaplnil. Po terajšom vypuknutí bojov významné prepravné spoločnosti oznámili, že v oblasti utlmujú námornú dopravu.

Strategická trasa a údaje o preprave ropy aj LNG

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a v najužšom mieste medzi Iránom a Ománom má len 33 kilometrov, vlastná plavebná dráha je navyše podľa Reuters široká len asi tri kilometre v každom smere.

Vlani prielivom podľa analytickej spoločnosti Vortexa preplávalo priemerne cez 20 miliónov barelov ropy a palív denne, a to predovšetkým z krajín ako je Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irak a práve Irán. Navyše Katar, ktorý je jedným z najväčších svetových vývozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), tadiaľto prepravuje takmer všetok svoj LNG.

Stovky obetí od začiatku operácie

Viac ako 700 ľudí zahynulo v Iráne od začiatku americko-izraelskej operácie, uviedla v pondelok americká Agentúra pre správy o aktivistoch za ľudské práva (HRANA). TASR o tom informuje podľa správy stanice CNN.

HRANA tvrdí, že od soboty prišlo v islamskej republike o život najmenej 742 ľudí vrátane 176 detí. Viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí. Organizácia tiež informovala, že overuje správy o stovkách úmrtí.

Škody na civilnej infraštruktúre 

Okrem strát na životoch zaznamenala skupina za posledný deň aj škody na náboženských stavbách a domoch, napríklad na mešite v meste Karadž neďaleko Teheránu či niekoľkých obytných budovách. Iránske úrady tiež hlásili škody na budovách nemocníc v Teheráne.

Zasiahnuté boli aj vojenské ciele na západe krajiny, letecká základňa v Isfaháne a armádna základňa v hlavnom meste. Stanica CNN uviedla, že nedokázala nezávisle overiť tieto informácie.

Iránsky Červený polmesiac v pondelok oznámil, že v dôsledku americko-izraelských útokov v Iráne zahynulo od soboty najmenej 555 ľudí.

Poškodenie pamiatky UNESCO v centre Teheránu

Golestánsky palác v centre iránskej metropoly, ktorý bol v roku 2013 zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO, bol poškodený v dôsledku amerických a izraelských útokov na okolité oblasti, informovali v pondelok miestne médiá. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„Po spoločnom americko-izraelskom útoku na námestie Arag v južnej časti Teheránu v nedeľu večer boli poškodené časti Golestánskeho paláca,“ informovala iránska tlačová agentúra ISNA s tým, že okná, dvere a zrkadlá utrpeli škody v dôsledku odrazov trosiek z výbuchov.

Vyjadrenie UNESCO a opis škôd 

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) vo svojom vyhlásení v pondelok večer uviedla, že bývalý kráľovský palác „bol údajne poškodený troskami a tlakovou vlnou po leteckom útoku na námestie Arag“.

Organizácia tvrdí, že „všetkým zainteresovaným stranám oznámila geografické súradnice lokalít zapísaných na zozname svetového dedičstva, ako aj lokalít národného významu, aby sa predišlo akémukoľvek potenciálnemu poškodeniu“. Poukázala pritom na ochranu kultúrneho majetku zakotvenú v medzinárodných dohovoroch.

Melania Trumpová viedla zasadnutie OSN, témou bola ochrana detí

Americká prvá dáma Melania Trumpová dnes predsedala zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN, ktorého témou bola ochrana detí vo vojenách. Stretnutie sa konalo dva dni po tom, ako si americko-izraelský úder na dievčenskú školu v Iráne vyžiadal 165 obetí. Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání označil zasadnutie, ktoré viedla manželka prezidenta Donalda Trumpa, za hanebné a pokrytecké, napísala agentúra AP.

„USA stoja pri všetkých deťoch po celom svete… Dúfam, že čoskoro tu pre vás bude mier,“ uviedla Trumpová počas zasadnutia.

OSN hovorí o dopadoch útokov na deti v regióne

Námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti Rosemary di Carlová podotkla, že organizácia má správy o tragickom údere na školu a vie o tom, že americko-izraelský útok na Irán a jeho odvetné údery majú dopad na osudy mnohých detí v regióne.

Iránsky veľvyslanec pred začiatkom rokovaní kritizoval vojenskú akciu Washingtonu aj fakt, že zasadnutie na túto tému predsedá manželka prezidenta.

„Pre Spojené štáty znamená ochrana detí a udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti úplne niečo iné, než s čím počíta Charta OSN,“ uviedol Íravaní.

Izrael a Spojené štáty začali v sobotu vojenskú operáciu proti Iránu. Podľa amerického prezidenta Trumpa je dôvodom snaha zabrániť režimu získať jadrovú zbraň. Teherán odpovedal odpálením rakiet a vyslaním dronov na Izrael a americké základne v regióne.

Čítaj viac z kategórie: Blízky východ