Neviditeľný masový vrah. Koľko Slovákov ročne zlikviduje smog?

Civilizácia trpí znečisteným ovzduším, to sa vie, málo kto si však uvedomuje skutočný význam tejto informácie. Každý sa na chvíľu pohorší a potom naďalej žije svojim starých „špinavým“ spôsobom života.

Najväčšími producentmi emisií sú poľnohospodárstvo (najmä živočíšna výroba), doprava, výroba energie a priemysel. Znečistenie ovzdušia je najčastejšou príčinou predčasnej smrti v 41 európskych krajinách, pričom len v roku 2015 následky smogu zomrelo v európskych krajinách 422-tisíc ľudí. V roku 1990 to bolo až pol milióna osôb. Informovala o tom v pondelok 29. októbra vo svojej správe Európska environmentálna agentúra (EEA).

Špinavý vzduch pripraví ročne o život okolo 6 000 Slovákov. Keby sme dýchali taký čistý vzduch ako Fíni, ročne by u nás zomrelo asi len 1 800 (teda toľko čo Fínov, ktorý majú podobne veľkú populáciu). Na slovenských cestách je viac ako dva milióny áut, mnohokrát zbytočne. Slovensko má tiež vysokú spotrebu energie. Okrem toho dýchame sčasti aj znečistený vzduch, ktorý si netvoríme sami. Prúdi k nám aj so susedných krajín a drží sa u nás kvôli veľkému počtu kotlín. To je ďalším dôkazom toho, že ak chceme lepší svet, musíme sa zmeniť všetci.

V celosvetovom meradle zomrie v dôsledku znečisteného ovzdušia 7 miliónov ľudí, pričom sa dožívajú v priemere o 1 rok menej, ako štandard. Najpočetnejšiu skupinu tvoria, chudobnejšie krajiny (Africa, Ázia). Deväť z desiatich ľudí na svete dýcha vzduch nadmerne znečistený vzduch so škodlivými látkami, varuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Najšpinavšími mestami sú v tomto smere Káhira aj Naí Dillí, za nimi Teherán, Rijáde, Dauha či Abú Zabí.

Hlavnými zabijakmi sú mikročastice prachu a toxické častice ako sulfáty, dusičnany či sadze. To všetko je zodpovedné za štvrtinu úmrtí na srdcové choroby, mozgovú príhodu, 43% všetkých chronických obštrukčných ochorení pľúc  a 29% prípadov rakoviny pľúc. Znečistený vzduch sa podpisuje aj vyššom výskyte astmy, kašľa, alergií či bronchytídy. Tento zabijak nepôsobí len keď cítite, ako auto smrdí, ale aj keď máte pocit, že vzduch čistý. Spomínané toxické častice sa vo vzduchu držia dlho.

Podľa smernice WHO je meter kubický vzduchu v ročnom priemere povolený obsah 10 mikrogramov jemných častíc (PM 2,5). Tieto hodnoty viacmenej nespĺňa skoro žiadne európske veľkomesto. Taký  Madrid alebo Berlín vykázali okolo 20 mikrogramov, Paríž, Minsk, Bukurešť a Sofia 25-40 mikrogramov. Niektoré megamestá majú vo vzduchu až 50 a viac mikrogramov PM 2,5 oproti odporúčaniu WHO.

Už v rokoch 2008-2013 sa v štúdii WHO zistilo, že znečistený vzduch dýcha až 90 percent svetovej populácie. Nie je to teda len problém ekologicky cítiacich ľudí či desivá budúcnosť, špinavý vzduch zabíja nás všetkých už dlhodobo. Preto, ak chceme žiť lepšie a dlhšie, musíme k zmene pristúpiť všetci.

Ak sa vozíte autom do 5-15 km vzdialenej práce, užite si to. S najväčšou pravdepodobnosťou budú skôr či neskôr autá stopnuté, minimálne v centrách miest. V nórskom Osle autom neprejdete už od roku 2019, teda o pár mesiacov. Namiesto toho tam pribudne 60km bezpečných cyklotrás. Hlavné mesto Mexika sa rozhodlo zakázať všetky súkromné dieselové autá do roku 2025. Niektoré mestá zase pretláčajú zavedenie parkovania na záchytných parkoviskách mimo centra.

Ide o problém, ktorý máme vo vlastných rukách, nemusíme sa spoliehať na pomalú politiku zhora, ktorá sa v dôsledku kritickej situácie začína hýbať. Každý by sa mal zamyslieť nad tým, akým spôsobom k zmene prispeje, príležitostí je veľa. Tými najzákladnejšími sú bicyklová doprava, menšia konzumácia mäsa a šetrenie energie.