„Nobelovu cenu“ za matematiku získala žena. Stalo sa tak po prvý raz v histórii

  • The Abel prize získlala 77 ročná matematička Karen Uhlenbeck
  • Táto cena je ekvivalentom Nobelovej ceny a je to najprestížnejšie ocenenie v tejto oblasti
  • Po prvý raz ju udelili v roku 2002 a tento roku ju prvý krát získala žena
pixabay/pixabay
pixabay.com
  • The Abel prize získlala 77 ročná matematička Karen Uhlenbeck
  • Táto cena je ekvivalentom Nobelovej ceny a je to najprestížnejšie ocenenie v tejto oblasti
  • Po prvý raz ju udelili v roku 2002 a tento roku ju prvý krát získala žena

Prvou ženou, ktorá získala prestížnu Abel prize sa stala americká matematička Karen Uhlenbeck, informoval o tom magazín New Scientist. Toto ocenenie je známe aj ako Nobelova cena za matematiku, a v tejto oblasti ide o najprestížnejšiu cenu, akú je možné získať.

Prečo Karen Uhlenbeck?

Práca Karen Uhlenbeck napomohla k hlbšiemu vnímaniu a chápaniu oblasti kvantovej teórie a geometrickej analýzy. Okrem nezmazateľnej stopy a vplyvu v matematike a fyzike získala Uhlenbeck aj finančnú odmenu vo výške 6 miliónov nórskych korún, čo je 700 tisíc dolárov.

Uhlenbeck sa okrem vedeckej práce dlhodobo zameriavala aj na odkrývanie stôp žien v matematike a fyzike. Ešte v 90-tych rokoch vystúpila s odbornou prednáškou na Medzinárodnom kongrese matematikov. Pred ňou sa to podarilo len Emme Noertherovej v roku 1932.

Keď v roku 2007 získala cenu Steele prize od Americkej matematickej spoločnosti za kľúčový prínos v oblasti výskumu, obvinila matematickú komunitu z malého počtu žien vo vedúcich funkciách. Prejav, ktorý bol považovaný za samovražedný akt, si však získal aj svojich priaznivcov.

Pre mnohých je jej práca obhajobou väčšej rozmanitosti v tejto oblasti rovnako pozoruhodná, ako jej vedecké objavy. „Myslím, že jej príspevok presahuje nielen jej prácu v matematike,“ vyjadril sa Jim Al-Khalili.

„Vo vede je veľa šikovných a inšpiratívnych žien, ktoré v nej nepochybne majú svoje miesto. Okrem talentu je, ale za každým odborným vedcom a vedkyňou tvrdá práca. Odborníčky, ktoré spolupracujú s vedcami na medzinárodnej úrovni máme aj na Slovensku. Myslím si, že ako ženy vo vede uvítame každú snahu, ktorá ženy privedie k zvýšenému záujmu o vedu. V poslednom čase vzniká aj veľa iniciatív vo vede na podporu žien – špeciálne stretnutia, sekcie na konferenciách, kde vedkyne zdieľajú svoje skúsenosti a výzvy. Výhodou je aj iný pohľad na danú problematiku,“ vyjadrila sa pre redakciu StartitUp matematička Katarína Lučivjanská z Ústavu matematických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Abel prize

Je to ocenenie určené vynikajúcim matematikom, ktoré každoročne udeľuje nórsky kráľ. Cena bola založená v roku 2002 pri príležitosti dvojstého výročia narodenia nórskeho matematika Nielsa Henrika Abela, po ktorom nesie meno. Cieľom ceny je propagácia a zvyšovanie prestíže matematiky a to najmä medzi mládežou.

O nositeľovi ceny každoročne rozhoduje komisia piatich matematikov na nórskej akadémii vied. Cena je navrhnutá podľa vzoru Nobelovej ceny, ktorá sa za matematiku neudeľuje. Nórsky štát založil v roku 2001 pre cenu fond v hodnote 200 000 000 nórskych korún, čo je viac ako 20 miliónov eur. Každý laureát dostane z tohto fondu odmenu vo výške 6 miliónov nórskych korún.

Medzi držiteľov tohto ocenenia patrí Andrew Wiles za podloženie Veľkej Fermatovej vety, ale aj laureát nobelovej ceny John Nash, ktorého preslávil film Čistá duša.

 

Veľké ženské mená vo svete čísel

Hoci boli v minulosti ženy od matematiky odrádzané, predsa len sa nájde dosť tých, ktoré vytrvali a tejto vednej disciplíne sa venovali na profesionálnej úrovni. List 15. výnimočných matematičiek si môžeš pozrieť na portáli mentalfloss.

Viac sa môžeš dozvedieť tu>>> Prvými programátormi boli ženy. Majú na to jeden dôležitý predpoklad.

Ženy stáli pri vzniku počítača, ale aj za lietaním do vesmíru. Geniálnou matematičkou, ktorá zanechala vo svete aplikovanej matematiky výraznú, stopu bola aj Katherine Johnsom, ktorá dokázala rátať lety do vesmíru z hlavy. Napriek rasovej diskriminácii sa stala legendou, ktorá do značnej miery prispela k vstupu prvého človeka na mesiac.

Prezývali ju ľudský počítač, nakoľko v istom období kontrolovala výpočty, ktoré vytvorili počítače. Filmové štúdio 21. Century Fox o nej a ďalších afroamerických vedkyniach natočilo film Hidden Figures, o elitnom tíme afroamerických matematičiek, ktoré zohrali zásadnú úlohu v prvých rokoch amerického kozmického programu a významným spôsobom sa podieľali na jeho úspechu.

Katherine G. Johnsonová, Dorothy Vaughanová a Mary Jacksonová boli tri geniálne matematičky, ktoré pracovali v NASA a svojimi matematickými výpočtami pomohli vyslať astronauta Johna Glenna na obežnú dráhu, čím zamiešali karty v studenej vojne. Trojica vizionárok nedbala na rasové či rodové predsudky, ale viedla boj za rovnaké práva a príležitosti a stala sa veľkou inšpiráciou pre ďalšie generácie.

 

Zdroje: Henrik Abel, Abel Prize, Nobelova cena, New Scientist. Mentalfloss,

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá