Nosene, Pucle aj Metro: Slovenské firmy radia, ako žiť bez odpadu

Koncept cirkulárnej ekonomiky v sebe prepája všetky tri rozmery udržateľného rozvoja – okrem environmentálneho, aj sociálny a ekonomický. Predstavuje teda komplexný systém, ktorý sa snaží o čo najdlhšie udržanie surovín a materiálov v ekonomike s cieľom šetriť prírodné zdroje a znižovať tak ľudský dopad na planétu. Jeho súčasťou sú aj zmeny vo výrobe, spotrebe a nakladaní s odpadmi.  

V roku 2016 sme na Slovensku recyklovali iba 23 % komunálneho odpadu. Je veľkým luxusom, ak sa hodnota „odpadu“ stráca jeho likvidáciou na skládke alebo v spaľovni. Prispieť k uzatvoreniu cyklu materiálov je možné aj počas celej životnosti výrobkov, ktorých sú súčasťou. Napríklad vo fáze výroby vieme znižovať množstvo odpadu alebo ho opätovne využívať. Na konci životnosti výrobku ho možno spätne odoberať za účelom recyklácie alebo opravy.

Na slovenskom trhu už viacero firiem zaviedlo prvky  cirkulárnej ekonomiky do svojho podnikania. Spýtali sme sa ich preto, ako sa popasovali s prvotnými problémami, čo je pre nich najväčšou záťažou a tiež, ako by presvedčili ďalších na dodržiavanie princípov cirkulárnej ekonomiky a zero waste.

Nosene, Katarína Hutyrová

Značka NOSENE je symbolom pomalej módy na Slovensku. V ich predajniach nájdete poctivo selektované a voňavé oblečenie z druhej ruky vo veľmi dobrom stave. Z nosených pánskych košieľ, zvyškových materiálov či denimu už od roku 2015 vytvárajú upcyklovanú kolekciu Renewals by Nosene. Časť z výnosov putuje na pomoc týraným ženám. Firma Sk – Tex im poskytuje špeciálny materiál z recyklovanej textílie, z ktorej potom pripravujú rôzne dizajnové doplnky, obaly na mobil alebo tašky.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Nosene/archív Katarína Hutyrová

Ako inšpirovať podnikateľov k zavádzaniu princípov zero waste do podnikania?

Človek musí byť sám presvedčený o zmysle redukovania odpadu. Dôležitý je prístup, že sa veci dajú meniť a nehľadať naopak dôvody, ako sa to robiť nedá. Už len začiatok podnikania prináša veľké množstvo aktivít, ktoré predchádzajú zápisu firmy do obchodného registra. Nevieme spraviť všetko, ale všetci ako jednotlivci vieme ovplyvniť svoje okolie.

Sami musíme ísť príkladom svojej rodine či kolegom. Procesy a možnosti cirkulárnej ekonomiky sa nám otvárajú postupne. V čase keď Nosene vznikalo, nerozmýšľali sme o prešívaní starých košieľ či rifľoviny. Fanúšikovia nám začali nosiť množstvo vecí, ktoré neboli vhodné pre ďalší predaj a my sme začali vymýšľať nové upcyklované kolekcie.

Aké zmeny sa v slovenskom podnikateľskom prostredí musia stať, aby boli podnikatelia viac zero waste a ekologickí?

Aj základné veci sú predmetom legislatívnych úprav a podrobných kontrol úradov, ktoré hoci majú svoj účel, v konečnom dôsledku môžu brzdiť rozvoj ekologického podnikania. Na Slovensku sa na túto stránku neprihliada. Nie všetko, čo je vyrobené ako textil je možné aj recyklovať – problémom sú umelé vlákna ako nylon, spodné prádlo alebo kožené výrobky s umelou podrážkou.

Vôbec sa nemyslí na motiváciu podnikateľov nepoužívať plasty a radšej hľadať a podporovať nové druhy materiálov. Potrebujeme riešiť začiatok výrobného procesu a spotreby, nie len ich koniec.  Marketing ekologických výrobkov funguje len do určitej miery a cena sa stáva dôležitým faktom rozhodovania zákazníka.

METRO, Anežka Kováliková

Spoločnosť METRO sa v roku 2018 rozhodla začať napĺňať princípy cirkulárnej ekonomiky. Spoločnosť ukazuje, že aj malé kroky môžu smerovať k udržateľnejšej spoločnosti vďaka projektom ako Kancel bez koša, vzdelávanie podnikateľov a profesionálov z gastronómie alebo ponúkanie ekologického sortimentu napríklad pre festivaly.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: METRO/archív Anežka Kováliková

Ako inšpirovať podnikateľov k zavádzaniu princípov zero waste do podnikania?

V prípade veľkej firmy sú zamestnanci, ktorí chcú priniesť pozitívnu zmenu, vnímaní ako čudní. Cieľom by malo byť zmeniť toto vnímanie. Ak vieme veci meniť a začneme s tým, potom už len sledujeme ako zmena rastie. Trvalá udržateľnosť bola princípom v  podnikaní dlhé roky, no až v roku 2018 vznikla reálna iniciatíva zavádzať prvky zero waste, ktorá vzišla od motivovaných zamestnancov. Polovica zamestnávateľov sa najskôr vystrašila a druhá nahnevala. Riešenia však postupne začali prichádzať.

Jeden dodávateľ nás oslovil s ponukou „ekologických“ jednorazových riadov, ktoré sú z 80% kompostovateľné a sú zabalené v niekoľkých obaloch. Išlo však o nešťastné riešenie, ktoré ostatné reťazce nemôžu nakupovať kvôli nálepke eko. Keďže na Slovensku nemáme legislatívne zadefinované, čo je ekologické, vznikajú takéto situácie. Pozitívny príklad máme s čapovanou drogériou od Tierra Verde. Prvá prezentácia zmeny vyvolala obavy, keďže v našom prípade ide o veľkosklad. Tierra Verde na rozdiel od iných dodávateľov drogérie použité bandasky zbiera, čistí a opätovne využíva. Cyklus je tak uzavretý.

Zmena smerom k lepšiemu sa podarila aj v prípade paradajok, pri ktorých sme skúšali nahradiť plastový obal papierovým. Preberaním paradajok v papierovom obale sa však mnohé znehodnotili a vznikal odpad. Nakoniec prišli dodávatelia s kombináciou papiera a kompostovateľnej súčasti. Výsledkom je lokálny produkt s prijateľnou cenou.

Aké zmeny sa v slovenskom podnikateľskom prostredí musia stať, aby boli podnikatelia viac zero waste a ekologickí?

Z hľadiska biznisu bolo v našom prípade lacnejšie potravinový odpad vyhodiť ako darovať, keďže by sme museli zaplatiť daň. Vďaka tomu, že sa legislatíva zmenila, môžeme dnes potraviny darovať potravinovej banke resp. ak sú po záručnej dobe na výkrm zvierat. Avšak aj tu potrebuje odberateľ špeciálne povolenie, a teda potraviny nemôžu darovať hocikomu.  Osveta, vzdelanosť a dobrovoľná skromnosť sú dôležité, no spotrebiteľ by si v najlepšom prípade ani nemal všimnúť, že je obmedzovaný zavádzaním ekologických riešení.

Pokiaľ sa chcete o efektívnom využívaní odpadov, ekodizajne, upcyclingu a ďalších témach súvisiacich s cirkulárnou ekonomikou dozvedieť viac, príďte sa pozrieť na výstavu „Nielen o zero waste v podnikaní“ v priestoroch Slovak Business Agency. Témou výstavy je predstavenie inovatívnych a inšpiratívnych príkladov dobrej praxe v oblasti cirkulárnej ekonomiky predovšetkým zo Slovenska, ale aj zahraničných krajín (Slovinsko a Nemecko).

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Slovak Business Agency

Pucle, Barbora Janáková

Spolu so spoločníčkou Lenkou Kuricovou je zakladateľkou Pucle – ilustrovaných puzzle s motívmi od slovenských ilustrátorov. Pucle v sebe spájajú umelecký, hravý a aj ekologický aspekt. Prostredníctvom Pucle vznikol aj jej facebookový projekt Zodpovedného podnikania s myšlienkou cirkulárnej ekonomiky podnikateľov – čo môže byt pre jedného odpad, môže inému poslúžiť pri podnikaní.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pucle/ archív Barbora Janáková

Ako inšpirovať podnikateľov k zavádzaniu princípov zero waste do podnikania?

V našom prípade určitá časť myšlienky ekologického podnikania vyplynula zo snahy šetriť. Odmietali sme platiť za bublinkovú fóliu, do ktorej sme Pucle balili, aby sa v poštovej zásielke nepoškodili. Tak sme začali zháňať použité bublinky zadarmo. Vďaka tejto snahe sme spoznali ľudí z bezobalového obchodu, od ktorých bublinkové fólie odoberáme.

Našli sme ďalších takto naladených ľudí, ktorým zostávajú rôzne nevyužité materiály ako nitky, pásky, obaly alebo regály a sú ochotní ich poskytnúť ďalším. Založili sme Facebookovú stránku Zodpovedné podnikanie, ktorá túto výmenu organizuje a uľahčuje. Jednoduchá myšlienka tak spojila mnohých podnikateľov. V konečnom dôsledku to môže aj šetriť čas, ktorý by ste museli vynaložiť na zbavenie sa veľkých objemov krabíc a podobne.

Aké zmeny sa v slovenskom podnikateľskom prostredí musia stať, aby boli podnikatelia viac zero waste a ekologickí?

Boríme sa s legislatívou, pretože v podstate vyrábame hračku. Vrecúška, do ktorých Pucle vkladajú, musia absolvovať testy najrôznejšieho druhu, vrátane testu rádioaktivity, výbušných látok a podobne. „Tisíckové pucle“ už tieto testy nevyžadujú, pretože už hračkou nie sú. Pri nich je už možné upcyklovať rôzne použité materiály.

Firmy, ktoré sa odpad snažia neprodukovať, prípadne podstatne znížiť, nie sú zvýhodnené v poplatkoch za odpady, ktoré vznikajú z ich výrobkov uvedených na trh, ktoré zaviedol nový zákon o odpadoch v roku 2015. Nie je jednoduché podnikať zodpovedne a dodržiavať také veľké množstvo legislatívnych nariadení.

SK-Tex, Miroslav Futrikanič

Recyklácia textilu je ich poslaním a vášňou už od roku 1998. Ročne recyklujú okolo 4 500 ton textilného odpadu a ich výrobky nájdete vo vašich autách, gaučoch a stenách domov. Svojim inovatívnym prístupom objavujú nové využitia odpadových textílií v automobilovom, stavebnom a nábytkárskom priemysle.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Sk-Tex/ archív Miroslav Futrikanič

Ako inšpirovať podnikateľov k zavádzaniu princípov zero waste do podnikania?

Firmy dokážu zrecyklovať iba 7-8% ročnej produkcie textilného odpadu na Slovensku, ktorá dosahuje 50 000 ton. Je veľa malých projektov, ktoré riešia využívanie odpadov a navracanie ich hodnoty naspäť do výrobných cyklov. Bude však potrebné spraviť systémové zmeny v spotrebe materiálov i odpadovom manažmente. V budúcnosti bude potrebné pozrieť sa aj na možnosti energetického spaľovania odpadu po vzore severských krajín a znížiť skládkovanie, ktoré je dnes stále na úrovni okolo 70%.

Aké zmeny sa v slovenskom podnikateľskom prostredí musia stať, aby boli podnikatelia viac zero waste a ekologickí?

Každý si môže postaviť svoj biznis model na určitom probléme. Nemám rád slovo odpad, skôr by som používal pojem druhotnej suroviny. Príkladom nám môžu byť skládky v Brazílii, ktoré otvoria, vytiahnu suroviny, prečistia a zo surovín vyrábajú materiály, ktorá sa dajú využiť napríklad v stavebníctve.

Nie vždy sú tiež alternatívy plastov vyrobené z bio materiálov ekologickejšie ako klasické plasty vyrobené z ropy. Ekológia je vždy spojená s ekonomikou. V prípade plastových obalov, nie je problém ich jednorazové použitie, ale skôr systém zberu a ich opätovného využitia. Pestovanie bio bavlny napríklad spotrebuje množstvo zdrojov a vody a zaberá veľké plochy, ktoré by sa dali využiť inak. Každý je určitým spôsobom konzumne založený.

Aj keby sme kupovali len jedny šaty za rok, jeden hrnček na kávu, globálne ide o nárast spotreby, ktorá sa presúva niekde inde. Je ťažké predstaviť si ideálny svet. Musíme pokiaľ možno znižovať spotrebu primárnych zdrojov, všetky veci skrývajú hodnotu v opätovnom použití. Hľadajme možnosti a technologické riešenia využitia odpadu.

Článok bol pripravený v spolupráci so Slovak Business Agency. 

Autor: Tomáš Kolenčík, Milan Šimák/