Obja­vy našej gene­rá­cie? — Počí­ta­če naprieč sto­ro­čia­mi

Erik Zavidný / 1. mája 2016 / Tech a inovácie

Elek­tro­nic­ké zaria­de­nia sa stá­li súčas­ťou náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta. Už pri ran­nom vstá­va­ní väč­ši­na z nás sa pozrie na mobil­ný tele­fón, potom je to počí­tač v prá­ci a neskôr doma si na lap­to­pe pozrie­me čo je nové na face­bo­oku… Výpoč­to­vé zaria­de­nia sú s nami už veľ­mi dlhú dobu, no vede­li by ste aspoň odhad­núť, do aké­ho obdo­bia sa datu­je aktu­ál­ne naj­star­šie zná­me?

Začiat­ky

Prvá mecha­nic­ká pomôc­ka urče­ná na počí­ta­nie sa nazý­va Aba­kus. Jed­ná sa o dre­ve­nú ale­bo hli­ne­nú doš­tič­ku, v kto­rej sa po vyry­tých dráž­kach posú­va­jú kamien­ky. Vynáj­de­ná bola v sta­ro­ve­kom Gréc­ku, no pou­ží­va­la sa aj v Ríme a aj dnes je obľú­be­ná v ázij­ských kra­ji­nách ako Čína či Japon­sko.

joernluetjensde

foto: aba­kus, journeluetjens.de

Ďal­ší posun sa konal až v 17. sto­ro­čí, keď škót­sky mate­ma­tik John Napier zosta­vil mecha­nic­ké pomôc­ky ako napie­re­ho koc­ky, či loga­rit­mic­ké pra­vít­ko.

Prvé kal­ku­lá­to­ry

O prvý nák­res sa pokú­sil ešte Leonar­do da Vin­ci, kto­rý však ostal bez povšim­nu­tia. V roku 1623 bol pred­sta­ve­ný prvý počí­ta­cí stroj na prin­cí­pe ozu­be­ných kolie­sok. Nazý­val sa teda aj počí­ta­cie hodi­ny. Slú­žil na sčí­ta­va­nie a odčí­ta­va­nie a pou­ží­val ho pri svo­jich výpoč­toch aj Kep­ler.

Vylep­še­nou ver­zi­ou bola v roku 1642 Pas­ca­li­na skon­štru­ova­ná len 19 roč­ným Blai­sem Pas­ca­lom. Naj­vyš­šie to však v tom­to obdo­bí dotia­hol Wil­helm Lei­bitz s jeho kal­ku­lá­to­rom, kto­rý už zvlá­dal aj náso­be­nie, dele­nie a počí­ta­nie s odmoc­ni­na­mi.

history-computercomfoot: lei­bit­zov kal­ku­la­tor, history-computer.com

Prvé prog­ra­mo­va­teľ­né stro­je

V roku 1801 uzrel svet­lo sve­ta vyná­lez, kto­rý zme­nil celý vte­daj­ší tkáčs­ky prie­my­sel. Prog­ra­mo­va­cí tka­cí stroj Josep­ha Jacqu­ar­da doká­zal tkať vzor pomo­cou vlo­že­ných dier­ko­va­ných kar­ti­čiek. Zme­nou kar­tič­ky sa teda dal zme­niť vzor, kto­rý stroj tkal. V prie­be­hu 10 rokov sa ho pre­da­lo 100 000 kusov a spô­so­bil znač­né nepo­ko­je v radoch zamest­nan­cov, kto­rí sa báli o prá­cu.

tradeindiacomfoto: tka­ci stroj, tradeindia.com

Teóriu Jacqu­ar­dov­ho stro­ja využil neskôr Char­les Bab­ba­ge pri vývo­ji svoj­ho ana­ly­tic­ké­ho stro­ja, kto­rý mal ako prvý obsa­ho­vať:

  • cen­trál­nu výpoč­to­vú arit­me­tic­ko-logic­kú jed­not­ku
  • cen­trál­nu ria­dia­cu jed­not­ku
  • jed­not­ky pre vstup a výstup dát

Nara­zil však na prob­lém s potreb­ný­mi tech­no­ló­gia­mi, kto­ré v tom­to obdo­bí nebo­li ešte dostup­né. Ďal­ší zlom tak nastal až s prí­cho­dom fir­my IBM v roku 1890. Jej zakla­da­teľ Her­man Hol­le­rit v tom­to roku pred­sta­vil zaria­de­nie fun­gu­jú­ce na elek­tro­me­cha­nic­kom prin­cí­pe. Dier­ko­va­né štít­ky, kto­ré sa vkla­da­li do jeho mati­ce určo­va­li pre­chod el. prú­du.

V tom­to obdo­bí sa obja­vu­je aj pozí­cia prog­ra­má­to­ra a jej prvou zástup­ky­ňou bola kon­te­sa Ada Augus­ta Love­lan­ce.

Ana­ló­go­vé stro­je

Hoci ich trva­nie na trhu nebo­lo dlhé, ana­ló­go­vé dife­ren­ciál­ne ana­ly­zá­to­ry boli najp­res­nej­šie zaria­de­nia urče­né k výpoč­tom na trhu zo začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1930 tzv. Bus­hov ana­ly­zá­tor doká­zal vypo­čí­tať rov­ni­cu s osem­nás­ti­mi nezá­vis­lý­mi pre­men­ný­mi.

computerhistoryorg

foto: bus­hov ana­ly­zá­tor, computerhistory.org

Éra počí­ta­čov veľ­kých ako celé miest­nos­ti

Sú to počí­ta­če 0. až 3. gene­rá­cie, fun­gu­jú­ce na prin­cí­pe elek­tro­mag­ne­tic­ké­ho relé a elek­tró­niek. Tie­to počí­ta­če mali čas­to veľ­kos­ti celých miest­nos­tí, no ich výkon sa pohy­bo­val nie­kde na úrov­ni 1Hz (60 ope­rá­cii za minú­tu), i keď sa zača­la poží­vať vo výpoč­toch dvoj­ko­vá sústa­va. Výkon počí­ta­čov však v tom­to obdo­bí rás­tol obrov­ským tem­pom a nové posu­ny pri­chá­dza­li tak­mer kaž­dý rok.

Čes­ko-Slo­ven­sko tak­tiež vyro­bi­lo svoj počí­tač 0. gene­rá­cie. Nazý­val sa SAPO (samo­čin­ný počí­tač) a skla­dal sa zo 7000 relé a 400 elek­tró­niek. Pred­sta­ve­ný bol v roku 1957 no nevy­dr­žal dlho. Po troch rokoch čin­nos­ti zho­rel kvô­li iskre z kon­tak­tov medzi súčias­t­ka­mi.

wikipediaorg

foto: Počí­tač Eniac, wikipedia.org

Počí­ta­če súčast­nos­ti

Zkon­štru­ova­ním integ­ro­va­ných obvo­dov s veľ­kým počtom tran­zis­to­rov sa nám otvo­ri­li nové mož­nos­ti. Počí­ta­če 4. gene­rá­cie, kto­ré priš­li v 80. rokoch sú tu s nami až dote­raz, i keď aj oni si pre­šli už veľ­ký­mi zme­na­mi. Fakt, že to, čo obsa­hu­je náš smart­fón má nie­koľ­ko tisíc násob­ne vyš­ší výkon ako počí­ta­če spred tak­mer 80 rokov je však ohro­mu­jú­ci.

iphonehackscom

foto: iphonehacks.com

Dnes počí­ta­če už zvlá­da­jú omno­ho viac, než len počí­ta­nie mate­ma­tic­kých úloh. Slú­žia nám aj na komu­ni­ká­ciu, prá­cu či zába­vu. Čo však bude môcť pri­niesť nasle­du­jú­ca gene­rá­cia? 5. gene­rá­cia má byť zalo­že­ná na kvan­to­vých prin­cí­poch a ume­lej inte­li­gen­cii. Uvi­dí­me teda, čo nám budúc­nosť pri­ne­sie.

Zdroj: Vedelisteze.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: hp

Pridať komentár (0)