Obrovský úspech: Vedci z Harvardu zaznamenali dôležitý objav v boji proti starobe, budú to testovať na ľuďoch

Tento mesiac zverejnila skupina vedcov z Harvardovej univerzity svoj priekopnícky výskum v prestížnom vedeckom časopise Nature. Týkal sa obnovenia zraku u myší už v pokročilom veku, ako aj u hlodavcov s poškodenými nervami v sietnici oka.

„Toto je dôležitý medzník. Tieto výsledky jasne ukazujú, že regeneráciu tkanív cicavcov je možné zlepšiť,“ uviedol Juan Carlos Belmonte Izpisua, vývojový biológ zo Salkovho inštitútu pre biologické štúdie v La Jolle v Kalifornii. 

Bill Gates má hrozivú predpoveď: Čaká nás najhorších 6 mesiacov, „normálne“ to bude až v roku 2022

Vedci podieľajúci sa na výskume však varujú, že práca sa doteraz uskutočňovala iba na myšiach a momentálne je otázne, či sa tento prístup rovnako prejaví aj u ľudí. Nadšenie odbornej obce je však značné, tento objav podľa nich v budúcnosti sľubuje zastavenie mnohých chorôb súvisiacich s pokročilým vekom.

Starnutie ovplyvňuje telo mnohými spôsobmi. Okrem iného pridaním, odstránením alebo zmenou chemických skupín, ako sú metylové skupiny v DNA. Tieto epigenetické zmeny sa hromadia s vekom a vedci sa už pred časom pustili do ich sledovania.

Cieľom bolo zistiť, ako epigenetické zmeny prispievajú k procesu starnutia. „Položili sme otázku: ak sú motorom starnutia epigenetické zmeny, môžete epigenóm resetovať? Môžete vrátiť späť tok času?“ hovorí David Sinclair, genetik z Harvardskej lekárskej fakulty v Bostonea spoluautor štúdie.

Je známe, že cicavce strácajú schopnosť regenerovať zložky centrálnej nervovej sústavy v pomerne skorej vývojovej fáze. Genetik Yuancheng Lu sa preto rozhodol otestovať ich postup práve na centrálnej nervovej sústave, pričom zvolil zrakové nervy.

Lu a jeho tím poškodili sietnicové nervy myší, a potom ich aplikoval na vlastnoručne vyrobený omladzujúci vírus, aby zistil, či expresia troch génov umožní myšiam regenerovať poškodené nervy. 

Koncept sa ukázal ako správny. Lu si pamätá, keď prvýkrát videl ako sa nerv regeneruje z poškodených očných buniek. „Bolo to ako medúza klíčiaca na mieste zranenia. Bolo to úchvatné,“ hovorí. Omladzujúci vírus obnovil epigenetické vzorce do mladšieho stavu u myší, ale aj v prípade ľudských buniek pestovaných v laboratóriu.

Čo bude ďalej?

Je tento objav riešením našich problémov a snov o dlhovekosti? Možno áno, no zatiaľ sú na stole ešte ďalšie otázky, na ktoré budú musieť vedci hľadať odpovede. Stále nikto nevie, ako si bunky uchovávajú pamäť mladšieho epigenetického stavu a či preprogramovanie rovnakých génov bude fungovať aj v ľudskom tele.

Dobrou správou je, že Harvard už udelil licenciu na túto technológiu bostonskej spoločnosti Life Biosciences. „Ide o inovatívny prístup k liečbe straty zraku, ale je pravdepodobné, že budú potrebné značné vylepšenie, aby sa mohol bezpečne aplikovať na človeka,“ hovorí Botond Roska, riaditeľ Ústavu molekulárnej a klinickej oftalmológie vo švajčiarskom Bazileji.

Testovanie prebehne až vtedy, keď sa iné laboratóriá pokúsia túto technológiu otestovať na ďalších orgánoch, ktoré sú postihnuté starnutím. Ide napríklad o srdce, pľúca či obličky.