Odišla z práce v hoteli a skončila v nebezpečnej džungli: 27-ročná Alžbeta spávala so škorpiónmi a lovila pytliakov“ (PRÍBEH)

Mnoho ľudí si roky odkladá svoje najväčšie sny na „vhodnejší čas“, až kým nezistia, že ten správny moment nemusí nikdy prísť. Presne to si uvedomila 27-ročná Alžbeta Vraníková, ktorej v izbe viac ako dva roky visela jedna veta: „Zažiť dobrodružstvo bez mobilu.“

Po takmer šiestich rokoch driny v rakúskom hotelierstve sa rozhodla spraviť rázny krok. Zbalila batoh, opustila bežný komfort a v priebehu dvoch týždňov odletela na druhý koniec sveta. Jej cieľom však nebol luxusný rezort, ale nebezpečná džungľa na Kostarike, kde sa ako dobrovoľníčka pre medzinárodnú organizáciu Justice for Nature pustila do ochrany prírody a čistenia pralesa.

Výsledok? Život v podmienkach bez zamykateľných dverí, spanie v spacáku kvôli škorpiónom, nočné hliadky proti pytliakom a situácie, z ktorých tuhne krv v žilách.

Šok hneď po prílete: Žiadne hotely, ale sieťky namiesto okien a spanie s hlavou v spacáku

Kostarika sa na sociálnych sieťach predáva ako nablýskaný ekologický raj. Realita dobrovoľníka v teréne má však od katalógových fotiek na míle ďaleko. Po 26 hodinách v lietadle a trojhodinovej jazde po rozbitých cestách skončila Alžbeta v oceánskom výskumnom centre v dedinke Cuajiniquil.

Namiesto klimatizácie ju čakali základné bezpečnostné pokyny pri strete so smrteľne jedovatými tvormi a ubytovanie, na ktoré len tak nezabudne.

„Všade si so sebou nosíš spacák a spíš v ňom bez ohľadu na horúčavu. Noci sú tu divoké – dvere sa nezamykajú a namiesto okien sú len obyčajné sieťky. Niekedy som spávala aj s hlavou hlboko v spacáku, pretože veľké pavúky, škorpióny a hmyz sú v noci extrémne aktívne,“ spomína Alžbeta.

Ak si myslíš, že najhorší bol hmyz, si na omyle. Skutočnú psychickú skúšku zažila hneď prvú noc. Od štvrtej ráno do siedmej zaspala málokedy. Spoza sieťky sa totiž niesol hlboký, hrdelný zvuk ako z najhoršieho hororu. Prvú noc nikto zo siedmich dobrovoľníkov nenabral odvahu ísť ani len na toaletu. Až ráno vysvitlo, že strašidelné divadlo malo na svedomí stádo opíc – vrešťanov.

zdroj: archív/Alžbeta Vraníková

Adrenalín, pri ktorom tuhne krv: Koralovec pri nohe a 25-centimetrová stonôžka v batohu

V divočine neexistujú generálky. Alžbeta si rýchlo uvedomila, že aj keď je súčasťou tímu, v teréne sa musí spoliehať výhradne sama na seba a svoju intuíciu. A hraničné situácie na seba nenechali dlho čakať.

Jeden z najmrazivejších momentov zažila len 20 metrov od ubytovania. V malej rieke si všimla mláďa krokodíla a chcela si ho odfotiť. Ako sa vracala do kopca, stačil jediný neopatrný krok: len 10 centimetrov od jej nohy sa preplazil koralovec – jeden z najjedovatejších hadov planéty.

Pravidlo „mať všetko neustále zazipsované“ sa jej potvrdilo aj pri presune dodávkou. „Siahla som do ruksaku pre fľašu s vodou a zacítila nepríjemný dotyk. Vykríkla som tak, že som vystrašila celú posádku. Z ruksaku mi vyliezla asi 25-centimetrová stonôžka obrovská a zaliezla pod sedadlo vodiča. Doteraz nechápem, ako sa tam dostala. Dodnes mám divný pocit, keď dávam ruku čo i len do vlastnej kabelky,“ hovorí s úsmevom.

To najväčšie nebezpečenstvo však nečíhalo v zvieracej ríši, ale medzi ľuďmi. Alžbeta sa zúčastnila aj nočnej protipytliackej hliadky. Na korbe auta v úplnej tme, len s čelovkou a baterkou v ruke, sledovala okolie a čakala, či nenatrafia na ozbrojených pytliakov alebo pašerákov, ktorí cez džungľu prenášajú nelegálny tovar z Panamy až do Nikaraguy. 

zdroj: archív/Alžbeta Vraníková

Koľko to celé stálo? 

Aké sú reálne náklady na takúto expedíciu, ak necestuješ ako bežný turista, ale ako dobrovoľník? Alžbeta dokazuje, že pri dobrej organizácii nepotrebuješ desaťtisíce.

• Spiatočné letenky: Vyšli ju na 654,33 eura, pričom ich kupovala len 2 týždne pred odletom na trase Viedeň – Zürich – Toronto – San José.

• Poplatok za dobrovoľnícky program: Zaplatila jednorazový poplatok okolo 840 eur. Táto suma zahŕňa ubytovanie, lokálnu dopravu a kompletnú stravu. Dôležité je vedieť, že veľká časť z tohto poplatku ide priamo na financovanie ochrany pralesa, nákup fotopascí či podporu fungovania organizácie.

• Bežné výdavky na mieste: Okrem leteniek, poistenia, kanadských víz ETA a poplatku za program nezostali takmer žiadne ďalšie výdavky. Bežný obed sa v reštauráciách pohybuje od 6 do 12 dolárov, pričom importované potraviny (napríklad zemiaky) sú tam drahé ako zlato.

• Šoková vegetariánska terapia: Strava bola v rámci programu plne zabezpečená vo forme veľkých nákupov, z ktorých sa varili výhradne rastlinné a vegánske jedlá. Pre Alžbetu, ktorá nebola vegetariánka, to bola zmena zo dňa na deň, no jej telo to zvládlo bez akýchkoľvek tráviacich problémov.

Bonusom dobrovoľníctva je obrovská finančná úspora na zážitkoch. Zatiaľ čo bežný turista platí stovky dolárov za každý výjazd loďou za veľrybami či sprievodcu v národnom parku, dobrovoľníci majú tieto presuny zastrešené organizáciou v rámci svojej práce.

Mýtus o ekologickom raji: Keď cudzinci čistili skládky, všimla si to aj vláda

Kostarika je známa tým, že zrušila armádu a prezentuje sa ako zelený unikát. Keď tam však žiješ a pracuješ, rýchlo objavíš trhliny pod povrchom. Rastúci turizmus, chudoba a nedostatočná infraštruktúra spôsobujú, že odpad vzniká rýchlejšie, než ho krajina stíha likvidovať.

Alžbeta spolu s tímom neváhali vyhrnúť si rukávy. Pravidelne čistili nelegálne skládky odpadu hneď vedľa ciest, triedili plasty a materiál, ktorý tam odhadzovali miestni aj turisti. Ich práca mala taký obrovský dopad, že sa stala verejnou témou a dostala sa až do tamojších vládnych médií.

Problémom však nie je len odpad, ale aj pytliactvo a strata prirodzeného prostredia pre šelmy. Miestni farmári často strieľajú jaguáre, lebo im zabíjajú dobytok. No ako Alžbeta pripomína, chyba je v človeku: ak do teritória vrcholového predátora postavíš ohradu s kravami, robíš z nich ľahký terč.

„Mnoho ľudí si povie: Čo mňa po nejakom jaguárovi na opačnom konci sveta? Ale funguje to ako pyramída. Keď vyhynie vrcholový predátor, premnoží sa korisť, tá vypasie porasty, mení sa vegetácia a prales stráca schopnosť viazať uhlík. To v dlhodobom horizonte ovplyvňuje klímu na celej planéte – teda aj u nás na Slovensku,“ vysvetľuje globálny presah svojej misie.

zdroj: archív/Alžbeta Vraníková

Čo nás môže Kostarika naučiť? „Pura Vida“ nie je bezstarostnosť, ale postoj

Okrem divokej prírody Alžbetu zasiahla aj mentalita miestnych obyvateľov. Na vlastné oči videla paradox, ktorý je pre Slovákov nepredstaviteľný: rodina žijúca v skromnom dome zo štyroch plechových stien bez podlahy, no pred ním zaparkované úplne nové auto a z domu vychádza dokonale upravená žena.

Zatiaľ čo na Slovensku sa často zadlžujeme na desiatky rokov, len aby sme navonok ukázali luxus pred susedmi, Kostaričania povrchnosť neriešia. A čo je najdôležitejšie, ovládajú umenie spomaliť.

Kultové kostarické heslo „Pura Vida“ neznamená, že títo ľudia nemajú problémy, chudobu či stres. Znamená to, že napriek starostiam si nenechajú ukradnúť schopnosť tešiť sa z prítomného okamihu a byť vďační za obyčajný deň. Život totiž nemusí byť neustály pretek o výkon.

zdroj: archív/Alžbeta Vraníková

Chceš zažiť niečo podobné? Zbaľ si slzný sprej a zabudni na minišaty

Pre každú ženu, ktorá uvažuje o sólo cestovaní do exotiky, má Alžbeta pár veľmi praktických rád:

1. Začni postupne: Ak nemáš skúsenosti, najprv si vyskúšaj sólo cestovanie po Európe. Naučíš sa reagovať v krízových situáciách.

2. Kultúrny rešpekt nad módu: Zabudni na výstredné alebo príliš krátke oblečenie. V krajinách s inou kultúrou a zvykmi na seba zbytočne nepriťahuj pozornosť. Znížiš tým riziko nepríjemností bez toho, aby si prišla o zážitok.

3. Bezpečnosť na prvom mieste: Slzný sprej v príručnej batožine by mal byť pri zaoceánskych cestách samozrejmosťou.

4. Zbaľ sa rozumne: Malý kolieskový kufor ti bude v džungli úplne na nič. Vymeň ho za kvalitný batoh a nezabudni na to, že vedľa plaviek budeš možno potrebovať aj vetrovku a teplú čiapku.

Alžbeta Vraníková dokázala, že najväčšie dobrodružstvá sa nezačínajú vtedy, keď máš na účte tisíce eur a ideálne podmienky, ale vtedy, keď naberieš odvahu vymazať svoju poslednú výhovorku a jednoducho odletíš.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie