Olda Bajer a revo­luč­ný kon­cept ZOOT: Slo­vá­ci sú nesku­toč­ne mód­ny národ

Martin Bohunický / 20. decembra 2015 / Business

Veľ­ké mód­ne znač­ky sa nesku­toč­ne dlho báli pre­dá­vať tovar cez inter­net. A niet sa čo diviť. Sám mám skú­se­nosť, keď mi z pia­tich objed­na­ných kús­kov sedel jedi­ný. Potom k nám pri­šiel z Čes­ka ZOOT a všet­ko je inak. 

Olda so svo­ji­mi spo­loč­ník­mi vymys­lel spô­sob, ako vybu­do­vať dôve­ru k naku­po­va­niu oble­če­nia cez inter­net. Časom pri­šiel ZOOT aj k nám na Slo­ven­sko, prvé “výdaj­ne rados­ti” máme v Bra­ti­sla­ve, v Nit­re a v Žili­ne, otvo­re­nie v ďal­ších mes­tách sa chys­tá v blíz­kej dobe. ZOOT-u sa navy­še darí natoľ­ko, že expan­du­je ešte ďalej — do Rumun­ska.

Neve­del som, čo od stret­nu­tia s Oldom čakať. Veď ten chlap toho toľ­ko doká­zal, čo som opro­ti nemu ja? No on pri­šiel a sprá­val sa ku mne ako k naj­lep­šie­mu pria­te­ľo­vi. Sprá­val sa ku mne, ako by som tu ten význam­ný bol ja. Olda Bajer je výni­moč­ný a inšpi­ra­tív­ny muž, od kto­ré­ho sa všet­ci máme naozaj čo učiť.

Olda Bajer a blogerky

Ahoj Olda, čo inšpi­ru­je chla­pa ako ty k biz­ni­su s módou?

Tak ona tá inšpi­rá­cia nepriš­la hneď. Úpl­ne na začiat­ku som pri nie­čom, čo sa vola­lo Zoot, fun­go­val čis­to ako angel inves­tor. Láďa Trpák a Josef Havel­ka vte­dy vymys­le­li “Face­bo­ok pre bran­dy”. Im ako mar­ke­ťá­kom vte­dy chý­bal nástroj, kto­rým by moh­li komu­ni­ko­vať so svo­ji­mi fanú­šik­mi. To bola doba, kedy Face­bo­ok prí­liš tie­to veci nepo­vo­lo­val.

Keď­že ale oba­ja boli v rodin­nej fáze živo­ta, zis­ti­li, že ten biz­nis tak­to robiť nemô­žu, pre­to­že by muse­li byť nie­kde v Lon­dý­ne ale­bo New Yor­ku, teda tam, kde majú tie veľ­ké znač­ky cen­trá­ly a tam kde sa tie znač­ky roz­ho­du­jú, s aký­mi nástroj­mi budú pra­co­vať.

Roz­hod­li sa vytvo­riť nástroj, kto­rý mi bol bliž­ší, kto­rý by člo­ve­ku dopo­ru­čil urči­tý druh oble­če­nia na zákla­de neja­kých cha­rak­te­ris­tík. Nasá­va­li sme infor­má­cie a dáva­li ľuďom to čo chcú. Len­že v koneč­nom dôsled­ku nám to neza­rá­ba­lo penia­ze.

Jeden z dôvo­dov, pre­čo to nemoh­lo fun­go­vať pod­ľa našich pred­stáv bol, že v Čes­ku a na Slo­ven­sku boli ľudia nauče­ní na out­le­ty a ten­to sys­tém nemo­hol s oulet­mi fun­go­vať. Kým my sme sa sna­ži­li dopo­ru­čiť tým ľuďom nie­čo zau­jí­ma­vé, out­le­ty sú skôr o tom, “čo mi ešte zosta­lo.” No a kým my sme ľuďom dopo­ru­čo­va­li zau­jí­ma­vé oble­če­nie zo zahra­ni­čia, oni si ho radi pre­ze­ra­li, no neku­po­va­li. Neku­po­va­li, pre­to­že sa báli pla­tiť kre­dit­ka­mi, pre­to­že sa báli, že im tá vec nesad­ne.

Po dvoch rokoch sme si nevy­hnut­ne muse­li polo­žiť otáz­ku, čo bude ďalej. Nako­niec sme zača­li s féro­vým e-sho­pom s módou. A priš­li sme k tomu, že toto je budúc­nosť. Mať celý ten európ­sky trh pod jed­nou stre­chou a dovo­liť ľuďom si vybrať.

Ty si začí­nal s Centrum.cz a Cen­trum sk. Pred­sa len, z veľ­ké­ho tech biz­ni­su do oble­če­nia, nebo­lo ťaž­ké si zvyk­núť na nový štýl prá­ce? Je biz­nis v odliš­ných odvet­viach úpl­ne o nie­čom inom, ale­bo svo­jim spô­so­bom stá­le o tom istom?

Toto bude mož­no ešte väč­ší tech, ale to je tou dobou, kto­rá sa zme­ni­la. Keď sme začí­na­li s Cen­trum, inter­net bol v plien­kach. Keď sme začí­na­li, cho­di­li sme po fir­mách a vysvet­ľo­va­li sme im, čo je inter­net. Chy­ti­li sme vlnu, kedy sa celý biz­nis len budo­val.

12314452_801434799984041_213932428766781583_o

foto­gra­fia: Michal Dzu­bi­na — Floe Foto­g­rap­hy

Vy máte radi život…”

Bola tvo­jou moti­vá­ci­ou pri vstu­pe do fas­hi­on biz­ni­su skráš­liť naše uli­ce? Bolo za tým nie­čo viac ako len hon­ba za peniaz­mi?

My sme k tomu skôr doš­li. Ale stá­le sa v tom vidí­me viac a viac. Pre­to­že stá­le viac si uve­do­mu­je­me, že môž­me tak­to zme­niť este­ti­ku a výzor ľudí oko­lo nás. Po 3 – 4 mesia­coch fun­go­va­nia sme si uve­do­mi­li, že môž­me byť líd­rom v móde v Čechách, na Slo­ven­sku a v ďal­ších kra­ji­nách. A tak posú­vať a ovplyv­ňo­vať este­ti­ku a vkus.

Úprim­ne pove­da­né, to ale nie je tak otáz­ka Slo­ven­ska. Vy Slo­vá­ci ste nesku­toč­ne, nesku­toč­ne mód­ny národ.

Naozaj?

V porov­na­ní s Čes­kom je to nie­kde úpl­ne inde. Našou úlo­hou tu u vás je spro­stred­ko­vať vám väč­ší a pes­trej­ší výber zna­čiek. Pod­ľa mňa sme troš­ku iní v tej men­ta­li­te, že vy máte radi život a to čo je oko­lo vás. Keď prí­dem do Bra­ti­sla­vy, vidím plné reštau­rá­cie, ľudia sú na záh­rad­kách, všet­ci máte radi ten den­ný pre­ži­tok. Češi sú viac napo­je­ní na nemec­kú kul­tú­ru, kde je dôle­ži­tej­šie ušet­riť a kde sú dôle­ži­té iné veci, než tie­to rados­ti bež­né­ho živo­ta.

Už si nie­čo načr­tol, no skús iný­mi slo­va­mi — pre­čo ste sa roz­hod­li expan­do­vať na Slo­ven­sko?

Máme ambí­cie posú­vať sa v stred­nej a východ­nej Euró­pe a Slo­ven­sko bolo pre nás pri­ro­dze­ne prvé mies­to, kde roz­ší­riť našu pôsob­nosť.

Keď­že Zoot je zalo­že­ný na osob­nej náv­šte­ve — Výdaj­ne Rados­ti, pre­zlie­ka­cie kabín­ky, tak sa na to nepo­ze­rá­me z pohľa­du štá­tu, ale z pohľa­du mes­ta. A po Pra­he bola pre nás Bra­ti­sla­va ten naj­zau­jí­ma­vej­ší trh.

Teraz expan­du­je­me ďalej, sme v Nit­re, Žili­ne a v novom roku nás čaká dru­há Výdaj­ňa v Bra­ti­sla­ve a tiež Výdaj­ne sme­rom na stred­né a sever­né Slo­ven­sko.

704681_801435299983991_2241181749617138825_o

foto­gra­fia: Michal Dzu­bi­na — Floe Foto­g­rap­hy

Vidíš v slo­ven­skom pro­stre­dí neja­ké pre­káž­ky? Čím to je pod­ľa teba iné, než to bolo v Čes­kej repub­li­ke?

Nie je, pre­to­že máme nový model. Sme takí evan­je­li­zá­to­ri módy. Ako v Čechách, tak na Slo­ven­sku a naj­nov­šie aj v Rumun­sku.

Z toho­to pohľa­du nám tu nič nero­bí neja­ké prob­lé­my, skôr na Slo­ven­sku je iná štruk­tú­ra toho čo ponú­ka­me, Slo­vá­ci si totiž kupu­jú iné veci. Ste viac zame­ra­ní na znač­ky, pre­to si skôr kúpi­te pré­mi­ový pro­dukt.

V ZOOTe sa dosť zame­ria­va­te na lokál­nych, poc­ti­vých výrob­cov. Ako takých­to ľudí hľa­dá­te? Ale­bo sa vám hlá­sia sami?

Našim kon­cep­tom bolo, že chce­me pri­ná­šať novú módu, nech­cem pri­ná­šať to, čo tu už dáv­no je. Zača­li sme teda na znač­kách, kto­ré tu nebo­li, kto­ré ľudia nepoz­na­li. Na dru­hej stra­ne sme pri­nies­li prá­ve kate­gó­riu LOKÁL, teda výrob­cov s lokál­ný­mi dizaj­nér­mi.

Sna­ží­me sa v tom mód­nom biz­ni­se napĺňať aj neja­kú tú spo­lo­čen­skú úlo­hu a pomá­hať lokál­nym návrhá­rom. Aby sa dosta­li medzi masu, aby moh­li začať fun­go­vať ako veľ­ké znač­ky.

ZOOT mal byť pôvod­ne “Face­bo­okom pre znač­ky”. Čo to reál­ne zna­me­ná?

Bola to sna­ha vybu­do­vať neja­kú komu­ni­kač­nú plat­for­mu pre znač­ky. A hoci je to pomer­ne nedáv­no, Face­bo­ok takú­to sna­hu nie­len nepod­po­ro­val, ale dokon­ca pena­li­zo­val. Teraz nám už to prí­de pri­ro­dze­né, no nebo­lo to vždy tak.

ZOOT je v Bra­ti­sla­ve, v Nit­re v Žili­ne, ale čo bude ďalej? Môž­me sa tešiť aj na neja­ké super novin­ky?:)

V Bra­ti­sla­ve chys­tá­me otvo­riť ešte jed­nu výdaj­ňu. Žili­nu sme otvo­ri­li nedáv­no. Samoz­rej­me naším cie­ľom je byť čo najb­liž­šie čo naj­väč­šie­mu počtu ľudí.

Máme neja­ký plán, je troš­ku posu­nu­tý, no chce­me obsa­dzo­vať postup­ne všet­ky kraj­ské mes­ta, tiež mes­tá, kto­ré k tej móde majú blíz­ko. Chce­me pri­niesť čo naj­viac Slo­vá­kom ten model výbe­ru z tých cca. 350 zna­čiek a tých 250 tisíc kús­kov.

Olda

zdroj: strategie.e15.cz

Čo robí ZOOT jedi­neč­ným sú tzv. “Výdaj­ne Rados­ti”. Člo­vek si objed­na­né oble­če­nie skú­si a keď mu nese­dí, jed­no­du­cho si ho nevez­me. Ten­to kon­cept ste vymys­le­li sami ale­bo ste ho pre­bra­li zo zahra­ni­čia?

Výdaj­ne sú v stred­nej Euró­pe uni­ká­tom. Nikde inde na sve­te to tak­to nefun­gu­je. Keď sme išli do e-fas­hi­on, pove­da­li sme si, že musí­me k ľuďom. Ľudia tu totiž nie sú zvyk­nu­tí čakať na kuri­é­ra. Dru­há vec bola, že to pri­nie­sol a moder­ni­zo­val Aleš Zavo­ral z Alzy, kto­rý ten­to model pre­bral z anglic­ké­ho Argo­su. To bol taký prvý veľ­ký pionier. A tým ľudí naučil na to, že áno, idem z prá­ce a zasta­vím sa pre tovar.

Dru­hým impul­zom boli reak­cie našich vlast­ných kama­rá­tov: “Ja by som si u vás nič nekú­pil, je to síce pek­né, ale ja sa bojím, že by mi to nesad­lo. Ja to potom budem musieť vra­cať a mať s tým sta­ros­ti.” Tak­že sme nedo­ká­za­li k náku­pu pri­viesť ani vlast­ných kama­rá­tov.

Na jeseň 2012 sme si pove­da­li, že skú­si­me mať mies­to, kde bude­me nie­len vydá­vať, ale dovo­lí­me ľuďom si to aj vyskú­šať. A keď­že býva­me za Pra­hou a dochá­dza­me vla­kom, spra­vi­li sme to na Hlav­ním nád­ra­ží v Pra­he. Pove­da­li sme si, že tu to bude fun­go­vať od novem­bra do janu­ára. Na skúš­ku. A za 20 dní nám to zná­so­bi­lo obrat. Cíti­li sme, že to je ces­ta, ako naučiť ľudí naku­po­vať oble­če­nie onli­ne.

Čiže vte­dy vzni­kol model — objed­naj­te, vyskú­šaj­te, čo vám nese­dí — nepla­tí­te.

Aj keď väč­ši­na veľ­kých zna­čiek roz­beh­la e-sho­py, sta­lo sa tak pomer­ne nesko­ro. Pre­čo to tak pod­ľa teba je?

Pre­to­že to nie je jed­no­du­ché. Tie znač­ky sa tomu brá­ni­li. Pre­dá­vať módu onli­ne je logis­tic­ky nároč­né, kaž­dé trič­ko má rôz­ne kom­bi­ná­cie, má ver­ziu pre muža a ženu, má rôz­ne veľ­kos­ti. Tých kom­bi­ná­cií je tam toľ­ko, že tá logis­ti­ka vôbec nie je jed­no­du­chá.

Záro­veň sú ľudia zvyk­nu­tí veci z inter­ne­tu vra­cať. A v móde je to od 40 do 60%. Tak­že nie­len že potre­bu­je­te veľa peňa­zí na logis­ti­ku, ešte musí­te byť pri­pra­ve­ní na to, že vám to ľudia vo veľ­kom budú vra­cať. Aby sme ľuďom dekla­ro­va­li, že toto je tá ces­ta, ako naku­po­vať oble­če­nie onli­ne, že to mys­lí­me váž­ne, ponú­ka­me aj 90 dní na vrá­ta­nie.

12357154_801434613317393_4079794645767678256_o

foto­gra­fia: Michal Dzu­bi­na — Floe Foto­g­rap­hy

Nech to dopad­ne ako­koľ­vek, tak si mys­lí­me, že robí­me dob­rú vec.”

Pri pohľa­de na tvo­je úspe­chy sa zdá, že sa ti poda­rí všet­ko, čoho sa dot­kneš. Vyvrá­tiš mi to ale­bo potvr­díš? :)

Tak ja mám za sebou len Cen­trum ako úspech. A tam som bol s Ondre­jom Tome­kom, čiže si tomu nemô­žem pri­pi­so­vať záslu­hy sám.

Zoot zatiaľ ras­tie, darí sa nám, no či to bude úspeš­né aj z biz­ni­so­vé­ho hľa­dis­ka, to neviem. Sme na začiat­ku. Za 3 – 4 roky by sme mali mať 3 – 4 miliar­dy čes­kých korún obra­tu. Sú pred nami obrov­ské plá­ny, obrov­ské výzvy, máme obrov­ské ambí­cie a nemô­žem pove­dať, že by som sa cítil ako víťaz. Čaká nás veľa prá­ce, teší­me sa na ňu, verí­me si, ale nemô­žem pove­dať, že by to bol úspech.

My si s Láďou uží­va­me hlav­ne tú ces­tu. Nech to dopad­ne ako­koľ­vek, tak si mys­lí­me, že robí­me dob­rú vec. Fir­ma má neja­kých 250 ľudí a sna­ží­me sa ovplyv­ňo­vať aj ich živo­ty, aby sa dob­re cíti­li, aby pra­co­va­li na nie­čom výni­moč­nom. Záro­veň verím, že pomá­ha­me aj našim zákaz­ní­kom, robí­me im kraj­ší deň cez radosť, kto­rú roz­dá­va­me.

Čo ťa pri prá­ci inšpi­ru­je? Máš už sluš­ne zaro­be­né, čo ťa ešte pohá­ňa vpred?

Ja nie som žiad­ny séri­ový pod­ni­ka­teľ, kto­rý by roz­bie­hal desať biz­ni­sov naraz. Som člo­vek, kto­rý je naj­rad­šej doma s deť­mi a to je pre mňa tá naj­lep­šia vec v živo­te. Keď sme pre­da­li Cen­trum, odsťa­ho­va­li sme sa do Lon­dý­na s man­žel­kou a nero­bi­li sme nič. Potom som sa veno­val kul­tú­re, kon­cer­tom. Zoot mi pri­šiel do ces­ty cez kama­rá­tov, ale čo sa týka tej moti­vá­cie, tak z mojej stra­ny to je o tej prí­le­ži­tos­ti nie­čo zme­niť. Žije­me v tak zau­jí­ma­vej dobe a všet­ci ľudia, kto­rí číta­jú váš web, sú toho súčas­ťou. My to ešte tak necí­ti­me, to nám potvr­dia až his­to­ri­ci, ale ja osob­ne som pre­sved­če­ný že žije­me v prie­my­slo­vej revo­lú­cií v zmys­le tech­no­ló­gií. 

Všet­ci, kto­rí v tom robí­me, mení­me svet, ako fun­go­val dote­raz. Pre mňa osob­ne je ten pocit, že môžem nie­čo meniť, extrém­ne zau­jí­ma­vý. Nie je to o tom, či na tom člo­vek nie­čo zaro­bí. Áno, je to prí­jem­né, ale mám pocit, že keď člo­vek robí veci dob­re, tak na tom inter­ne­te zaro­bí vždy. Dôle­ži­tý je skôr mind­set, že chcem nie­čo zme­niť a ako veľ­mi to chcem zme­niť.

Screen Shot 2015-12-18 at 12.13.02

Je pod­ni­ka­nie na inter­ne­te v dneš­nej dobe iné ako pred rok­mi, keď si začí­nal? Dá sa vôbec ešte vymys­lieť nie­čo nové?

To je ten základ­ný mind­set. Dá. Keď prij­mem fakt, že sme v revo­lú­cií, že sme v začiat­ku pre­ro­dov, tak tie tech­no­ló­gie sa posú­va­jú tak rých­lo, že vždy sa dá nie­čo nové vymys­lieť. Otvá­ra sa nám celé pole, tam budú tie nové veci vzni­kať.

Keď sa tech­no­ló­gie viac cho­pia napr. zdra­vot­níc­tva, tak sa nám zdra­vot­níc­tvo zme­ní v prie­be­hu 5 – 8 rokov od zákla­dov. Áno, vždy bude zdra­vie pri­már­ne v rukách leká­ra. Ale pohľa­du tej pre­ven­cie, sta­rost­li­vos­ti, tam je obrov­ské množ­stvo prí­le­ži­tos­tí.

Ide­me to toho, verí­me, že sa nám pred oča­mi nie­čo mení, že sú to prí­le­ži­tos­ti a my k nim chce­me ísť. Ale my ich od sto­la nevi­dí­me. Musí­me sa vŕtať hlb­šie a oni sa nám potom budú otvá­rať ďal­šie a ďal­šie dvier­ka.

Bolo v tvo­jej “kari­é­re” nie­čo, čo ľutu­ješ, že si spra­vil? Prí­pad­ne čo ľutu­ješ, že si nespra­vil?

Nie, nie. Vždy, keď sa to vo sve­te nie­ko­ho pýta­jú, tak ten člo­vek je buď ľutu­jú­ci sa, ale­bo neľu­tu­jú­ci. A ja som ten, kto­rý sa neľu­tu­je. Všet­ko beriem ako skve­lú skú­se­nosť, nie je nič čo by som ľuto­vať a mám čis­té sve­do­mie. To je základ.

Čo by si pora­dil mla­dým ľuďom v roz­be­hu, čo je pod­ľa teba tou “esen­ci­ou” úspe­chu? 

Robiť veci poriad­ne a byť k sebe úprim­ný. To je pod­ľa mňa zákla­dom celé­ho bytia. V súvis­los­ti so star­tup­mi je to o túž­be po slo­bo­de. Táto oblasť nám dáva obrov­skú slo­bo­du a fle­xi­bi­li­tu. Dôka­zom toho tren­du je, že absol­ven­ti Har­var­du a Stan­for­du už vôbec nepre­fe­ru­jú kor­po­rá­cie, ale pre­fe­ru­jú vlast­ný biz­nis. Cítia, že tá doba je taká, že oni sami za seba môžu robiť nie­čo extrém­ne zau­jí­ma­vé a nepot­re­bu­jú k tomu záze­mie neja­kej obrov­skej fir­my, kto­rá vo výsled­ku túto dobu nestí­ha. Tak­že odpo­rú­čam ísť za svo­jim snom, mať pred sebou vidi­nu tej slo­bo­dy. A mať gule. Nebáť sa nie­čo uro­biť.

Pridať komentár (0)