Oplatí sa Slovákom vrátiť zo zahraničia? Pozreli sme sa na plusy a mínusy

V zahraničí žije okolo 1,5 milióna Slovákov. Väčšinu z nich tvoria pracujúci, časť z toho sú deti, ktoré sa tam už narodili. Nepochybne zarábajú viac finančných prostriedkov, ale aká je ich práca? Väčšina z nich totiž robí v zahraničí menej atraktívnu prácu, ktorú by na Slovensku pravdepodobne nevykonávali. Sú to napríklad pozície operátora v sklade, upratovačky či osobnej opatrovateľky. Mnohí, najmä ak odcestovali do inej krajiny sami, zdieľajú apartmán s viacerými cudzími ľudmi, ktorí môžu byť síce nápomocní, však úroveň súkromia a komfortu výrazne klesá.

Tí, žijúci napríklad v susednom Rakúsku, sa môžu vídať s rodinou častejšie, no tí pracujúci vo Veľkej Británii či Nemecku prichádzajú domov omnoho menej, približne dvakrát do roka.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Niektorí Slováci si idú zarobiť do zahraničia najmä preto, aby si ušetrili čo najviac peňazí. Z tých potom cestujú alebo odštartujú vlastný biznis. Ostatní si na tomto mieste nájdu nový život, založia novú rodinu a už sa nevrátia.

Zarobiť a ujsť domov

Aj to je jeden z postojov k zárobku za hranicami Slovenska. „Nenávidím to tu, ale dobre mi platia. Raz sa určite vrátim,“ povedal nemenovaný slovenský čašník v Rakúsku na margo chladného charakteru tamojšieho obyvateľstva.

 „Kedy sa vrátiš natrvalo?“ spýtali sme sa skladníka Petra, ktorý pracuje v blízkosti Londýna. „Neviem, návrat už odkladám dva roky, ale ešte som nesplatil, čo potrebujem,“ odvetil.

Odchod za rozvojom

Nie každého za hranicami lákajú len peniaze. Niektorí sa chcú len pozrieť, skúsiť, inšpirovať, či rozvíjať sa na vyššej úrovni.

„Na Slovensku sú mnohé výskumy veľmi pozadu, vo vede nie sú peniaze a nie je tu nikto, kto by mi v mojej oblasti poradil,“ vysvetlil Andrej, ktorý si robí doktorát v Taliansku.

„Neviem, prosto som to chcel skúsiť a zistiť možnosti,“ odvetil Marek na otázku, prečo išiel pracovať do Anglicka.

Domov je predsa len domov a cudzinu každý zvláda inak. Ale keď sa mu v rodnej krajine nenaskytne pracovná príležitosť a nemá z čoho žiť, nemá inú možnosť, len opustiť rodinu. Samozrejme, je to v mnohých prípadoch smutné, ale ako sa hovorí, každá minca má dve strany.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Školstvo

Už od útleho veku nás sprevádza otázka, ktorá nás pobáda k hodnoteniu pozitív a negatív týkajúcich sa školstva v našej krajine. Roky stráveného času a „utrpenia“ v školských laviciach by sa mali premietnuť do našich úspechov v profesijnom živote. Nie vždy je to však tak. Na Slovensku máme dobré školy a vysoko kvalitných profesorov, ale spôsob výučby aj a študijné pomôcky sú vo viacerých prípadoch zastaralé.

Ďalším faktom je, že naše univerzity vo svete nemajú až tak zvučné mená. A napokon, ak sa rozhodneme porovnávať školský systém na Slovensku, napríklad so škandinávskymi krajinami, často nám ostávajú iba oči pre plač. Najmä pri spomienke na detstvo plné bifľovania. (pozn. red. vo Fínsku sú školy tiež zadarmo, avšak na omnoho vyššej úrovni).

To, čo brzdí blahobyt našincov nie sú však len „zlé“ školy, ale aj ich slobodný výber študijného smerovania. Veľa ľudí študuje nepotrebné odbory alebo odbory, resp. profesie, ktorými je trh presýtený. A možno by stačilo pozrieť si pred podaním prihlášky na strednú alebo vysokú školu prognózy trhu práce a študovať to, čo má potenciálne uplatnenie, napr. IT sféra, kde sú neobsadené tisíce dobre platených pozícií. Tu sa nástupné platy točia okolo 2 000 eur.

Možno však vidieť aj množstvo úspešných Slovákov, ktorí si založili úspešný biznis doma či vo svete bez ohľadu na to kde a čo študovali. Platí teda, že šikovní prerazia aj napriek horším pomerom, resp. horšej štartovacej čiare. Dobrý systém a vhodné podmienky by otvorili dvere k úspechu viacerým Slovákom a celá spoločnosť by mohla významne napredovať. Ten je však tvorený jedincami, ktorí v konečnom dôsledku tvoria jeho celkový charakter.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Zdravotníctvo

Zdravotníctvo je tiež jedna z oblastí, ktorá robí Slovákom vrásky. Niektoré nemocnice vyzerajú tak, že vám každú chvíľu spadnú na hlavu. Omnoho horší je však nedostatok lekárov a sestričiek, ktorí utekajú za hranice. Za nimi sa čoraz viac presúvajú aj mamičky v očakávaní, pretože praktiky slovenského pôrodníctva sú niekedy ako „ženský horor“.

Pozitívom je, že je viacmenej bezplatné, dostupné pre všetkých a relatívne kvalitné. Aj v rámci iných krajín EÚ vás zdravotné problémy nezruinujú. Oproti tomu, v USA sa zdravotný problém rýchlo premení na ešte väčší finančný problém. Pri myšlienke na život v zahraničí si preto treba overiť podmienky zdravotného systému v danej krajine. Dlho totiž nemusíme byť chorí, ale ak príde niečo vážne, môže byť účet za zdravie väčší ako za nové auto.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Pixabay

Slováci by sa vrátili, keby…

Priemerne 8 z 10 Slovákov by sa zo zahraničia vrátilo, keby tu mohli mať vyšší plat, keby boli vytvorené lepšie podmienky na podnikanie, keby sme mali lepšiu infraštruktúru, keby… Na všetky tieto veci majú právo a dokonca by podľa niektorých mali byť samozrejmosťou. Ale ako sa tieto zlepšenia majú presadiť, ak veľká časť z ľudí, ktorí majú v rukách moc meniť našu krajinu a zvyky v nej, odíde žiť za hranice?

Všetko si treba vydupať. Vo Francúzsku ľudia štrajkujú vždy, keď sa im niečo nepáči. Na Slovensku sú štrajky pomerne zriedkavý jav. Holanďanov k určitým zmenám donútila príroda, ani im sa spočiatku nechcelo bicyklovať, ale zmeny boli nevyhnutné a teraz im ľudia z iných krajín závidia. Estónsko bolo komunizmom zasiahnuté viac ako Slovensko, no keď dostali príležitosť, uchopili svoju krajinu a už roky sú vzorom aj pre vyspelé krajiny či už v IT oblasti alebo podnikateľských príležitostiach.

Oplatí sa teda Slovákom vrátiť?

Podľa toho, aké majú priority, schopnosti a v akej fáze života sa nachádzajú. Keďže málokto môže hneď po prekročení hranice očakávať aspoň priemernú mzdu danej krajiny, začína na nižšej úrovni. Bohužiaľ je to mzda, ktorá pokrýva minimálne náklady na slušný život na Slovensku ale tu nie je dostupná. Ak je človek mladý, nemá prakticky uplatnitelné vzdelanie, je bez rodiny, vydrží bývať s cudzincami v spoločnom priestore a neplánuje „štandardný“ život vo vlastnom byte, neoplatí sa mu pracovať na Slovensku. Z niektorých pozícií však Slovákov postupne vytláča ešte lacnejšia pracovná sila z východnej Európy a od toho sa odvíja aj ohodnotenie týchto prác.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: Unsplash

Ak je ale Slovák ambiciózny a snaží sa, môže sa dopracovať k priemernej mzde, z ktorej sa už dá slušne vyžiť aj s rodinou. V Ra­kúsku sa dá v priemere zarobiť 3 600 eur, z čoho vám po nákladoch na bežné veci ostane okolo 1 040 eur. Vo Veľ­kej Bri­tá­nii je priemerný zárobok okolo 3 000 eur. Po odpočítaní základných položiek ostane človeku na účte 600 – 700 eur. Prie­merný plat v Ne­mecku je 3 800 eur. Ak človek žije úsporne, môže mu z výplaty zostať vyše 1 700 eur. Priemerný Slovák zarobí 1 004 eur ale ostane mu len 83 eur. V európskych krajinách je podobný aj zdravotný a sociálny systém, takže keď ochorieš, preplatí ti to poisťovňa.

Život v USA je už rizikovejší. Prie­merný me­sačný plat v USA je 4 921 do­lá­rov v hrubom. Tak isto ale stojí aj jeden jediný deň v nemocnici (v prepočte 4 507 eur). Za pôrod si bežná žena zaplatí okolo 10 000 eur, v prípade, že nemá komplikácie. Lieky na rakovinu, ktorá Slovákov trápi v dosť veľkej miere, stoja opakovane vyše 3 000 eur, ak dostaneš hepatitídu priprav si aspoň 27 000 eur. Ani poistenie tu človeka veľmi neochráni, poisťovne preplácajú totiž len časť z nákladov.

Výhody, ktoré ponúkajú jednotlivé krajiny sa dajú kombinovať. Napr. časť života prežiť „vonku“ a potom sa vrátiť. Ak by sa ľudia praktickejšie pripravovali na život skôr, mohli by mať luxusný život aj ja Slovensku. Problémom mladých ľudí je dnes to, že sa dlho hľadajú, niekedy tak premárnia možnosť „vyšliapať si dobrú cestičku.“ Nemali by sme zabúdať, že zmeny prichádzajú zdola a každý má svoj život vo vlastných rukách.