Osem dôvodov, podľa ktorých sa Slováci rozhodnú, či chcú očkovanie proti koronavírusu

  • Tisícky vakcín proti koronavírusu mieria do Európy. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa nimi budeme môcť zaočkovať v januári
  • Podľa najnovšieho prieskumu by sa dalo zaočkovať 26,8 % Slovákov. Na dosiahnutie kolektívnej imunity je ale potrebné zaočkovať až 75 až 80 % populácie
  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdieľala odporúčania, ako presvedčiť verejnosť aby podstúpila očkovanie
  • Odporúčania WHO sme zasadili od Slovenského prostredia
očkovanie vakcína koronavírus
TASR/AP Photo/Hans Pennink, File
  • Tisícky vakcín proti koronavírusu mieria do Európy. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa nimi budeme môcť zaočkovať v januári
  • Podľa najnovšieho prieskumu by sa dalo zaočkovať 26,8 % Slovákov. Na dosiahnutie kolektívnej imunity je ale potrebné zaočkovať až 75 až 80 % populácie
  • Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdieľala odporúčania, ako presvedčiť verejnosť aby podstúpila očkovanie
  • Odporúčania WHO sme zasadili od Slovenského prostredia

Tisícky vakcín proti koronavírusu mieria do Európy. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa prví občania SR nimi budú môcť zaočkovať v januári po tom, čo ich schváli Európska lieková agentúra.

Podľa najnovšieho prieskumu by sa dalo zaočkovať 26,8 % Slovákov, očkovať by sa nedalo 44,3 % a na otázku nevedelo odpovedať 28,9%. Na dosiahnutie kolektívnej imunity je ale potrebné zaočkovať až 75 až 80 % populácie alebo tých, čo prekonajú koronavírus a vytvoria si tak protilátky. Slovenskí odborníci preto budú musieť vyvinúť stratégiu ako presvedčiť ľudí, aby sa očkovania zúčastnili.

Kotleba straší zbytočne. Vakcíny, ktoré použije Slovensko, zatiaľ deťom nie sú určené

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdieľala odporúčania, ako presvedčiť verejnosť, aby podstúpila očkovanie, v správe nazvanej „Úvahy o správaní a prijímaní vakcín COVID-19“.

Správa je založená na stretnutí členov technickej poradnej skupiny WHO. Odporúčania sa zameriavajú na tri kategórie: vytvorenie priaznivého prostredia, využitie sociálnych vplyvov a zvýšenie motivácie. Odporúčania WHO sme zasadili do slovenského prostredia. 

Znižovanie bariér 

Podľa WHO má na očkovanie a ochotu zaočkovať sa vplyv viacero skupín vrátane politikov, vedúcich komunít, náboženských predstaviteľov, zdravotníckych pracovníkov, organizácií občianskej spoločnosti, médií a digitálnych platforiem. Títo aktéri môžu uľahčiť alebo odradiť od očkovania vytvorením viac či menej priaznivého prostredia.

Dostupnosť prostredia môže vplývať na ochotu očkovať. Podľa WHO znižovanie bariér a vytváranie dostupnosti zvýši ochotu zaočkovať sa najmä u veľkej časti ľudí, ktorí sa očkovaniu zámerne nevyhýbajú.

vakcina, koronavirus
zdroj: TASR/AP Photo/Frank Augstein, Pool

Dôležité je riadenie sa následnými otázkami:

  • Očkuje sa v blízkosti a na vhodnom mieste?
  • Sú s tým spojené nejaké náklady (na vakcínu samotnú, cestovanie alebo náklady na chýbajúcu prácu), či už peňažné alebo nepeňažné?
  • Je časovo náročné byť očkovaný?
  • Je rezervácia ľahká a prístupná?
  • Dodávajú sa vakcíny v správny čas?
  • Majú ľudia pocit, že sa s nimi zaobchádza s láskavosťou, porozumením a rešpektom?
  • Sú zdravotnícki pracovníci dobre informovaní a schopní odpovedať na otázky týkajúce sa očkovacej látky COVID-19 a očkovania?

Jasná a efektívna komunikácia 

Na základe týchto faktorov existuje niekoľko spôsobov, ako vytvoriť vhodné prostredie na podporu rozsiahleho očkovania. Stratégie zahŕňajú odstraňovanie bariér v prostredí a navrhovanie opatrení na podporu zamýšľaného správania. Očkovanie by malo byť ľahké a dostupné všetkým.

vakcina na Covid-19
zdroj: Pixabay/fernandozhiminaicela

Najlepšie v miestach, v ktorých sme zvyknutí dostávať zdravotnú starostlivosť. Očkovacia kampaň by mala byť sprevádzaná cielenou, dôveryhodnou a jasnou komunikáciou z dôveryhodných zdrojov. Odborníci sa zhodujú, že Slovensko už dávno malo mať takúto komunikačnú stratégiu pripravenú. Dôležitý je aj zdravotnícky personál a komunikační personál, ktorý zabezpečí hladký chod očkovania.

Dôležité sú sociálne vplyvy 

Ochotu zaočkovať sa môžu ovplyvniť aj sociálne vplyvy. „Napríklad, ak si väčšina ľudí v komunite dáva pozor na očkovanie a je presvedčená, že vakcína nefunguje alebo že vedľajšie účinky budú veľmi zlé, dajú negatívny signál ostatným, ktorí by inak boli za alebo neutrálni smerom k očkovaniu,“ uvádza WHO.

očkovanie oxfordská vakcína
zdroj: TASR/University of Oxford via AP

Naopak pri prevládajúcich pozitívnych signáloch v jednotlivých skupinách môže nastať opačná tendencia, teda zaočkovať by sa dali aj tí, čo by sa inak zdráhali. WHO upozorňuje na výstupy v médiách a na sociálnych sieťach. „Môžu sa napríklad propagovať antivakcinačné nálady vyjadrené relatívne malými, ale vokálnymi skupinami, takže sa mylne považujú za zachytávajúce rozšírený alebo dokonca väčšinový názor,“ uvádza WHO.

Interakcia na sociálnych sieťach ovplyvňuje

Facebook nedávno avizoval, že zakročí proti príspevkom, ktoré obsahujú dezinformácie o vakcínach. Nepravdivé príspevky už nebude označovať upozorneniami, ale bude ich rovno mazať.

Obzvlášť dôležitá je funkcia sociálnych sietí, pretože interakcie ľudí počas pandémie prebiehajú vo väčšej miere práve na sociálnych sieťach a v menšej osobne. Preto môže byť obzvlášť dôležité, aké názory na nich prevládajú.

vakcína covid-19
zdroj: TASR/AP/Ng Han Guan

V minulosti sme mali možnosť sledovať politikov, ktorí na sociálnych sieťach koronavírus buď popierali alebo zľahčovali. Nezabudnuteľné boli aj „rady“  politika Mariana Kotlebu (ĽSNS), ktorý vo videu zverejnenom na Facebooku ľudom odporúčal ako liek na koronavírus mixovanie lieku na kašeľ s vodkou, k tomu pridal aj kúpanie v horúcej vode, do ktorej majú ľudia pridať kilo kuchynskej soli. Lekári tieto „rady“ považujú za absurdné a nebezpečné.  

Zdravotníci ako najlepšia PR

Podľa odborníkov WHO médiá s dobre zvolenými príbehmi úspešných vakcinácií dokážu ovplyvniť verejnú mienku.

Verejnú mienku môžu výrazne pomôcť ovplyvniť prirodzené autority v oblasti zdravia, a to zdravotníci. Ľudia im prirodzene dôverujú, navyše očkovanie protikoronavírusu podstúpia medzi prvými. Zdravotníci môžu svoju skúsenosti s vakcináciou odovzdávať priamo svojim pacientom.

Dôležité je informovať pravdivo aj o negatívnych účinkoch vakcín, ktoré sa môžu dostaviť. Dôležité je aj, aby vedci dokázali vysvetliť, ako sa im podarilo za tak krátku dobu vyrobiť vakcínu, ktorá je bezpečná a účinná. Ministerstvo zdravotníctva SR nedávno zverejnilo na sociálnych sieťach príspevok, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom sa podarilo vyvinúť vakcínu za rekordný čas.  

Politici môžu využiť svoj vplyv

Prispieť k väčšej zaočkovanosti môžu aj politici či cirkevní predstavitelia. Bývalí prezidenti spojených štátov Bill Clinton, George Bush a Barack Obama už avizovali, že sa nechajú zaočkovať pred televíznymi kamerami. Túto možnosť zvažujú aj súčasný prezident USA Donald Trump, budúci prezident Spojených štátov Joe Biden aj britský predseda vlády Boris Johnson.

Pridať sa k ním môžu aj politici zo Slovenska, ktorí by dokázali svojim vlastným zaočkovaním presvedčiť obyvateľov, že vakcína je účinná a bezpečná. Napríklad prezidentka Zuzana Čaputová je najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. Časopis Forbes ju vo svojom rebríčku zaradil do prvej stovky najvplyvnejších žien na celom svete. Očkovanie Čaputovej pred televíznym štábom by mohlo pomôcť presvedčiť mnohých ľudí, aby očkovanie tiež podstúpili. 

Stanovisko k očkovaniu už vydala aj Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, ktorá uvádza, že je potrebné chrániť tých najzraniteľnejších aj prostredníctvom očkovania. Pripomína stanovisko Subkomisie KBS,  „že nikto nemá právo zodpovedne prijatý a vedecky podložený odborný úsudok našich lekárov a iných zdravotníkov, odborníkov vo veci očkovania, bezdôvodne či ľahkovážne spochybňovať alebo popierať“.

Riziko ochorenia 

Na záver WHO vysvetlila, že „motivácia k očkovaniu je zvyčajne výsledkom faktorov, ako sú vnímané riziko a závažnosť infekcie, dôvera vo vakcíny, hodnoty a emócie.“

Podľa WHO, ak ľudia vnímajú, že majú nízke riziko vzniku COVID-19 alebo závažných symptómov, budú mať menšiu motiváciu vakcináciu podstúpiť. WHO uvádza, že ľudia zvyknú bagatelizovať priebeh ochorenia, ak nepatria medzi najviac ohrozené skupiny. Dôležité je upozorniť, že napriek tomu, že ohrození sú hlavne starší ľudia alebo chronickí chorí pacienti, ťažký priebeh či dokonca smrť bola zaznamená aj u mladých ľudí.

Herečka, mŕtvola, iluminátka. Na 90-ročnú babičku zaútočili konšpirátori, lebo sa nechala zaočkovať

Televízia ABC News prednedávnom zverejnila príbehy troch mladých ľudí, ktorí ochoreniu podľahli aj napriek tomu, že dovtedy nezaznamenali žiadne zdravotné problémy.

Najmladší z nich, len 18-ročný Michael Lang, ktorý bol testovaný ako pozitívny na koronavírus, dostal infarkt a následne upadol do kómy. Po štyroch týždňoch zomrel. Jeho matka uviedla, že nemal žiadne zdravotné ochorenia a nepatril tak k rizikovej skupine. „Je to strašná, strašná, strašná choroba. A deti to naozaj nechápu, pretože toho toľko nevidia na svojich rovesníkoch,“ uviedla.

Návrat k normálnemu životu 

WHO uvádza, že treba uviesť prínosy vakcín. Očkovanie nechráni iba očkovaného jedinca, ale pomáha tiež zabezpečiť kolektívnu imunitu, chráni ostatných v komunite, vrátane rodiny a priateľov. Zaočkovanie proti koronavírusu tak pomôže k čo najskoršiemu návratu do normálneho života, na aký sme boli zvyknutý doteraz.

Zdroje: WHO, Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, ABC News

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech