Oživená história industriálnej Bratislavy: viete, kde nájdete Silo?

Hneď vedľa vynovenej Mlynice v areáli bývalej bratislavskej pórobetónky stojí stavba, ktorú nemožno prehliadnuť – robustné kruhové silo vysoké takmer 35 metrov, tvarom pripomínajúce skôr technickú dominantu než čokoľvek, čo by sme spájali s bývaním.

Dnes sa však práve tento objekt stáva jednou z najinovatívnejších a architektonicky najzaujímavejších bytových prestavieb v meste.

zdroj: Silo

Priemyselné srdce Bratislavy

Silo v Mlynici vzniklo približne v 60. rokoch ako súčasť výrobného závodu pórobetónky. V čase, keď Bratislava rástla a socialistická výstavba naberala tempo, bolo nevyhnutné vyrábať veľké množstvá stavebných materiálov.

Pórobetón patril medzi najobľúbenejšie — bol ľahký, rýchlo spracovateľný a umožňoval budovať výrazne rýchlejšie než tradičné materiály. Silo slúžilo ako zásobník surovín potrebných na túto výrobu. 

zdroj: Silo

Kruh ako pragmatická architektúra

Kruhový pôdorys sila nebol architektonickým rozmarom, ale výsledkom praktického konštrukčného riešenia. Valcový tvar umožňoval rovnomerné rozloženie tlaku, efektívne skladovanie materiálu a jeho plynulý tok smerom do výrobných liniek. Mlynica tak fungovala ako priemyselný organizmus, v ktorom silo predstavovalo jednu z kľúčových technických častí.

Postupom času však výroba utíchala a industriálne budovy v celom hlavnom meste strácali  svoj pôvodný účel. Mnohé začali chátrať, vrátane tých v priemyselnom areáli Mlynice v bratislavskom Novom Meste.

Renomovaní architekti dali industriálnej histórii druhý dych

Paradoxne aj roky chátrania uchránili silo pred osudom mnohých iných industriálnych klenotov v Bratislave, ktoré jednoducho ľahli popolom.

Silo si zachovalo autentickú podobu aj špecifickú architektonickú hodnotu, ktorú dnes v mestách oceňujeme čoraz viac. A práve tieto hodnoty sa snažili pri citlivej rekonštrukcii zachovať aj architekti štúdia GutGut, ktorí už pred pár rokmi vdýchli nový život Mlynici.

A dávajú ho aj sesterskému silu. Výsledkom je nové Silo: butikový rezidenčný projekt s trojicou veľkorysých loftových bytov, ktoré prirodzene nadväzujú na pôvodnú industriálnu estetiku.

Čo je hlavné DNA projektu? Otvorený priestor, vysoké stropy, nadštandardné materiály a zachované konštrukčné prvky. Tie dávajú novým majiteľom možnosť bývať v autentickom, pritom mimoriadne nevšednom prostredí.

V spojení s konverziou celého areálu Mlynica sa projekt Silo stáva súčasťou širšieho príbehu premien – od ťažkého priemyslu k novému mestskému životu, od funkcie zásobníka k funkcii architektonického symbolu.

A nebude to len miesto na bývanie, ale aj na biznis: veľkorysý office priestor ponúka aj strešnú terasu s plochou viac ako 150 m2.

zdroj: Silo

Nezameniteľný priestor

Bývanie v kruhu má v sebe niečo podmanivé. Je to tvar, ktorý architektúra využívala stáročia – v pevnostiach, vodomerných vežiach, majákoch či silách, no v modernom bývaní sa objavuje iba zriedkavo. Práve preto vzbudzuje taký úžas: kruh je prirodzený, plynulý, priestorovo štedrý, ale zároveň architektonicky náročný. A v Bratislave by ste ešte nedávno takúto stavbu určenú na bývanie hľadali zbytočne.

Dnešná prestavba sila nadväzuje na svetový trend revitalizácie priemyselných objektov na bývanie, kultúrne priestory či ateliéry. V Bratislave je takýchto priestorov celkovo málo, no silo je unikátne aj kvôli svojej kruhovej dispozícii.

„Bývanie v nejakom kruhovom pôdoryse asi 6-metrového priemeru tu nie je. Ktokoľvek keby to kreslil, tak by takýto tvar na bývanie nekreslil ako základ. A práve tým je to výnimočné,“ hovorí Števo Polakovič z architektonického štúdia GutGut.

Silo na Turbínovej dnes stojí na pomedzí histórie a súčasnosti. Je to kombinácia oboch svetov, príbeh o tom, ako môže byť priemyselná minulosť pevnou súčasťou modernej Bratislavy.

zdroj: Silo

Čítaj viac z kategórie: PR