Patrik bol v správnom okamihu na správnom mieste. Vypracoval sa na DJ-a, ktorého hudbu poznajú nielen Slováci

  • Mladý slovenský DJ Separatik sa hraniu venuje už od 18-tich rokov
  • Začínal s hraním pre kamarátov a neskôr sa dostal až na festivaly
  • Má rád hlavne house, no nebráni sa ani mainstreamu
zdroj: Archív: DJ Separatik
  • Mladý slovenský DJ Separatik sa hraniu venuje už od 18-tich rokov
  • Začínal s hraním pre kamarátov a neskôr sa dostal až na festivaly
  • Má rád hlavne house, no nebráni sa ani mainstreamu

Ahoj Patrik, ty si bol hrať na našej narodeninovej Startitup párty a preto ťa už  trošku poznáme. Predstav sa však prosím našim čitateľom.

Ahoj Majka, ďakujem za možnosť predstaviť sa. Volám sa Patrik, mám 25 rokov, pochádzam z dedinky Krakovany a už niekoľko rokov sa aktívne venujem DJ-ingu. Narodeninová párty bola naozaj vydarená a som rád, že som mohlo byť jej súčasťou. Veľmi sa mi páčila. Program bol super a catering vynikajúci. Priznám sa, že toto bola moja prvá párty skúsenosť v kancelárskych priestoroch.

Je DJ-ing tvojim hlavným zamestnaním? Dokáže ťa uživiť? 

Áno, momentálne sa venujem na 100% len DJ-ingu a veciam okolo neho. Je to už zopár rokov, takže si viem zarobiť nejaké peniaze na prežitie.

Aké boli začiatky? Ako si sa k hudbe vlastne dostal?

Môžem povedať, že o hudbu rôznych žánrov s prevahou hiphopu som sa začal intenzívnejšie zaujímať s príchodom internetu, kedy sa stala pre mňa dostupnejšia. DJ-ing ako taký som začal vnímať, keď som mal asi 16 rokov. Vtedy som začal chodiť na prvé festivaly a diskotéky. Všímal som si aká hudba sa hrá a ako sa podarilo DJ-ovi namixovať skladby.

Počas letných prázdnin, po absolvovaní prvého ročníka na strednej škole, som začal brigádovať. Za peniaze, ktoré som zarobil a úspory čo som mal, som si vtedy kúpil svoj prvý notebook, na ktorý som si okrem hier nainštaloval aj program Virtual DJ a začal sa zoznamovať s mixovaním hudby. Po pár mesiacoch som zase moje výplaty z brigády minul na lepšie reproduktory k notebooku, svoj prvý mixpult a neskôr gramofóny. To bol začiatok roka 2011 a ja som ani nerozmýšľal nad tým, že by som niekedy mohol hrať v kluboch alebo festivaloch. Jednoducho ma to fascinovalo a chcel som si to vyskúšať.

Nasledujúce mesiace ma to pohltilo a postupne som sa dostával hlbšie do tajov DJ-ingu a zoznámil sa aj s elektronickou tanečnou hudbou. Trénoval som podľa tutoriálov a videosetov, ktoré som našiel na youtube, rozširoval si hudobné obzory, študoval techniku a čítal rôzne DJ-ské fóra. Medzitým som párkrát púšťal hudbu pre kamarátov u nás na dedine v bare alebo na grilovačke a nahral zopár setov na internet bez nejakej odozvy.

zdroj: Archív: DJ Separatik

Za svoje prvé verejné hranie považujem v tej dobe najväčší tanečný festival na Slovensku Bee Free v roku 2012. Na Facebooku mi vyskočilo, že DJ-ji sa môžu prihlásiť do súťaže a vyhrať hodinové hranie na pódiu. Tak som nahral a poslal set. Keď mi prišiel email, že ma vybrali, tak som tomu ani nechcel veriť.

Jeden piatok v novembri toho istého roku som sa išiel zabávať. Keď som dorazili do clubu bolo pomerne skoro. Po chvíli som šiel pochváliť DJ-a, pretože sa mi páčilo, akú hudbu hrá a nejak sme sa zakecali, že aj ja mám DJ-skú techniku a venujem sa tomu. Medzitým mu zazvonil telefón s tým, že jeho kolega DJ, ktorý mal ísť hrať v tú noc do druhého clubu nevie prísť, pretože sa mu po ceste pokazilo auto a že či nepozná niekoho z okolia kto by tam vedel prísť.

V tej chvíli ako som stál vedľa neho sa na mňa pozrel a spýtal sa ma, že či to zvládnem. Club som poznal tak som súhlasil. Dostal som krátku inštruktáž a začal zháňať odvoz domov, aby som si zobral techniku a prišiel s ňou do clubu. V tú noc bol majiteľ spokojný a odvtedy som tam hrával pravidelne. Môžem povedať, že som bol doslova v správnom okamihu na správnom mieste.

Máš za sebou aj vydarenú kariéru hudobného dramaturga v rádiu Europa 2. Čo presne bolo tvojou náplňou práce a prečo si sa rozhodol ísť iným smerom?

Moja náplň práce hudobného dramaturga sa týkala všetkého okolo hudby v rádiu. Základom každého dňa bolo zostaviť playlist pre moderátorov na nasledujúci deň. Ďalej som hľadal hudobné novinky, ktoré by sa mohli našim poslucháčom páčiť. Každý týžden som pripravoval podklady pre tzv. callouty. Callouty sú vlastne také testovania pesničiek pre rádio a základe výsledkov testovania a môjho vkusu som zostavil rotáciu skladieb, ktoré sme hrali nasledujúci týždeň. Takisto každý týždeň som mal za úlohu zostaviť nový rebríček hitparády podľa hlasovania poslucháčov a raz mesačne som musel pripraviť výkaz odohratých skladieb do SOZY.

Na email mi chodili od domácích interpretov ukážky tvorby a na mne bolo, aby som posúdil či skladba, ktorú nám zaslali, má na to, aby sa hrala.

Programový riaditeľ bol veľmi spokojný s prácou, ktorú som odvádzal, pretože som k nej pristupoval naozaj zodpovedne a podľa jeho predstáv. Moje pôsobenie v rádiu skončilo z dôvodu zmeny majiteľa, po ktorej prišlo k dosť radikálnym personálnym zmenám s odôvodnením, že niektoré pozície sú nadbytočné a medzi nimi bola aj tá moja.

Na jednej strane mi bolo za tým trochu smutno, ale na druhej strane som bol aj rád, že trochu zvolním tempo, pretože som fungoval prakticky nonstop. Od pondelka do piatku som vstával o šiestej ráno, aby som šiel do práce a vrátil sa niekedy medzi 17-18 hod.. Po práci som sa doma pripravoval na hrania, ktoré ma čakali cez víkend, takže som nemal žiadny voľný čas a oddych.

Keď prišiel piatok tak som bol na nohách viac ako 24 hodín, pretože z práce som šiel ešte hrať do klubu a často som musel šoférovať niekoľko hodín, z čoho som bol dosť vyčerpaný. Po sobotnej párty som sa zobudil v nedeľu podvečer a zachvíľu som si musel ísť zase lahnúť pretože som mal o 6:00 budíček. Takto sa to nabaľovalo týždeň čo týždeň a som rád, že to je tak, ako je.

Čo je na práci DJ-a najťažšie? A čo naopak najkrajšie? Si predsa podnikateľ ako každý iný, však?

Hovoríš správne DJ-ing je prakticky podnikanie, v ktorom platí základný vzorec ponuka-dopyt. Najťažšie v dnešnej dobe na tom je to, že DJ-ovi nestačí sledovať si iba hudbu ako kedysi. DJ by musí byť dobrý manažér a z určitej časti grafik, aby si vedel pripraviť základné veci, byť aktívny na sociálnych sieťach, ovládať minimálne základy marketingu, často musí zvládnuť vyriešiť promotérske veci a mal by byť technicky zdatný.

Ďalšou náročnou vecou je cestovanie. DJ-i strávia veľmi veľa času neefektívne za volantom v aute popritom, ako sa presúvajú z hrania na hranie. Niekedy to je aj cez 1000 km za víkend. Daňou za túto prácu je aj to, že DJ sa nemôže zúčastniť víkendových výjazdov s partiou a niekedy sa musí ospravedlniť aj za neúčasť na rodinných oslavách a stretnutiach.

Na druhej strane som vďaka DJ-ingu spoznal veľmi veľa skvelých ľudí z rôznych kútov Slovenska, ale i zo sveta. Navštívil som mnoho miest, kam by som sa len tak sám od seba nevybral.

Najkrajšie na tom celom je to, keď vidím ľudí, ako sa úprimne bavia na hudbu, ktorú hrám. Niekedy sa strhne taká atmosféra, že mi naskočí až husia koža a nezáleží na tom, či je to v malom clube pre 100 ľudí alebo na veľkom festivale. Veľmi ma vie potešiť to, keď mi príde pozitívna spätná väzba, či už osobná počas večera alebo do správy na Facebooku alebo Instagrame. Toto vie človeka neskutočne dobiť energiou a utvrdiť ho v tom, že to čo robí má zmysel.

zdroj: Archív: DJ Separatik

Do čoho si počas svojej kariéry musel investovať najviac?

Za najväčšiu investíciu počas kariéry považujem určite čas, pretože som ho do DJ-ingu dal takmer všetok a stále sa je v čom vzdelávať a čo sledovať. Nikdy si nemôžem povedať, že teraz som dokonalý a už sa nepotrebujem vzdelávať. Pokiaľ sa ale bavíme o finančných prostriedkoch, tak je to profesionálna technika a samotná hudba.

Aký je dnešný poslucháč? Vyberavý alebo „poslušný“?

Na eventy chodia rôzne typy ľudí a určite ich nemôžem dať všetkých do jednej škatuľky, ale keď poviem, že dnešný poslucháč resp. návštevník je náročný, tak nebudem klamať.

A ako to na Slovensku vyzerá momentálne s diskotékami?

V súčastnosti to nie je úplne najružovejšie. Pár rokov dozadu ich bolo v každom meste niekoľko, teraz je to jedna, maximálne dve. Je to tak aj preto, že momentálne nie je toľko mladých ľudí ako ich bolo v minulosti. Stačí sa pozrieť na krivku pôrodnosti do roku 2000, ktorá mala klesajúcu tendenciu. Okrem toho, že ľudí je menej, tak sú aj náročnejší a to sa nebavíme len o hudbe, ale aj o službách, ktoré očakávajú.

V posledných rokoch sa na Slovensku začali organizovať častejšie aj väčšie jednorazové párty v halách s DJ-mi zo zahraničia, za ktoré môžeme byť určite vďační, pretože posúvajú úroveň celej párty scény na Slovensku. Za posledné roky je vidieť obrovský posun dopredu, no na druhú stranu to podnikom, ako takým neprospieva. Ja dávam klobúk dole pred každým majiteľom diskotéky, pretože starať sa o podnik tak, aby sa návštevníci cítili príjemne, inovovať ho a vymýšlať pravidelné akcie, nie je vôbec jednoduché.

Aký hudobný štýl hráš a čo je pri tvojich setoch dôležité?

Sám seba nedokážem zaškaluľkovať do jedného hudobného štýlu. Mojou srdcovkou sú rôzne podžánre house music, ale hudobná selekcia záleží samozrejme od typu akcie, ktorú idem hrať. Môže to byť celovečerná diskotéka, súkromná párty, kaviarňové lounge hranie, hranie v obchode, set na festivale alebo v clube. Dokážem sa pripraviť a prispôsobiť danej situácii. Dôležité je aby sa pri tom vždy ľudia bavili a tancovali, pretože o tých ľudoch to vlastne celé je. V rámci možností na základe klientely si dávam záležať, aby moje sety mali ako sa hovorí hlavu a pätu a neboli to len skladby pozliepané piate cez deviate a tak isto je veľmi dôležitá interaktivita s publikom.

Najčastejšie ma na párty môžete počuť hrať aktuálnu mainstreamovú elektronickú tanečnú muziku, ktorú poznáme z najväčších svetových tanečných festivalov a známe veci v tanečných housových remixoch a prerábkach tak, aby sa zabavilo čo najširšie publikum.

Pri niektorých celovečerných hraniach je nevyhnutné zajsť aj do latina alebo hiphopu, aby sa zabavili aj návštevníci, ktorí až tak neholdujú elektronickej tanečnej hudbe. Pre fanúšikov pravidelne pripravujem nové mixované sety, ktoré sú dostupné na platformách Spotify, Apple Podcast alebo Soundcloud a občas si dám vyrobiť niekoľko CD, ktoré potom rozdávam.

zdroj: Archív: DJ Separatik

Dnes ťa častejšie stretneme doma alebo v zahraničí?

Stretnúť ma môžete naprieč našou krásnou krajinou, od Bratislavy po Prešov a tiež pravidelne hrávam na južnej Morave u našich susedov. Kto má záujem, tak si môže pozrieť moje sociálne siete Facebook a Instagram, na ktoré vždy pridávam aktuálne informácie o blížiacich sa akciách.

Na ktorú akciu nikdy nezabudneš? Čo považuješ za najväčší úspech vo svojej kariére?

Vážim si každú jednu akciu, ktorej môžem byť súčasťou a za svoj najväčší úspech považujem toto celé. Chalan z malej dedinky sa z detskej izby s pokorou, poctivým prístupom k práci a kusom šťastia dostal hrať do clubov a na festivaly naprieč celým Slovenskom a na pravidelné hrania v Českej republike.

Pokiaľ by som ale mal špeciálne vypichnúť niektoré hrania, na ktoré nikdy nezabudnem, tak je to určite moje absolútne prvé hranie pred verejnosťou na festivale Bee Free 2012 v Piešťanoch. A tiež moje prvé hranie v klube, ku ktorému som sa dostal úplnou náhodou. Z tých väčších by som spomenul známe festivaly EDMANIA, Topfest a Červeník.

Nesmiem zabudnúť na projekt menom LIMIT Párty, ktorého som súčasťou od začiatku. LIMITka, ako to medzi nami voláme, sa zo skromnej párty v kulturáku na dedine pretransformovala vďaka vytrvalej snahe chalanov robiť veci lepšie na párty, ktorá je zážitkom nielen návštevníkov, ale aj pre DJ-ov.

zdroj: Archív: DJ Separatik

Aký je tvoj najväčší sen?

Baviť ľudí prostredníctvom hudby čo najdlhšie nielen na Slovensku, ale aj vo svete. A úplne skvelé by bolo, keby sa mi niekedy podarilo zahrať si na Ibize. Nedávno som sa odtiaľ vrátil z dovolenky a musím povedať, že ostrov ma veľmi očaril. A ešte by som chcel vedieť perfektne po anglicky.

Želám všetkým krásne leto a ďakujem za rozhovor!

Najnovšie video