Pilot záchranár: Slovákov zachraňujem už 11 rokov, lietam vo dne aj v noci. Peniaze pre mňa už nehrajú rolu, je to poslanie (ROZHOVOR)

  • Byť pilotom bol jeho veľký detský sen. Karol Zeman v letectve pôsobí už 37 rokov
  • Pracoval ako armádny pilot, dnes však zachraňuje životy záchranárskym vrtuľníkom
  • Do práce sa teší každý deň, berie to ako poslanie
Untitled design - 2021-11-29T171133.824
ATE
  • Byť pilotom bol jeho veľký detský sen. Karol Zeman v letectve pôsobí už 37 rokov
  • Pracoval ako armádny pilot, dnes však zachraňuje životy záchranárskym vrtuľníkom
  • Do práce sa teší každý deň, berie to ako poslanie

Karol Zeman je profesionálnym pilotom už 37 rokov. Dlhé roky lietal v armáde, dnes je však z neho pilot záchranárskeho vrtuľníka.

„Po 27 rokoch lietania v armáde prišla nová ponuka, oslovila ma spoločnosť ATE. Bola to pre mňa zároveň nová výzva. Pokračovať v lietaní a pritom zachraňovať ľudské životy. Prišla zmena a niečo nové. Neváhal som a dnes v záchranárskom vrtuľníku lietam 11 rokov, hovorí pilot.

zdroj: ATE - Karol Zeman začínal ako armádny pilot.

K lietaniu inklinoval už v detstve, bol to jeho veľký sen. Najskôr si ako chlapec lietadlá a vrtuľníky chodieval obzerať na letisko, neskôr skúšal parašutizmus.

„Už vtedy ma to veľmi ťahalo k lietaniu. Keď prišla možnosť prihlásiť sa na dvojročnú leteckú školu v odbore pilot, ani na chvíľu som nezaváhal. Po jej absolvovaní som pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole v Košiciach a už sa to rozbehlo, spomína Karol.

  • Princíp lietania na armádnom a záchrannom vrtuľníku je podobný. V čom je však rozdiel?
  • Lietanie v horách je krásne, ale zároveň náročnejšie. Čo je najväčším nepriateľom pilotov?
  • Slováci chodia na turistiku nepripravení. Aké chyby najčastejšie robia?
  • Letecké nešťastia ho pripravili o kolegov. Láska k lietaniu u Karola vždy zvíťazila. Čo ho motivuje?

Lietali ste od samého začiatku na vrtuľníku?

Áno, lietať som začal na vrtuľníku Mi-4. Prvé štyri roky som lietal ako druhý pilot, potom som získal miesto kapitána. Vyskúšal som si, samozrejme, aj pilotovanie lietadiel, ale ten vrtuľník ma oslovil ďaleko viac. Je to úplne rozdielne lietanie. 

Riskujete vlastný život pre iného. Aký je to pocit?

Keď letíme na záchrannú akciu, každé možné riziko vyhodnocujeme vopred. A pokiaľ je to riziko už za hranicou bezpečnosti, tak záchrannú akciu nevykonáme. Nikdy nejdeme do takého rizika, pri ktorom by sme ohrozili bezpečnosť a zdravie posádky.  

zdroj: ATE - Pokiaľ je to riziko už za hranicou bezpečnosti, tak záchrannú akciu nevykonáme, hovorí Zeman.

Do spoločnosti ste nastupovali ako kvalifikovaný vojenský pilot. ATE ponúkalo aj samostatný výcvik, ako ho hodnotíte?

Bol som už plnohodnotne kvalifikovaný vojenský pilot, vycvičený za všetkých poveternostných podmienok cez deň aj v noci. V ATE som absolvoval potrebné výcviky pre výkon Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) a špeciálnych činností v danej prevádzke, ktoré boli vykonávané na profesionálnej úrovni. Tiež som bol držiteľom kvalifikácie inštruktora lietania, čo robím aj v súčasnosti.

Mýlia si nás s horskou službou, hovorí riaditeľ ATE

AIR – TRANSPORT EUROPE, skratka ATE, je slovenský letecký dopravca, špecializujúci sa na prevádzku leteckej záchrannej služby.

ATE je na rozdiel od štandardných sanitiek a horskej služby samostatná jednotka. „Ľudia nás hlavne poznajú z Tatier a často si nás mýlia s horskou službou, s ktorou v Tatrách  spolupracujeme. Ide najmä o zásahy vo vysokohorskom teréne, kedy je potrebné zraneného vyslobodiť z neprístupného terénu.

V týchto prípadoch vysiela ATE vrtuľník so svojou posádkou, ku ktorej sa pridá špecialista na hory – člen horskej služby. Horská služba zasahuje v horách, ATE na území celého Slovenska,“ ozrejmuje zakladateľ spoločnosti, Milan Hoholík.

Počas celého pôsobenia spoločnosti od roku 1991 na palube svojich vrtuľníkov previezli do nemocníc vyše 30 500 pacientov. Štatisticky vzlietnu vrtuľníky spoločnosti ATE na pomoc v priemere 9-krát za deň.

Lietali ste armádnym vrtuľníkom, dnes je vaším „domovom“ záchranársky vrtuľník. Aký najväčší rozdiel vnímate medzi ich pilotovaním?

Princíp lietania je veľmi podobný. V armáde vykonáva pilot úlohy, ktoré mu stanoví veliteľ. Ide o rôzne nácviky a podobne. Letecká záchranná služba je rozdielna v tom, že každý deň je iný, nikdy dopredu nevieme, čo nás bude čakať, kam poletíme, o akú záchrannú akciu pôjde. Takže sa prispôsobujeme konkrétnej situácii. V tom je zásadný rozdiel. 

Lietať nad tatranskými štítmi je určite nádherné. Zároveň to musí byť veľké riziko. Čo je na tom najriskantnejšie?

Lietanie v horách je krásne, ale zároveň náročnejšie oproti bežným medzinemocničným prevozom. Hlavne, čo sa týka poveternostných podmienok (vietor, oblačnosť, námraza, vzdušné prúdy). Všetky tieto faktory je potrebné správne vyhodnotiť, aby bol let bezpečný.

Vždy musíme vedieť odhadnúť mieru bezpečnosti, v opačnom prípade buď neletíme alebo hľadáme iné možnosti ako napríklad priblíženie pozemnej záchrannej zložky vrtuľníkom bližšie k miestu zásahu.

Za seba môžem potvrdiť, že ako posádka sme spolu vždy dobre zohratí. Po návrate zo zásahu na základňu spoločne rozoberáme priebeh záchrannej akcie, či sme to urobili najlepšie, ako sa dalo, prípadne sa to dalo urobiť ešte lepšie.

Z každej akcie si niečo zoberieme a snažíme sa z nej poučiť a vyvarovať prípadným chybám v budúcnosti. Hory sú krásne, ale zároveň veľmi špecifické a žiadnu chybu neodpúšťajú.

Obrovskou výhodou, ktorú záchranársky vrtuľník má, je technika palubného navijaka. Vďaka nej dokážeme pacienta z nedostupného terénu pomocou lana evakuovať v priebehu niekoľkých minút. A to je obrovská výhoda pri záchrane, kde ide o minúty.

zdroj: ATE - Najväčším nepriateľom pilotov je počasie.

Záchranná akcia sa začína hlásením na dispečing. Čo však nasleduje?

V prípade indikovanej požiadavky od príslušného krajského operačného strediska (t.č.112) na zásah vrtuľníka, pilot preverí geomorfologické a meteorologické podmienky na celej trase letu, aj trasu letu do zdravotníckeho zariadenia.

Ak sú poveternostné podmienky počas denného režimu vhodné pre vykonanie letu, je posádka vrtuľníka pripravená bezodkladne začať akciu. Pilot kontroluje meteorologickú situáciu priebežne počas celej služby, aby mohol v prípade výzvy rozhodnúť o vzlete neodkladne, s minimálnou časovou stratou.

Reakčný čas počas nočného režimu je oproti dennému dlhší vzhľadom na to, že bezpečný let v noci si vyžaduje od pilota dôslednú prípravu letu a to najmä z hľadiska posúdenia vhodnosti meteorologických podmienok na celej trase letu, stanovenie postupov pre prípad zmeny počasia a vykonanie ďalších súvisiacich úkonov.

Všetky naše strediská sú v kontinuálnej, 24-hodinovej pohotovostnej prevádzke a sú vybavené špeciálnymi okuliarmi nočného videnia (NVG), vďaka ktorým sú akcie a transporty po západe slnka výrazne bezpečnejšie.

Čo je vaším obmedzením, kedy do akcie skutočne ísť nemôžete?

Jediným limitujúcim faktorom, ktorý nás môže zastaviť pred vzletom na záchrannú akciu, je, ako som už spomenul, počasie. Ak sú poveternostné podmienky nevyhovujúce, záchranná akcia sa nevykoná.

zdroj: ATE - V posledných týždňoch pomáhame často  s prevozmi covidových pacientov na umelej pľúcnej ventilácii medzi jednotlivými nemocnicami, hovorí zakladateľ ATE, Milan Hoholík.

K akým prípadom ste najčastejšie privolaní?

Záleží na tom, či ide o letnú alebo zimnú sezónu. Ak teda berieme do úvahy horský terén, v priebehu leta je záchranných akcií podstatne viac. Prispieva k tomu stálejšie počasie.

Poveternostné podmienky na letecké zásahy sú v tomto období priaznivejšie ako počas zimných mesiacov. Vtedy nás najčastejšie privolávajú k úrazom turistov, horolezcov, cyklistov. Najčastejšie lekári ošetrujú úrazy hlavy, horných a najmä dolných končatín.

Tie bývajú dôsledkom pošmyknutia či už na skalách, turistických chodníkoch, ale aj v prípade pošmyknutia na snehových poliach, ktoré sa v horách môžu vyskytovať ešte dlho po zime. Často sa stretávame aj s prípadmi, kedy turisti pocítia náhlu nevoľnosť, spojenú s dehydratáciou, vyčerpaním a precenením svojich síl s následným až kolapsovým stavom.

Vtedy je nutné ich rýchlo transportovať do zdravotníckeho zariadenia. V zimných mesiacoch sú to zasa úrazy lyžiarov, freeridistov, snowboardistov a tiež turistov.

Výhodou je rýchlosť, limitujúce je však počasie

Ich červeno-biele vrtuľníky privolávajú všade tam, kde je potrebný rýchly zásah lekára a tam, kde by sa sanitka ťažko dostala. O tom, či na zásah poletia, rozhoduje operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (112). Posádku každého vrtuľníka tvoria traja členovia: pilot, lekár a záchranár.

„Našou výhodou oproti pozemnému tímu horských záchranárov je, samozrejme, rýchlosť, limituje nás však počasie, čo, naopak, v prípade horskej služby nehrá takmer žiadnu rolu,“ tvrdí riaditeľ spoločnosti.

V neustálej pohotovosti však majú ďalších 7 stredísk vrtuľníkovej záchrannej služby od Bratislavy až po Košice. Ich zásahovým územím je celé Slovensko. Pomáhajú pri dopravných nehodách, pri úrazoch na odľahlých miestach, v lesoch a tiež v horách.

Častými sú tiež medzinemocničné prevozy pacientov z menších nemocníc do väčších, špecializovaných ústavov. „Najčastejšie prevážame pacientov s akútnym infarktom myokardu do takzvaných kardiocentier, ktorých máme na Slovensku päť. Ak sa pacient s touto diagnózou dostane do rúk špecialistov včas, dokáže mu to veľmi efektívne zmierniť následky ochorenia či dokonca zachrániť život.

V posledných týždňoch pomáhame často  s prevozmi covidových pacientov na umelej pľúcnej ventilácii medzi jednotlivými nemocnicami,hovorí Hoholík.

zdroj: ATE - Všetky strediská ATE sú v kontinuálnej, 24-hodinovej pohotovostnej prevádzke a sú vybavené špeciálnymi okuliarmi nočného videnia (NVG).

Prerazili aj u našich českých susedov 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie