Trendový článok 561

Plastové cesty sú nutnosťou, Slovensko ich môže dodávať do celej Európy

  • Vlastnosti ciest s prímesou plastu sú vo viacerých aspektoch lepšie ako klasické
  • Zahraničie prácu zvolenskej firmy pozorne sleduje
  • Koľko plastového odpadu „vstrebú cesty“?
  • Vlastnosti ciest s prímesou plastu sú vo viacerých aspektoch lepšie ako klasické
  • Zahraničie prácu zvolenskej firmy pozorne sleduje
  • Koľko plastového odpadu „vstrebú cesty“?

Zvolenská firma Viakorp dala Slovensku príležitosť byť inovatívnou a vzorovou krajinou v oblasti dopravného stavebníctva.

Via­korp vy­rába z re­cyk­lo­va­ných PET fliaš, vre­cú­šok a kra­bíc špe­ciálny as­falt. Po „plas­to­vej ceste“ sa mô­žeš po­vo­ziť v ok­rese Lu­če­nec, kde sa na­chá­dza prvá ta­káto vo­zovka. Cesty s plastovou prímesou sú lacnejšie, ekologickejšie, kvalitnejšie a podľa slov konateľa Viakorpu Jána Bohoviča i nutným riešením.

„Vlastnosti asfaltových komunikácii s prímesou plastu sú podstatne lepšie. Je to spôsobené tým, že plast, ktorý získavame z odpadu, je kvalitnejší ropný produkt ako štandardný asfalt (bitumen), ktorý sa používa na výrobu asfaltových zmesí. Povrch lepšie odoláva deformáciám a pritom jazdné vlastnosti sú rovnaké ako pri bežnom povrchu,“ vysvetlil Bohovič pre StartitUP.

Životnosť takéhoto povrchu sa predlžuje o cca 3-4 roky, čo je raz toľko. Produktom z plastového odpadu sa nahrádza cca 10-20 % štandardného asfaltu. Pri plastových cestách sa dá ušetriť značné množstvo prostriedkov i na údržbe.

Firmu si všimli aj v zahraničí

„Záujem je veľký. Pri Lučenci je položená prvá testovacia vzorka v Európe, ktorú budeme sledovať a testovať vyzerá to veľmi dobre touto cestou sa chceme veľmi pekne poďakovať vedeniu BBSK a RSC BB. Na Slovensku sú to hlavne starostovia ktorých myslenie sa orientuje inovatívne a prihliadajú na problém so životným prostredím a plastovým odpadom,“ uviedol Bohovič.

Viakorp dokonca kontaktovali aj spoločnosti a zástupcovia vlád  zo zahraničia ako Bulharsko, Rumunsko, Česko, Poľsko, Maďarsko a Fínsko, kde zástupcovia firmy absolvovali stretnutia. Všetci čakajú na to, ako sa projekt rozbehne na Slovensku a podľa vzoru u nás to aplikujú vo svojich krajinách.

„S prezentovaním máme veľké náklady, nie sme zahraničný korporát s veľkými zdrojmi, takže všetko pokrývame z nášho podnikania v stavebníctve ale vieme, že je to pre dobrú vec tak nás to ženie vpred. Chceme sa uchádzať aj o podporu vlády SR a fondov EU len je to zdĺhavé a byrokraticky veľmi náročné,“ povedal Bohovič.

Urobí si Slovensko konečne veľké meno vo svete?

„Momentálne, keď je projekt v začiatkoch, tak o finančnej úspore ešte nemôžeme hovoriť pretože produkt z odpadu vozíme z Anglicka, ale pracujeme na projekte a chceme, aby sa zo Slovenska stal celoeurópsky dodávateľ produktu. To môže zmeniť pohľad sveta na našu krajnu od základu,“ pokračuje konateľ Viakorpu.

Zvolenská firma v súčasnosti intenzívne rokuje s mestom Krupina, kde by mala byť umiestnená prvá výrobná technológia.

Cesty z plastu sú nevyhnutnou budúcnosťou

Zaujímalo nás, či sú plastové cesty len alternatívou/doplnkom alebo sa dá v tejto oblasti myslieť vo veľkom. „Je to nutnosť, ktorej sa spoločnosť nemôže vyhnúť. Je spoločenskou povinnosťou riešiť gigantický problém s plastovým odpadom a podporovať podobné projekty, ktoré ocenia hlavne ďalšie generácie,“ odvetil Bohovič.

Viakorp v tejto oblasti priamu konkurenciu prakticky nemá. Inšpirácia prišla s túžbou priniesť niečo nové vo výstavbe a rekonštrukcií ciest. Potom objavili partnerov zo Škótska a rozbehli spoluprácu.

Koľko plastového odpadu „vstrebú cesty“?

Podľa štatistík len na Slovensku – ak by sa prímes dala do každej vyrobenej tony asfaltu, tak za rok dokážeme zlikvidovať cca 25 000 ton plastového odpadu, ktorý by skončil na skládkach alebo spaľovniach, kde škodí životnému prostrediu.

V cestách sa dá plastového odpadu svojim spôsobom zbaviť navždy.  „Tento spôsob recyklácie je výnimočný v tom, že zlepšuje vlastnosti ciest, ich životnosť a je možné ho opätovne použiť po odfrézovaní do výrobného procesu v stopercentnom množstve, čiže recykláciou nevzniká další produkt, z ktorého sa časom stane opäť odpad a problém ostáva ten istý,“ vysvetlil Bohovič.

Takto to robia v Škótsku: