Posledný udržateľný rok bol v 70-tych rokoch, súčasné hospodárstvo ničí prírodu

Možno nie všetci vedia, čo pojem cirkulárna ekonomika znamená, vedeli by ste ho vysvetliť?

Neexistuje jednoznačná definícia pojmu cirkulárnej ekonomiky. Často je definovaná ako koncept, v ktorom odpad nevzniká. Je inšpirovaná fungovaním prírodných ekosystémov, ktoré sú založené na dokonalých a funkčných cykloch bez vzniku odpadu. Odpad definujeme ako látku alebo materiál, ktorý je nepotrebný a nevyužiteľný. Odpad ako taký vznikol so vznikom civilizácie. Príroda a jej ekosystémy odpad nepoznajú, všetko je využiteľné a potrebné vo forme živín, stavebných prvkov či energie.

Cirkulárna ekonomika túto predstavu aplikuje v hospodárskom modeli. Jej základnými princípmi sú: uzatváranie tokov materiálov vo funkčných a nekončiacich sa cykloch, kde nestrácajú hodnotu, čerpanie energie z obnoviteľných a udržateľných zdrojov a navrhovanie takých produktov a služieb, ktoré nemajú negatívny vplyv na prírodné ekosystémy a zdroje.

Ako to funguje v skutočnosti?

V porovnaní s lineárnym modelom založeným na rýchlej spotrebe a vysokej produkcii odpadu, cirkulárny model je nastavený na využívanie hlavne obnoviteľných zdrojov, preto ho voláme regeneratívny.

Je potrebné sa zamerať na  materiálovú efektivitu, neplytvanie zdrojmi, opätovné použitie, opravu a zmenu, ekodizajn výrobkov – produktový dizajn. Vlastníctvo je nahradzované prenájmom a maximálnym využívaním potenciálu výrobku.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ilustračný obárzok (unsplash.com)

Kedy vznikol inštitút cirkulárnej ekonomiky a čo považujete za jeho hlavné poslanie?

Inštitút sme založili v roku 2016. INCIEN je mladá organizácia, ktorá je však  postavená na dlhodobých odborných skúsenostiach v oblasti životného prostredia a odpadového hospodárstva, neuveriteľných 15 rokov sa venujeme odpadom.

Hlavným poslaním je podporiť transformáciu slovenskej ekonomiky na cirkulárny model, implementovať jej princípy práve v podmienkach SR.  Naším cieľom je informovať, vzdelávať, pracovať s dobrými príkladmi z praxe, byť súčasťou inovatívnych projektov, ktoré práve implementujú princípy cirkulárnej ekonomiky. Spolupracujeme s firmami, obcami, štátnymi orgánmi, verejnou správou aj neziskovými organizáciami. Snažíme sa ísť osobnými príkladmi a podporovať kritické myslenie v ľuďoch. Myslenie v súvislostiach, nedávať len návody.

Ako môže cirkulárna ekonomika pomôcť životnému prostrediu?

Cirkulárna ekonomika je o zmene myslenia, vytváraní ekologických a zároveň ekonomických podnikateľských modelov. Jej hlavnou víziou je prevencia vzniku odpadov, ktorý vníma už len ako suroviny. Nezameriava sa iba na koniec životnosti produktu, ale práve na začiatok, a to produktový dizajn. Využívať materiály, ktoré sú hlavne obnoviteľné, bez prídavných aditív, ktoré napríklad v súčasnosti zamedzujú efektívnej recyklácií. Spolieha sa na kvalitu a dlhú životnosť výrobkov, čím zamedzuje rýchlu produkciu odpadov. Nie je to o recyklácii, ale o predchádzaní vzniku odpadov.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ilustračný obárzok (unsplash.com)

Prečo by sa súčasný štýl, akým je vedené hospodárstvo, mal zmeniť?

Súčasný model hospodárenia so zdrojmi, ako aj nekontrolovateľná produkcia odpadov, vedie k destabilizácii prírodných ekosystémov a ku klimatickým zmenám, akou je globálne otepľovanie. Posledný udržateľný rok bol v 70-tych rokoch. Klimatické zmeny už nepredstavujú možné riziko, stali sa vedecky podloženou realitou.

Súčasný systém je založený na metodike VYŤAŽÍM-VYROBÍM-VYHODÍM. Ťažíme neobnoviteľné zdroje, vyrábame extrémne trvanlivé výrobky/materiály, ktoré majú extrémne krátku živostnosť a rýchlo sa stávajú odpadom. V našej spoločnosti je bežné, že vyťažíme ropu ako neobnoviteľný zdroj, ropovodom ju privedieme do fabriky na výrobu polymérov, tento materiál transportujeme do inej fabriky napr. v Číne a vznikne z nej jednorazový plast, ktorý putuje do EÚ a odtiaľ k nám, na trh. Tu si ho kúpime, ako jednorazový využijeme na pár minút, napríklad kým dojeme obed, a vyhodíme. Niečo, čo precestovalo tisícky kilometrov, kvôli čomu sa spálilo 1 000 litrov paliva, je predmetom, ktorý využijem iba na pár minút. Pritom odpad, ktorý z neho vznikne, je nerozložiteľný a prakticky nerecyklovateľný. Stále je to pre nás ľahšie – znova kúpiť a vyhodiť, ako si to umyť a použiť ešte raz.

Začali už niektoré slovenské firmy a organizácie podporovať cirkulárnu ekonomiku?

Jednoznačne vnímame zmenu postoja slovenskej spoločnosti aj v sektore podnikania. Nejde len o malé podniky a začínajúce startupy, ale aj o veľké spoločnosti alebo ťažký priemysel. V mnohých prípadoch zmena vo firme je podmienená jednotlivcami, ich vlastným postojom, ktorý sa snažia pretaviť do modelu firmy. Zároveň si začínajú uvedomovať aj určitú ekonomickú stránku tohto modelu, napríklad šetrenie nákladov vo forme zdrojov a obchodovanie s materiálmi, ktoré pre niekoho môžu byť vnímané ako odpad.  Pre iných ale predstavujú konkrétny zdroj a marketingovú výhodu voči konečnému spotrebiteľovi.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ilustračný obárzok (unsplash.com)

Aký podiel v rámci hospodárstva Slovenskej republiky momentálne patrí cirkulárnemu modelu?

Zatiaľ by som o cirkulárnom modeli vyčíslenom v percentách nehovorila, jednoznačne však vnímame aj formovanie politík a legislatív, ktoré aj do budúcna budú klásť podmienky pre cirkulárnu transformáciu trhu. Naše hospodárstvo sa zameriava na prevenciu vzniku odpadov a tzv. recyklujúcu spoločnosť. Krok k cirkulárnej spoločnosti musí však viesť cez produktový dizajn a to vnímam ako ešte veľmi nerozvinutú sféru.

Má Slovensko potenciál túto stratégiu rozvíjať do budúcna?

Slovensko je súčasťou EÚ, ktorá prijala strategické rozhodnutia smerom k cirkulárnej ekonomike a my ako jej súčasť jednoznačne nasledujeme a transponujeme záväzky do národných stratégií a legislatívy.

Z pohľadu spoločnosti ako takej vnímam otvorenosť k zmene a hlad po diskusii. Úprimne však aj priznám, že stále je tu určitý strach z toho, prijať vlastnú zodpovednosť a platiť za dopad. Bojíme sa transparentnosti, bez ktorej však reálne fungujúci systém nenastavíme.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Ako by naša krajina mohla zlepšiť prístup k životnému prostrediu?

Nepoviem nič nové ako len to, že musíme prijať zodpovednosť a vyvodiť následky. Zmena sa začína u jednotlivca a tento jednotlivec je súčasťou firmy, organizácie či verejného sektora a spoluvytvára a nastavuje systém. Za mňa neexistuje fráza tí druhí. Informovanosť, vzdelávanie, dôkazy a dobré príklady z praxe dokážu zvýšiť povedomie o tejto problematike. Nie strašiť, ale motivovať, nehľadať prečo sa to nedá, ale ako sa to dá.

Okrem ekológie je tento model prospešný aj pre hospodárstvo ako také?

Preto mu hovoríme udržateľný systém, ktorý je založený  napríklad na udržateľnom využívaní zdrojov, efektívnej recyklácií a prevencie vzniku odpadov. Lineárny systém je krátkozraký a postavený na rýchlom zisku, cirkulárny má byť aj ekonomicky udržateľný z dlhodobého hľadiska. Príklad, ak mi začnú dochádzať zdroje, ich cena bude vysoko rásť, ak mám veľa odpadu, platím za jeho zneškodňovanie a jednoznačne aj za konkrétny vplyv na životné prostredie a kompenzáciu.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Ako sú na tom Slováci s recykláciou, rozumejú jej a venujú jej dostatočnú pozornosť?

Rozumejú jej v bode, že prevažná väčšina vám odpovie na otázku, kam patrí plast, kam papier a kam sklo. Informáciu majú. Vedia aj,  kde sa nachádzajú kontajnery na triedený zber, ale prijímajú to skôr ako holý fakt, bez pocitu vlastnej zodpovednosti za tvorbu odpadu.

Doteraz sa mnohí spoliehali na to, že ak triedia odpad, tak sa to zrecykluje, odpad zmizne a všetko je vyriešené. Ale nie je, máme problém a ten nezmizne, ako nezmizne ani odpad. Musíme ako spoločnosť pochopiť, že je potrebné hlavne vzniku odpadu predchádzať, nie riešiť, kto nám ho zrecykluje.

Povedali by ste, že naša krajina je pripravená na koncept cirkulárnej ekonomiky?

Sme na ceste k prijatiu. Stále je tu veľa skepsy a nedôvery, ale zároveň vznikajú  aj neuveriteľné projekty postavené na úprimnej snahe veci meniť.

Zobraziť celú galériu (8)

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Aké aktivity vyvíjate, aby ste verejnosť oboznámili s touto ideou?

Výborne fungujú samotné analýzy komunálneho odpadu, ktoré vykonávame v spolupráci s obcami a mestami. Tam je krásne vidieť, že keď zoberiete ľuďom anonymitu v tvorbe odpadov, tak sa v nich niečo pohne. Zrazu začnú byť neistí v tom, čo naozaj musia vyhodiť a koľko toho vlastne tvoria. Je veľa foriem, s ktorými môžete pracovať, ale najdôležitejšie je vytvárať mosty a spoluprácu medzi praxou a teóriou. Vytvárať spojenie medzi štátnymi orgánmi a súkromným sektorom, pracovať s dobrými príkladmi z reality a nastavovať systém do praxe, nie na papieri. Veľa diskutovať s laickou aj odbornou verejnosťou. Vzdelávať, ale s praktickým dopadom.