Prada zažíva eko-revolúciu a zadĺžila sa. Slováci takto fungujú už dlho a lacnejšie. Ako je to možné?

  • V máji 2019 prestali používať zvieraciu kožušinu, dnes prišli s materiálom, ktorý nezaťaží prírodu
  • Prada sa tak stáva prvou luxusnou značku na svete, ktorá chce zodpovedne pristupovať k životnému prostrediu
  • Slovenskí dizajnéri tvoria udržateľne dlhodobo, no samotného pojmu sa štítia
prada
Ilustračný obrázok (unsplash.com)/Coctail by Lenka Sršňová (Marianna Tomanová)
  • V máji 2019 prestali používať zvieraciu kožušinu, dnes prišli s materiálom, ktorý nezaťaží prírodu
  • Prada sa tak stáva prvou luxusnou značku na svete, ktorá chce zodpovedne pristupovať k životnému prostrediu
  • Slovenskí dizajnéri tvoria udržateľne dlhodobo, no samotného pojmu sa štítia

Začiatkom novembra 2019 ohlásila Prada svoju novú cestu, informoval o tom americký Vogue v špeciálnej sekcii biznis. Je tak prvou haute-couture značkou, ktorá sa rozhodla svoje meno spájať s pojmom „udržateľný“.

Vzali si pôžičku 50 miliónov eur a jej splatnosť má trvať 5 rokov. A tak sa zaviazali, že na najbližšie stanovené obdobie, musia dodržiavať jednotlivé udržateľné ciele.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Americký Vogue ďalej uvádza, že hodnotenia luxusného módneho gigantu sa upravia, ak sa určitému počtu obchodov pridelí certifikát LEED Gold alebo Platinum, alebo ak zamestnanci absolvujú stanovený počet školení.

Ich udržateľnosť však spočíva v prvom rade v materiáloch. Re-Nylon je alternatívou nylonu, z ktorej plánuje Prada časť svojich odevov vyrábať.

Čo to presne ten Re-Nylon je?

Ide o surový materiál, ktorý by mal vyzerať navlas rovnako ako bežný nylon. Vyrábať sa bude zo starých rybárskych sietí. V júni už s jedným pokusom prišli, šlo o Econyl, z ktorého vytvorili šesť batohov. Materiál vznikol premenou plastového odpadu z oceánu, rybárskych sietí a textilného odpadu. Prada sa taktiež zaviazala, že do roku 2021 bude vo svojich produktoch používať nový udržateľný materiál Re-nylon namiesto bežného.

V zahraničí je veľkým hitom, brať si pôžičky na rozbeh udržateľných biznisov. Začali s tým už pred pár desiatkami rokov, no len nedávno táto, tak povediac móda, prepukla naplno. Robia to skôr menšie firmy, Prada je tak prvou z luxusných radov.

Táto zmena je príkladom toho, že udržateľnosť je kľúčovým elementom v ďalšom vývoji spoločnosti Prada a viditeľne, čím ďalej tým viac sa integruje do našej biznis stratégie,“ hovorí Alessandra Cozzani, finančná riaditeľka Prady s tým, že pod značku spadajú aj známe značky ako Miu Miu, Car Shoe a Church’s.

K Prade sa pridávajú iní, chcú aj Slováci?

Keď v máji tohto roku oznámil módny luxusný brand, že vo svojich kolekciách prestáva používať zvieraciu kožušinu, nasledovali ich aj iné zvučné mená ako Chanel, Burberry či Gucci.

Na otázku, aký majú slovenskí módni návrhári názor na udržateľnosť vo vysokej móde, odpovedali takmer rovnako. „Zatiaľ ešte nikto nedefinoval pojem udržateľnosť, takže si myslím, že každý krok k ekologickejšiemu biznisovému modelu a odevnej výrobe je možné vnímať za dobrý,“ povedal pre StartitUp slovenský dizajnér Pavol Dendis z Pavol Dendis Atelier. Vo svojej tvorbe používa prírodné materiály ako vlnu, ľan alebo hodváb, rovnako pracuje s kvalitnými materiálmi, ktoré zvýšili z lokálnej odevnej veľkovýroby.

Udržateľnosť a zero waste je nálepka

Mnoho malých krokov, ktoré buď znižujú produkciu odpadu alebo iný dopad na prostredie sa snažia robiť slovenskí dizajnéri od počiatku svojej tvorby.

Slovenskí dizajnéri tvoria udržateľne a nepotrebujú sa týmto pojmom oháňať, aby si nahnali viac zákazníkov, alebo sa cítili trendovo a ich svedomie malo lepší pocit. Pracujeme tak prirodzene a v podstate od začiatku, pretože robíme v malom a s osobným prístupom k zákazníkovi. Ja si takto budujem značku už 10 rokov a myslím, že to funguje,“ vyjadruje sa na margo udržateľného konceptu dizajnérka Lenka Sršňová. Prierez jej 10 ročnou tvorbou si môžeš ešte do 15.januára odsledovať v Galérii Satelit na Kollárovom námestí v Bratislave.

zdroj: Colorlove by Lenka Sršňová. Výstava je reflexiou 10-ročnej tvorby dizajnérky a pozrieť si ju môžeš do 15.januára 2020 v Galérii Satelit na Kollárovom námestí v Bratislave. (Adam Šakový)

 

Slovenskí dizajnéri majú veľmi blízky kontakt so zákazníkom, predávajú v ateliéroch a vo vysunutých pop-ups storoch či lokálnych dizajn obchodoch.

Snažím sa čo najviac, aby aj moja móda bola v súlade s mojimi zásadami a názormi na životné prostredie, fair podmienky pre dodávateľov aj pracovníkov. Bohužiaľ však nemám na všetko úplný dosah. Snažím sa zákazníkom ponúknuť perfektnú kvalitu, čo sa samozrejme niekedy odrazí aj na produkovanom odpade,“ vysvetľuje Sršňová s tým, že aj kazový materiál sa snaží zachrániť, obstrihať alebo mu nájsť iné využitie.

Nie je stopercentne možné, nezanechať po sebe výrobnú stopu. Preto sa vždy len pousmejem, ak sa niektoré značky oháňajú pojmom ako veľmi sú zero- waste. Pri produkcii, špeciálne textilnej, ten odpad proste vzniká, tomu nezabránime, môžme to však cielene ovplyvňovať,“ dodáva dizajnérka.

zdroj: Slovenské centrum dizajnu, Hurbanove kasárne. (Adam Šakový)

Koľko by našich dizajnérov stála udržateľnosť?

Nikoľko. Zhodli sa na jednom – byť udržateľnou značkou nie je otázkou rozpočtu. „Nie je to o tom, či si môžeš dovoliť nylonové vlákno z recyklovaných rybárskych sietí zaradiť do svojej výroby. Je to skôr o celkovom postoji a ideológii tvorby a značky, o zákazníkoch, ktorých značka má a priťahuje, o ich postoji ku ekológií, životnému štýlu, konzumu, slow fashion,“ vysvetľuje pre StartitUp Lenka a dodáva, že receptom na udžateľnosť a ekologickosť značiek je predovšetkým prestať vyrábať v rozvojových krajinách a využívať lacnú pracovnú silu, alebo nastavovať podmienky férovejšie.

Cestou je aj postupné zníženie produkcie. Nevyrábať tony zbytočného šatstva, ktoré sa nepredajá ani vo výpredajoch. Treba učiť zákazníkov vážiť si odev, prácu aj zdroje, ktoré boli potrebné na jeho vytvorenie, aby poznali jeho skutočnú cenu. V takomto prípade nemusí byť reč len o fast-fashion, ale aj o svetovom či lokálnom haute-couture.

Samozrejme je to investícia zo strany dizajnéra, ktorá sa ale potom nejako odrazí v pomere ceny a kvality daného odevu,“ hovorí dizajér Pavol Dendis. Je veľmi dôležité rozprávať sa a vzdelávať klientov a ľudí o tom, prečo je tento odev drahší, čo za tým stojí a aké sú jeho výhody z hľadiska udržateľnosti.

Úplne si nemyslím, že by som niekedy do svojich kolekcií zaradil recyklované modely, nakoľko ma baví proces tvorby odevu od jeho samotného začiatku Pracujem z veľkej časti s materiálmi, ktoré sú vyradené z veľkovýroby alebo sú zvyškové, tým pádom sa do mojej tvorby dostávajú veľmi kvalitné materiály, s ktorými pracujú aj zahraničné multibrandy,“ vysvetľuje zámer svojej tvorby Dendis a dodáva, že módny biznis je ako každý iný a treba do neho investovať peniaze, pokiaľ chce dizajnér rásť.

Zdroje: voguebusiness.com, dezeen.com

Najnovšie video

Najnovší podcast

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Najnovšie