Praž­ská uni­ver­zi­ta pre­ro­bi­la sta­rú budo­vu na toto parád­ne moder­né átrium

Podľa článku Štefana Moravčíka v Archinfo.sk, Architekti: Ing. arch. Luka Križek Ing. Radek Bláha / 26. augusta 2016 / Zaujímavosti

Dostav­ba átria v uni­ver­zit­nom are­áli zo 60. rokov. Nové pries­to­ry vznik­li na mies­te chod­by, kto­rá spá­ja­la dva sused­né blo­ky. Uni­ver­zi­te sa poda­ri­lo vyrie­šiť prob­lém z nedos­tat­kom spo­loč­ných pries­to­rov pre stá­le ras­tú­ci počet štu­den­tov. Vzni­kol cen­trál­ny komu­ni­kač­ný bod, kde sa dá stre­tá­vať, učiť, či rela­xo­vať. Vyso­koš­ko­lá­kom sa navy­še otvo­ril prí­stup do pôvod­ne nevy­uží­va­nej čas­ti záh­ra­dy.

Are­ál čes­kej poľ­no­hos­po­dár­skej uni­ver­zi­ty v Pra­he na Such­do­le bol vybu­do­va­ný v 60. rokoch minu­lé­ho sto­ro­čia a pred­sta­vu­je dobo­vú ukáž­ku urba­nis­tic­kej tvor­by. V are­áli náj­de­te budo­vy rekto­rá­tu, učeb­ní, labo­ra­tó­rií, pred­náš­ko­vé pavi­ló­ny, diel­ne, špor­to­vý are­ál s telo­cvič­ňa­mi a bazé­nom, kon­fe­renč­nú sálu, uby­to­va­cie a stra­vo­va­cie zaria­de­nia. Celý kom­plex budov je posta­ve­ný v jed­not­nom archi­tek­to­nic­kom štý­le neofun­kci­ona­liz­mu s pri­zna­ným mono­li­tic­kým žele­zo­be­tó­no­vým ske­le­tom a výmu­rov­kou oblo­že­nou kera­mic­kou mozai­kou. Oso­vá vzdia­le­nosť stĺpov je 3,15 m v sme­re rov­no­bež­nom s fasá­dou objek­tov. Jed­not­li­vé budo­vy fakúlt sú od seba roz­lí­še­né fareb­ným pre­ve­de­ním moza­ík. Zhod­ný for­mát a čle­ne­nie oken­ných a dver­ných výpl­ní majú všet­ky budo­vy v are­áli, kto­ré vznik­li v prvej fáze vstav­by.

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk!

Budo­va eko­no­mic­kej fakul­ty a pri­ľah­lé pred­náš­ko­vé budo­vy boli pred zača­tím výstav­by vzá­jom­ne pre­po­je­né spo­loč­ným trak­tom. Nové átrium nahrá­dza pôvod­ný spo­jo­va­cí krčok, kto­rý už uží­va­teľ­sky, kapa­cit­ne a vyba­ve­nos­ťou nezod­po­ve­dal svoj­mu úče­lu. Základ­nou fun­kci­ou prí­stav­by je pre­po­je­ne dvoch budov pat­ria­cich jed­nej fakul­te tak, aby boli obe čas­ti funkč­né ako celok.

Prí­stav­ba pris­pie­va k vyrie­še­niu nedos­ta­toč­nej kapa­ci­ty fakul­ty s nápo­rom čoraz väč­šie­ho počtu nových štu­den­tov a pris­pô­so­bu­je ju požia­dav­kám moder­nej doby. Pries­to­ry fakul­ty urče­né pre voľ­ný pohyb a rozp­tyl štu­den­tov boli dlho­do­bo nevy­ho­vu­jú­ce. Štu­den­ti sa pri čaka­ní na zápo­čet, skúš­ku či kon­zul­tá­ciu muse­li tla­čiť v pod­di­men­zo­va­ných a úzkych chod­bách. Vstup­ný ves­ti­bul bol neus­tá­le pre­pl­ne­ný a lavič­ky obsa­de­né.

Nové átrium tva­ros­lo­vím vychá­dza z oko­li­tých budov. Výraz prí­stav­by je zvo­le­ný tak, aby neru­šil a zapa­dal do už exis­tu­jú­ce­ho kon­tex­tu. Spo­loč­ným meno­va­te­ľom sa stal pri­zna­ný ske­le­to­vý kon­štrukč­ný sys­tém. Stav­ba nad­vä­zu­je na kon­cep­ciu pôvod­né­ho návrhu fakul­ty zo 60. rokov. Prí­stav­ba je z pre­vádz­ko­vé­ho hľa­dis­ka umiest­ne­ná na ide­ál­nom mies­te. Štu­den­tom sa navy­še otvo­ril prí­stup do sever­nej čas­ti záh­ra­dy, kto­rá bola dopo­siaľ neprí­stup­ná. Záh­ra­da tiež pre­šla roz­siah­ly­mi úpra­va­mi a dopĺňa prí­stav­bu átria. Fakul­ta zís­ka­va komu­ni­kač­ný cen­trál­ny bod, kto­rý pris­pie­va k prí­jem­né­mu poby­tu štu­den­tov v celej budo­ve.

Kon­štruk­cia pre­sk­le­ných fasád je stĺpi­ko­vo – prieč­ni­ko­vá (ras­tro­vá). Pou­ži­tý bol hli­ní­ko­vý fasád­ny sys­tém so šír­ko­vým modu­lom stĺpi­kov 1500 mm na sever­nej a juž­nej stra­ne a 1575 mm na východ­nej stra­ne. Výš­ka medzi čis­tou pod­la­hou a ŽB stro­pom je 6800 mm. Z archi­tek­to­nic­ké­ho hľa­dis­ka je upred­nost­ne­né zvý­raz­ne­nie ver­ti­ka­li­ty, čo je docie­le­né zo stra­ny inte­ri­é­ru zoštíh­le­ním nos­ných stĺpi­kov tak, aby vytvá­ra­li brit­vy a pre­to sú navr­hnu­té stĺpi­ky tva­ru T. Výš­ko­vo sú ste­ny fasád dele­né prieč­ni­kom upro­stred cel­ko­vej výš­ky, 3400mm nad čis­tú pod­la­hu. V dvoch poliach sú situ­ova­né vstu­py a to vsa­de­ním dvoj­dve­ro­vých celoh­li­ní­ko­vých dve­rí. Všet­ky Al kon­štruk­cie a ple­chy sú ošet­re­né práš­ko­vou far­bou RAL 7016.

Objekt je zalo­že­ný na vŕta­ných piló­toch prie­me­ru 600 mm a 900 mm. Na nich sú polo­že­né žele­zo­be­tó­no­vé mono­li­tic­ké pásy po obvo­de celé­ho pôdo­rys­né­ho prie­me­tu objek­tu. Nos­ná kon­štruk­cia objek­tu je navr­hnu­tá z mono­li­tic­ké­ho žele­zo­be­tó­nu. Nos­né stĺpy sú kon­štant­né­ho prie­re­zu 350 mm x 350 mm. Nos­né ste­ny sú hr. 150, 200, 350 mm. Nenos­né zvis­lé kon­štruk­cie sa skla­da­jú pre­važ­ne zo žele­zo­be­tó­no­vých stien plnia­cich pohľa­do­vú a akus­tic­kú fun­kciu. Strop­ná kon­štruk­ca nad 1NP je navr­hnu­tá ako žele­zo­be­tó­no­vá doska hr. 300 mm. Jed­ná sa o kon­zo­lu, ulo­že­nú na nos­ných stĺpoch a ste­nách. Strop­ná kon­štruk­cia na 2NP je navr­hnu­tá ako žele­zo­be­tó­no­vá doska hr. 300 mm s ati­ka­mi pre­men­nej výš­ky po celom obvo­de budo­vy. Stre­cha je navr­hnu­tá ako plo­chá nepo­chôdz­na.

Na fasá­dach sa strie­da­jú žele­zo­be­tó­no­vé pohľa­do­vé ste­ny zave­se­né na sys­té­mo­vých nere­zo­vých kot­vách a štruk­tu­rál­ne zask­le­nie. Pries­to­ry medzi nos­nou a pohľa­do­vou čas­ťou žele­zo­be­tó­no­vé ste­ny sú vypl­ne­né doska­mi z extru­do­va­né­ho polys­ty­ré­nu. V mies­tach sty­ku s vodo­rov­ný­mi kon­štruk­cia­mi dolie­ha tepel­ná izo­lá­cia na tzv. Iso­korb so sta­tic­kou fun­kci­ou. Na plo­chej stre­che objek­tu tvo­ria hlav­nú tepel­nú izo­lá­ciu spá­do­va­né dosky z mine­rál­nej vlny.

V inte­ri­é­ri pre­vlá­da pohľa­do­vý betón kto­rý bol pou­ži­tý na ste­nách, stĺpoch a stro­pe. Inte­ri­é­ro­vá ste­na suse­dia­ca s pred­náš­ko­vým pavi­ló­nom je ako jedi­ná opat­re­ná pred­ste­nou. Jed­ná sa o ľah­kú akus­tic­kú ste­nu vyho­to­ve­nú z dyho­va­nej per­fo­ro­va­nej MDF dosky. Ste­ny pôvod­nej budo­vy pre­vádz­ky (spo­jo­va­cí kori­dor ves­ti­bu­lu a átria v mies­te bez­ba­ri­é­ro­vej ram­py) sú omiet­nu­té cemen­to­vou stier­kou. Pod­hľad je vyho­to­ve­ný z pries­vit­nej pnu­tej fólie so sys­té­mom páso­vých LED diód. Zhod­ným sys­té­mom je rie­še­ná aj časť pod­hľa­du v pries­to­re bez­ba­ri­é­ro­vej​ram­py na 2NP a spod­ná kon­štruk­cia oce­ľo­vé­ho scho­dis­ka.

zdroj: archinfo.sk, autor foto­gra­fií. Mar­tin Kocich

Pridať komentár (0)