Prečo sa starať o svoj LinkedIn alebo ako som sa dostal na pohovor do Facebooku

Martin Faith / 27. mája 2015 / Lifehacking

Prinášam vám svoj krátky príbeh – o tom, ako sa študent posledného ročníka vysokej školy bez jasných vyhliadok do budúcna dostal do Dublinu na pohovor do Európskej centrály Facebooku. Dojmy, skúsenosti a ponaučenia.

 

Školské roky sa mi pomaly končia. Preto je čas začať brať otázku, čo so mnou bude, konečne vážne. Ako ale mnohí určite viete, absolventi business schools to dnes nemajú vôbec jednoduché. V tomto obore neexistuje priama cestička do nejakého oboru a absolventi sa môžu uchytiť takmer v každom type biznisu. Problém je sa v tom zmätku potom zorientovať a nájsť svoj spôsob, ako v tom obrovskom dave vyniknúť. Presne touto otázkou som sa zaoberal aj ja.

 

 

 

Skúšal som všeličo. Od multilevlu, cez stáž vo veľkej banke až po motkanie sa okolo startupov. Z davu som ale nikdy nevystúpil a vyhliadka lifetime možností mi bola skôr zbožným snom. A potom to začalo. Koncom apríla mi prišla správa na môj LinkedIn od university recruitera z Facebooku, či mám záujem o zaradenie do výberového konania na pozíciu account manažéra. Spočiatku som tomu neveril, ale keďže jeho profil vyzeral profesionálne, súhlasil som. Nemal som veľmi čo stratiť. Po prvom kole pohovoru, ktoré prebehlo telefonicky, sa vo mne začalo stupňovať nadšenie. Diskusia bola hlavne o tom, ako som v minulosti použil dostupné informácie ku zlepšeniu procesov. Mal som z toho dobrý pocit, nerobil som si ale žiadne nádeje.

Týždeň mi neprišla žiadna odpoveď a už som to bral ako uzavretú vec. Dalším mailom sa to ale zmenilo – čakalo ma ďalšie kolo! Tentokrát to už bolo s manažérkou SMB teamu, o to tvrdšie sa bolo treba pripraviť. Tu už sme šli viac do hĺbky, bol som postavený pred rôzne scenáre a počas callu som mal navrhnúť riešenie. Nič jednoduchého. V kombinácií s tažko zrozumitelným írskym prízvukom pani manažérky som sa celkom zapotil. Call trval niečo cez pol hodinu a opäť nastalo čakanie na výsledok. Na opoveď som čakal tentokrát oveľa netrpezlivejšie.

 

 

 

Tá prišla ale už o niekoľko dní. A tu už prišla na radu aj malá oslava – ide sa na posledné kolo do Dublinu. Trojdňový výlet na účet Facebooku poteší, vždy som bol skromný chalan. Teraz už ale začalo ísť do tuhého. Tri dni pred odletom mi prišla štruktúra toho, čo ma bude v poslednom kole čakať. Tri kolá, traja rôzni manažéri. Prvá zastávka bol mock call – vži sa do role account manažéra a zvládni roleplay, pri ktorej ti bude manažér hrať nového klienta. Téma bola zadaná len veľmi stručne – sme brand a chceme expandovať do nového trhu. Na to sa ťažko pripraviť… Ďalej som dostal za úlohu vypracovať marketingový plán pre uvedenie novej značky spotrebného tovaru na trh. Bola mi daná takmer úplná sloboda a vedel som, že tento plán budem prezentovať ďalšiemu manažérovi v roli zákazníka. Tu už som na prípravu slidov a prezentácie vynaložil maximálne úsilie, keďže som sa mohol plne realizovať. V poslednej časti ma čakal pohovor s hlavnou hiring manažérkou, ktorá má vo výberovom procese posledné slovo.

 

 

 

Cestu do Dublinu a ani prvú noc som si veľmi neužil. Hlava mi celý čas šrotila na 110%, takže ma ani neprekvapilo, že som toho v noci veľa nenaspal. Do Facebook officu som mal prísť o 16:00, nemohol som už dočkať. Po krátkom blúdení som ho našiel a hneď ma privítal recruiter Ivan, ktorý ma sprevádzal celým výberovým procesom. Úvodnú hodinku sme strávili prehliadkou officu, počas ktorej som spoznal niekoľko šťastne zamestnaných. Vekový priemer bol velmi podobný univerzite. Rozdiel bol v tom, že tam bolo oveľa viac pingpongových stolov a futbálkov. Všade káva, free candy a samý MacBook. Prvý dojem nemohol byť lepší. V hlave som sa ale už sústredil na prichádzajúci pohovor a snažil som si silou mocou vsugerovať, ako som v pohode. Do istej miery sa mi to podarilo a nervozita zo mňa opadla. Pridelili mi vlastnú miestnosť, kde sa mali všetky moje pohovory postupne konať.

 

 

Úvodný mock call bol náročný. Presne mierené otázky typu: prečo by sme mali používať Facebook na zvýšenie brand awareness namiesto Google AdWords alebo aký typ Facebook reklamy je najlepší pre náš biznis. Celé to prebehlo ale veľmi rýchlo a za 15 minút sme sa rozlúčili. Následná prezentácia dopadla nad moje očakávania. Manažér ale vyzeral uponáhľane a po krátkej diskusií mi poďakoval a šiel na ďalšie stretnutie. Vedel som, že posledné kolo bude najdôležitejšie. Otázky tu boli smerované na schopnosť problem solvingu, ako napríklad: ako by si zistil počet malých a stredných podnikov na svete? Zo stretnutia mám ale opäť dobrý dojem. Na dojmy sa ale v tomto prípade spoliehať nedá, takže ma čaká pár dní napätia kým mi príde konečné vyjadrenie.

 

 

 

Tento článok píšem počas cesty z Dublinu domov a v hlave reflektujem, čomu vďačím za takúto unikátnu príležitosť. Nech už to totiž dopadne akokoľvek, bola to úžasná skúsenosť ktorú si budem navždy pamätať. Čo by som teda poradil tým, ktorý by chceli zažiť niečo podobne? Napadajú ma dve veci:

  • LinkedIn – nie všetci z mojích rovesníkov ho majú založený a máloktorí ho majú v reprezentatívnom stave. Netvrdím, že môj LinkedIn profil je ukážkou toho, ako to má vyzerať. Ale ten čas, ktorý som do neho investoval v podobe researchu toho, ako by to malo vyzerať, sa mi určite vyplatil. Ak by som na svojom profile nepracoval, tak aj keby som bol ideálnym kandidátom na pozíciu, nedostal by som sa ani ku prvotnému osloveniu. Recruitera by som na prvý pohľad jednoducho nezaujal. Detaily môžu rozhodovať.
  • Mať svoju metódu prístupu k riešeniu problémov. Túto som nadobudol len nedávno – svojou účasťou na Lean Startup Machine Vienna, kde sme sa opierali o Javelin Board. Je to veľmi jednoduchá metóda založená na kladení správnych otázok v správnom poradí a testovaní predpokladov na koncovom zákazníkovi. Dá sa aplikovať na široké spektrum otázok a ak si ju osvojíte, len tak vás niečo nezaskočí. Vďaka tejto metóde som sa vedel vynájsť keď som bol počas pohovoru postavený pred novú situáciu na ktorú nebolo možné sa pripraviť. Ak vás Javelin Board zaujal, podporte organizáciu Bratislavskej verzie Lean Startup Machine tu a prídite sa ho naučiť používať pod vedením skúsených mentorov.

 

Svoju účasť na tomto pohovore určite nepovažujem za úspech hodný osláv. Ten príde až vtedy, ak sa ma Ivan koncom týždňa spýta, kedy môžem nastúpiť. Považujem to za super príležitosť, za ktorú som nesmierne vďačný. Príležitosť, ktorá ma veľa naučila a som rád, že sa o ňu môžem touto cestou podeliť.

A tri rady ktoré mi pred pohovorom pomohli najviac? Hovor pomaly, dýchaj a hlavne bud sám sebou.

 

Martinovi držíme palce a verím, že vo Facebooku bude o jedného Slováka viac. :)

 

 

Pridať komentár (0)