Pre­čo sú legál­ne dro­gy lep­šie pre štát, zdra­vie, aj eko­no­mi­ku?

Alexandra Dulaková / 5. apríla 2016 / Lifehacking

Túto otáz­ku si polo­ži­li ved­ci z Janes Hop­kins Uni­ver­si­ty a v najb­liž­ších mesia­coch plá­nu­jú svo­je medzi­tým nado­bud­nu­té poznat­ky odpre­zen­to­vať pred Spo­je­ný­mi národ­mi. Majú v úmys­le odštar­to­vať zme­nu v kon­zer­va­tív­nom prí­stu­pe k dro­gám, kto­rý pod­ľa nich momen­tál­ne viac ško­dí ako pro­spie­va. Gra­du­ál­na zme­na by vraj pros­pe­la všet­kým.

Hneď pre začia­tok upo­roz­ňu­jem, že toto nie je naše ofi­ciál­ne sta­no­vis­ko voči dro­gám, kto­ré by sme sa sna­ži­li pro­pa­go­vať, ale naopak zis­te­nia spo­mí­na­nej štú­die a výsled­ky lekár­skych báda­ní. Svoj vlast­ný názor už si kaž­dý môže vytvo­riť sám. 

Už od malič­ka nás uči­li, že dro­gy sú všet­ka kon­cen­tro­va­ná zlo­ba sve­ta a že sa s nimi nemá­me za žiad­nych okol­nos­tí zaplie­tať. Len­že kde nakres­lí­me čia­ru medzi dro­ga­mi, kto­ré uží­vať môže­me, pre­to­že nie sú až také zlé, a medzi tými, kto­ré už túto hra­ni­cu pre­kra­ču­jú?

Náš mozog a psy­chi­ka si navy­ka­jú nie­len na hero­ín, koka­ín a per­vi­tín, ale aj na cukor, kofe­ín, niko­tín, či alko­hol. Kaž­dá z posled­ných šty­roch látok máva vo veľ­kých množ­stvách na ľud­ské telo fatál­ne násled­ky, no žia­den zákon ich drža­nie, kon­zu­má­ciu, ale­bo pre­daj veľ­kop­loš­ne neza­ka­zu­je a tak­mer ani neob­me­dzu­je. (Ak áno, tak sa so zákaz­mi dá veľ­mi ľah­ko vyba­brať. Ciga­re­ty a alko­hol pred­sa mies­ta­mi pre­dá­va­jú už aj štr­nás­ťoč­ným deťom.) Naj­mä pre­to, lebo z takých ciga­riet a alko­ho­lu má štát obrov­ské zis­ky. Pre­čo by ich teda zaka­zo­val ale­bo obme­dzo­val? Aj nepriek tomu, že doká­za­teľ­ne a význam­ne pris­pie­va­jú k tvor­be rako­vi­ny, srd­co­vo­ciev­nych ocho­re­ní a cel­ko­vé­mu zhor­še­niu kva­li­ty tela a živo­ta. Neznie ti to pove­do­me?

Pri tej­to fot­ke ti asi nena­pad­ne, že sa poze­ráš na dro­gy, však? Z vedec­ké­ho hľa­dis­ka to tak však je. 

Either we smoke or we drink or we break up.

foto: north coun­try pub­lic radio

Iste, nikto nech­ce, aby sme malé deti už v škôl­ke uči­li, ako si poriad­ne šla­hnúť dáv­ku herá­ku a kde zohnať ten naj­lep­ší per­vi­tín. (No pred­sa u Wal­te­ra Whi­tea.) Nič také sa ani nechys­tá. Ľudia, kto­rí žia­da­jú libe­ra­li­zá­ciu a dek­ri­mi­na­li­zá­ciu uží­va­nia a drža­nia drog si neže­la­jú, aby sa koka­ín stal novým kofe­ínom a aby sa trá­va kon­zu­mo­va­la aj pro­stred­níc­tvom osvie­žo­va­ča vzdu­chu. Naj­mä v USA, odkiaľ lekár­ski ved­ci z Hop­kin­sko­vej Uni­ver­zi­ty pochá­dza­jú, sa však dopa­dy ich legen­dár­nej “war on drugs” sklo­ňu­je čoraz viac s nega­tív­ny­mi dôsled­ka­mi.

Zákaz drog je asi tak efek­tív­ny ako zákaz pros­ti­tú­cie — vždy sa náj­du ľudia, kto­rí obe hoj­ne využí­vať budú a svo­je chod­níč­ky si náj­du aj v sple­ti zákon­ných obme­dze­ní. Napo­kon, dostať sa k dro­gám ani pros­ti­tú­cii vôbec nie je ťaž­ké. Na pod­por­ných dro­gách pred­sa fičí celý zábav­ný prie­my­sel a aj mno­hí top pod­ni­ka­te­lia a poli­ti­ci a luxus­né dámy tvo­ria aspoň štvr­ti­nu náš­ho šou­biz­ni­su. Pokiaľ teda ľudia majú penia­ze, sú nedot­knu­teľ­ní a ich exce­sy sa vo väč­ši­ne prí­pa­dov dis­krét­ne tole­ru­jú. Ak sú však chu­dob­ní, ich chu­do­ba v spo­je­ní s dro­ga­mi ich dože­nie aku­rát tak na okraj spo­loč­nos­ti a neskôr aj do hro­bu. 

Protestors chant march in front of the White House in Washington on September 10, 2012 during the "Caravan for Peace," across the United States, a month-long campaign to protest the brutal drug war in Mexico and the US. The caravan departed from Tijuana in August with about 250 participants and ended in Washington. AFP PHOTO/Nicholas KAMM (Photo credit should read NICHOLAS KAMM/AFP/GettyImages)

foto: the stoner’s cook­bo­ok

Celo­ploš­ný zákaz drog ich kon­zu­má­ciu a díler­stvo neza­sta­vil, len ich utla­čil do veľ­mi tma­vých a tem­ných záku­tí spo­loč­nos­ti, v kto­rých sa vese­lo šíri AIDS a žltač­ka, rov­na­ko ako aj sexu­ál­ne pre­nos­né cho­ro­by, a kde sú závis­lé pros­ti­tút­ky za dáv­ku vydie­ra­né svo­ji­mi pasák­mi. Tok drog má v rukách pár kar­te­lov a pre ich záuj­my už neraz tiek­li prú­dy krvi.

Za dílo­va­nie drog sú nie­ke­dy ude­lo­va­né vyš­šie tres­ty ako za vraž­du či zná­sil­ne­nie a v takej Indo­né­zii ale­bo Thaj­sku za ich pašo­va­nie hro­zí až trest smr­ti. V Saud­skej Ará­bii už pop­ra­vi­li ľudí aj za dílo­va­nie mari­hu­any. Nech si o dro­gách mys­líš čokoľ­vek, je až zará­ža­jú­ce, že na tej istej pla­né­te dosta­ne jeden muž za dílo­va­nie drog trest smr­ti a dru­hý za usmr­te­nie 77 ľudí len 21 rokov väze­nia. 

Komu pri­tom také­to tres­ty pro­spie­va­jú? Majú Thaj­ča­nia ale­bo Sau­di vyš­šiu život­nú úro­veň, niž­šiu kri­mi­na­li­tu, ale­bo dokon­ca väč­šiu osob­nú slo­bo­du ako kra­ji­ny, kde je uží­va­nie a drža­nie drog zásad­ne dek­ri­mi­na­li­zo­va­né? Prá­ve naopak. Por­tu­gal­sko, ale­bo Čes­ká repub­li­ka, kto­ré za posled­né roky pre­šli dro­go­vou libe­ra­li­zá­ci­ou, nepo­zo­ro­va­li žiad­ne zásad­né zme­ny k hor­šie­mu, čo sa týka kri­mi­na­li­ty, kva­li­ty zdra­via, ale­bo bez­pe­čia.

Štát na tom­to biz­ni­se doká­že naviac poriad­ne zaro­biť. A ak sa tie­to zaro­be­né penia­ze vo veľ­kom nasme­ru­jú tam, kam sku­toč­ne pat­ria (čo je na Slo­ven­sku skôr rari­tou), môžu zásad­ne zlep­šiť kva­li­tu náš­ho verej­né­ho živo­ta. (Tie penia­ze sa míňa­jú aj tak, no my ako spo­loč­nost z nich tak­to nič nemá­me.)

factsforliberty-fred.pptx-9

foto: stu­dents for liber­ty


Kon­zu­má­cia drog sa v Čes­ku ani Por­tu­gal­sku nija­ko význam­ne nezvý­ši­la
, pre­to­že aj v sta­ve ile­ga­li­ty je stá­le rela­tív­ne ľah­ké si dro­gy zohnať a poží­vať ich. Ruku na srd­ce, keby si chcel, neve­del by si si aj tu na Slo­ven­sku, kde je ile­gál­ny aj gram mari­hu­any, nie­čo ľah­ko zohnať? Nemu­síš ani mať záu­jem, no isto poznáš ľudí, kto­rí vedia, kde a ako na to… Bež­ná prak­ti­ka. Ak sa dek­ri­mi­na­li­zu­jú dro­gy, ich uží­va­te­lia a díle­ri nemu­sia byť vyvr­heľ­mi spo­loč­nos­ti, kto­rí sa čas­to vďa­ka sku­toč­ne nepriaz­ni­vým uda­los­tiam dosta­li do situ­ácie, v kto­rej ich ich “jedi­ná úte­cha” — dro­gy — doká­že zabiť.

Aj keby si závis­lí zdra­vot­né ťaž­kos­ti spo­je­né s kon­zu­má­ci­ou drog hneď spô­so­bi­li sami, verej­né zdra­vot­níc­tvo im bez legál­nych ople­ta­čiek ponúk­ne pomoc. Takis­to, ako ponúk­ne lieč­bu che­mo­te­ra­pi­ou nie­ko­mu, kto od pät­nás­tich vyfaj­čil den­ne aspoň jed­nu kra­bič­ku, ale­bo ope­rá­ciu tomu, kto v opi­tos­ti spô­so­bil neho­du a spô­so­bil pri nej smrť 10-tich ľudí. Naviac, ľudia, kto­rí sú za kon­zu­má­ciu a drža­nie drog vo väze­ní (ale­bo s pod­mien­kou) sú abso­lút­ne kon­tra­pro­duk­tív­nou spo­lo­čen­skou sku­pi­nou, kto­rú nám nie je prí­no­som.

Vo väze­ní nie sú pre spo­loč­nosť abso­lút­ne žiad­nym prí­no­som, prá­ve naopak, a kva­li­ta ich živo­ta je po takom­to zážit­ku a zázna­me v trest­nom regis­tri dosť otáz­na. Tým sa dostá­va­jú len hlb­šie do blud­né­ho kru­hu ile­ga­li­ty a živo­ta na okra­ji spo­loč­nos­ti, v kto­rom býva­jú úte­chou čas­to prá­ve dro­gy. 

132456138_11n

foto: xin­hu­anet

Tak­že zatiaľ čo pod­ne­co­va­nie ku kon­zu­má­cii ťaž­kých drog nie je na žiad­nom prog­ra­me blíz­kej budúc­nos­ti, skú­se­ní ved­ci sa sna­žia zvý­šiť pove­do­mie o tom, ako rôz­ne dro­gy sku­toč­ne ško­dia a či majú naopak aj neja­ké pozi­tív­ne účin­ky. Týka sa to všet­ko samoz­rej­me naj­mä mari­hu­any, kto­rá je pod­ľa štú­dii ove­ľa menej škod­li­vá ako toľ­ko sklo­ňo­va­né ciga­re­ty a alko­hol, no aj iných “pohon­ných” a rela­xač­ných látok toh­to sve­ta. (Nikto samoz­rej­me netvr­dí, že nema­jú žiad­ne ved­ľaj­šie účin­ky a mož­né násled­ky. O tom potom.)

V štá­toch, kde sa dek­ri­mi­na­li­zá­cia udia­la, sa žiad­na Sodo­ma Gomo­ra neko­ná a ľudia si aj naďa­lej spo­koj­ne žijú svo­je živo­ty. Z pre­da­ja a dis­tri­bú­cie pro­fi­tu­je štát aj spo­loč­nosť. Kon­zu­men­ti majú spra­vod­li­vý prí­stup k zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti a nie sú na dlhé roky zavre­tí vo väze­ní. A aj keď je jas­né, že žiad­na zme­na sa neodoh­rá zo dňa na deň, postup­ný pre­chod k libe­rál­nej­šie­mu prí­stu­pu k noto­ric­ky zná­mym dro­gám a lep­šie pocho­pe­nie účin­kov tých drog, kto­ré kaž­dý kon­zu­mu­je­me bez mihnu­tia oka (káva, ciga­re­ty, atď.), nás ako civi­li­zá­ciu vraj doká­žu posu­núť bliž­šie k zdra­vé­mu a slo­bod­né­mu ide­álu. 

Na zdra­vot­né kom­pli­ká­cie spo­je­né s obe­zi­tou umie­ra ove­ľa viac ľudí ako na tie spo­je­né s dro­ga­mi. Rov­na­kou mier­kou sa však na oboch “zabi­ja­kov” nepo­ze­rá.

3500-1600x961

foto: diet doc­tor

zdroj: sciencealert.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie foto: tum­blr

Pridať komentár (0)