Pred sto rokmi sa narodil „oscarový“ Ladislav Grosman. Spisovateľ, vďaka ktorému má Slovensko zlatú sošku

Obchod na korze patrí medzi klenoty československej kinematografie. Pred 55. rokmi získal najprestížnejšie filmové ocenenie Oscar, za najlepší cudzojazyčný film. Bol prvou a dodnes jedinou slovenskou snímkou, ktorá vôbec získala zlatú sošku.

Režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa inšpirovala rovnomenná „novela“, ktorá spočiatku novelou ani nebola. Spisovateľ Ladislav Grosman, ktorý sa narodil presne pred sto rokmi – 4. februára 1921, napísal najprv poviedku Past (Pasca).

Práve tá sa zapáčila režisérom. Obchod na korze, ako ho poznáme dnes, písal Grosman až o tri roky neskôr, a to paralelne s literárnym scenárom filmu. Vtedy ani len netušil, že spolu s režisérmi čoskoro zmení filmovú históriu. „Po tom, čo sa film nakrúti, môže vzniknúť kontroverzia, ale máme slobodu ho spraviť,“ povedal v roku 1966  pre agentúru AP Ján Kadár po získaní Oscara.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Kino Regina (@kinoregina)

Tragikomédia rozpráva príbeh o stolárovi Tónovi Brtkovi, ktorého stvárnil Jozef Kroner. Vďaka svojmu švagrovi sa nechcene stáva arizátorom židovského obchodu – galantérie, ktorú vlastní stará židovka Rozália Lautmanová. Vo filme ju hrala Ida Kamińska. Témou diela je Slovensko a holokaust na pozadí druhej svetovej vojny. Príbeh však rozpráva o ľuďoch, ktorým sa pod vplyvom okolností mení charakter a dostávajú sa do bezvýchodiskových situácií.

Z Humenného sa stal Sabinov

Film sa natáčal na severovýchode Slovenska v Sabinove, no v skutočnosti sa v novele dej odohráva v Humennom, odkiaľ pochádza aj samotný autor knihy Ladislav Grosman. Humenné filmovej scéne architektonicky nevyhovovalo, keďže mesto už malo v centre postavené novodobé budovy. V úvahe bola aj Rožňava, kde svoje detstvo prežil režisér Ján Kadár. Vtedajšie vedenie mesta s nakrúcaním nesúhlasilo.

Nakoniec voľba padla na Sabinov. Tam sa však točili len exteriérové zábery. Interiérové sa nakrúcali v pražských barrandovských štúdiách.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Martina Vyhonska (@martinavyhonska)

Film sa  Dubčekovi nepozdával

„Ladislav Grosman sa narodil do židovskej rodiny, čo po druhej svetovej vojne, keď začal byť literárne činný, tematicky ovplyvnilo jeho tvorbu. Spočiatku tvoril po slovensky, od druhej polovice 50. rokov prevažne po česky, keďže od roku 1945 študoval, pôsobil a žil v Prahe. Tu postupne absolvoval dve vysoké školy – zaujímavosťou je, že v diplomovej práci, a neskôr aj v rigoróznej práci, sa venoval psychológii reklamy,“ hovorí o študentských časoch spisovateľa Marián Gladiš z  FF UPJŠ v Košiciach.

Slovenská kinematografia nepatrí do “koša“. Tieto filmy prerazili aj na Netflixe

Pokračuje v rozprávaní, že podľa spisovateľa a Grosmanovho blízkeho priateľa Arnošta Lustiga boli prvotné reakcie na nový film skôr negatívne – spomínal si napríklad, ako Alexander Dubček písal prezidentovi Antonínovi Novotnému, že film je urážkou Slovákov a Slovenského národného povstania, a výhrady mali aj niektorí filmoví kritici. Názor bol zmenený o rok na to, keď doniesli 38. ročníka udeľovania Oscarov  zlatú sošku za najlepší cudzojazyčný film.

Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa Ladislav Grosman s rodinou emigroval do Izraela. Pôsobil ako univerzitný pedagóg v Tel Avive, kde vyučoval slovanské literatúry, tvorivé písanie a scenáristiku. Zomrel 25. januára 1981.