Pred vyše sto rokmi zachvátila svet španielska chrípka, ako sa s ňou vysporiadali vtedy?

Zhruba pred sto rokmi zachvátila svet španielska chrípka. Infekcia, ktorá prepukla v posledných mesiacoch prvej svetovej vojny, sa stala jednou z najhorších pandémií v histórii. Počas niekoľkých mesiacov sa nakazila tretina svetovej populácie a desiatky miliónov ľudí nákaze podľahli.

Rôzne administratívne celky vtedy reagovali rôzne. Americké mesto St. Louis rýchlo prijalo komplexné ochranné opatrenia, zatiaľ čo Filadelfia zaspala. Rozdiel medzi dopadmi epidémie v týchto dvoch mestách bol značný, pripomenul denník The Wall Street Journal.

As the coronavirus spreads around the world, comparisons between today’s situation and the Spanish flu pandemic of 1918 are proliferating. The fear is similar, but the medical reality is not. https://t.co/0ZgdaqnmnW

— The New York Times (@nytimes) March 10, 2020

Skvelý príklad z minulosti

Americký historik John M. Barry vo svojej knihe The Great Influenza (Veľká chrípka) opisuje, že Filadelfia v septembri 1918 aj napriek šíriacej sa epidémii povolila sprievod 200-tisíc ľudí, pri ktorom sa predávali vojnové dlhopisy. Počas troch dní praskali všetky nemocnice v meste vo švíkoch. Obmedzenie verejných zhromaždení a zatvorenie škôl vo Filadelfii prišlo až zhruba dva týždne po tom, čo sa tu objavil prvý prípad nákazy.

Naproti tomu St. Louis obmedzilo verejné zhromaždenia dva dni po ohlásení prvého prípadu. Okrem toho mestské úrady postupovali v boji s epidémiou systematicky a komplexne, vznikla napríklad skupina zložená z odborníkov z najrôznejších oblastí, čo uľahčilo spoluprácu naprieč rôznymi sektormi.

St. Louis had their first case of Spanish Flu on Oct 5, 1918. 2 days later they closed schools, banned gatherings, and implemented social distancing measures.

Philadelphia downplayed their first case on Sept 17th, had a parade, and waited 11 days for major action #COVID19 pic.twitter.com/pSRiXxDPUP

— Brad the Spud (@Brad_Logic) March 11, 2020

Vďaka týmto opatreniam malo St. Louis o polovicu menej úmrtí na 100-tisíc ľudí než Filadelfia. Výsledok by bol zrejme ešte lepší, keby St. Louis predčasne zachovalo a v dodržiavaní špeciálnych opatrení zotrvalo až do konca.

Mestá, ktoré zriadili karanténne centrá a obmedzili zhromažďovanie ľudí uzavretím škôl, divadiel a kostolov, znížili počet úmrtí na španielsku chrípku na počet obyvateľov o 50 percent oproti tým, ktoré takéto opatrenia nezaviedli, píše The Wall Street Journal. Zo štúdií zameraných na bežnú chrípku a rôzne iné epidémie vyplýva, že informovanosť ľudí o správnej hygiene a pravidelné umývanie rúk môže znížiť počet nakazených až o 40 percent, poznamenáva denník.