Príbeh bohatých detí z Junannu. Detí Číny, ktoré všetci nenávidia

  • Termínom fuerdai sa označuje druhá generácia bohatých detí z Číny. Táto „kasta“ patrí k najmenej obľúbeným ľuďom krajiny. Paradoxne, pretože zbohatlícki potomkovia sú jej budúcnosťou.
image_1445271445.jpeg
  • Termínom fuerdai sa označuje druhá generácia bohatých detí z Číny. Táto „kasta“ patrí k najmenej obľúbeným ľuďom krajiny. Paradoxne, pretože zbohatlícki potomkovia sú jej budúcnosťou.

 

Jednu júnovú sobotnú noc si Mikael Hveem objednal v Pekingu neďaleko národného štadióna taxík. Vybral si najlacnejší odvoz a bol prekvapený, keď pred ním zabrzdilo tmavomodré Maserati. Vodič bol mladučký Číňan s detskými črtami tváre, ktorý sa predstavil ako Jason. Hveem sa ho počas jazdy opýtal, prečo robí taxikára. Veď nevyzerá na to, že by potreboval peniaze… Jason mu odvetil, že je to kvôli schôdzkam s babami. Myslí si totiž, že keď bude v noci brázdiť pekingské štvrte s nočnými podnikmi, nájde ženu, ktorá sa nechá očariť 22-ročným mužom v športiaku.

 

Keď som túto historku počul od svojho priateľa, ktorý v tom aute sedel tiež, okamžite som si na mladého Číňana vypýtal kontakt, aby som s ním mohol spraviť interview. Odpovedal mi takmer okamžite a nezabudol pripojiť aj fotografie rôznych žien v spodnej bielizni. „Najlepšie šľapky v Pekingu,“ doplnil. Asi ma nepochopil, a tak sme si museli dohodnúť osobné stretnutie pri káve.

 

 

Vybral som si obchodnú štvrť v Pekingu. Keď som ho uvidel, bolo mi jasné, že Jason Zhang bude úplne iný ako ostatní mladí Číňania. Pracoval v mediálnej spoločnoti, ktorá vytvárala televízne reality šou, no nevyzeral, že má toho veľa na práci. Študoval golfovú akadémiu na Floride, no sekol s tým po dvoch rokoch. Jeho otec bol šéfom HR spoločnoti a jeho mama bola štátna úradníčka. Na svojich rukách mal hodinky IWC za $5500 len preto, že tie drahšie už stratil. Spýtal som sa ho, koľko má peňazí. „Neviem,“ odpovedal mi. „Asi viac ako viem minúť.“

 

Bolo to takto: V divočine som našiel nepolapiteľné plemeno, ktoré bolo v Číne známe ako fuerdai, teda druhá generácia slávnych.

 

Ako to vykreslila lokálna tlač, fuerdai sú pre Čínu to, čo Paris Hilton pred dekádou pre USA. No bez vkusu. Každých pár mesiacov sa objavia škandály, kedy nejaké zbohatlícke decko demonštruje svoj elitársky status. Napríklad nedávno podpálila jedna žena 100 yuanov (16 $); členovia klubu športových áut zas pózovali na svojich drahých Lamborghini,  alebo sa objavili fotografie, ako niekto strieľa z pištole počas cestných pretekov. V roku 2013 sa objavili poburujúce správy o provokatívnej sexuálnej párty fuerdai v plážovom rezorte v Sanyi. A zoznam excesov nekončí…

 

 

Dve prominentné bohaté deti napríklad verejne bojovali o to, kto má na konte viac prachov: Známa opovrhovaná prominentka Guo Meimei poslala na internet svoju fotografiu so žetónmi z kasína za 5 miliónov yuanov (790-tisíc $) a jej rivalka jej na to odpovedala fotografiou svojho bankového účtu, na ktorom bolo 3,7 miliárd yuanov (583 miliónov $). Skončilo to tak, že Guo Meimei dostala za hazard 5 rokov basy.

 

Jedným z posledných škandálov bol prípad syna najbohatšieho muža Číny, Wanga Jianlina. Jeho syn pobúril národ fotkou svojho psa, ktorý mal na každej jednej prednej labe zlaté hodinky od Apple. Fuerdai boli schopní vyvolať aj vážne intrigy medzi vládnymi členmi. Dobrým príkladom je incident z roku 2012, kde dvojica mladých žien, ktorým na Ferrari robil šoféra syn vysokopostaveného úradníka, spôsobili autonehodu. Keď opúšťali auto, všetci traja boli nahí. Chlapcov otec bol neskôr zatknutý za korupciu.

 

 

Fuerdai nespôsobujú iba hanbu krajine. Komunistická strana sa ich rozhodla i ekonomicky, či politicky potrestať. Prezident Xi Jinpin im tento rok verejne odkázal, aby premýšľali o pôvode ich bohatstva a ako by sa mali s toľkým imaním verejne správať. Článok publikovaný Oddelením pre zjednotenú prácu, ktorú spravuje komunistická strana Číny a ktorej úlohou je udržiavať vzťahy medzi elitami, sa o fuerdai vyjadrila takto: „Oni vedia svoje bohatstvo iba ukazovať. Nevedia, ako ho získať.“ Niektoré regionálne úrady už podnikli kroky, aby prevychovali túto zbohatlícku elitu. Podľa pekingského denníka Beijing Youth Daily začalo v júni navštevovať lekcie „lásky k rodičom“ a „úloha tradičných hodnôt v obchode“ zhruba 70 dedičov hlavných čínskych spoločností.

 

Kým antikorupčná kampaň prezidenta sa sústreďuje na poburujúce bohatstvo, priepasť medzi bohatými a chudobnými je každému na ulici zjavná. Teraz, keď sa ekonomika spomalila a politická strana hľadá obetného baránka, majú bohaté deti fuerdai šancu obhájiť svoje postavenie v spoločnosti a ukázať, že budúci čínski vodcovia nie sú iba povaľači s peniazmi a drahými autami. Prinajlepšom nie je všetci.

 

 

Po pár týždňoch snorenia naokolo som presvedčil skupinu fuerdai deciek, aby ma pozvali na jednu z ich bežných večerí. Keď som dorazil, nebol som si istý, či som na správnom mieste. Bola to grilovačka pod holým nebom na severe Pekingu. Hostia posedávali na nízkych stoličkách a vyzerali, akoby boli v podrepe. Popíjali pivo Yanjing a pochutnávali si na prešpikovanej teľacine. Bolo veľmi ťažké identifikovať milionárov od spodiny. Bohatí fuerdai sa zámerne zamaskovali. Na sebe mali oblečené to isté, čo ostatní – tričká, džínsy a flip-flopy. Jedinou odlišnou vecou bol likér, ktorý si objednali: francúzske šampanské a fľašu najvyberanejšieho baijiu, Maotai.

 

Martin Hang (31), organizátor večere a editor magazínu Fortune Generation všetkých navzájom predstavil. Tucet hostí, medzi ktorými bol Daqi Wang (30), syn slávneho obchodného konzultanta, ktorý nedávno napísal knihu o bohatých deťoch z Číny; Albert Tang (20), študent filozofie na Univerzite Bard, ktorého otec šéfuje vedúcemu nakladateľstvu v Pekingu; a jediná žena v skupine, Sophia Cheng (27). Stále mi nebolo jasné, aký obnos majetku musí mať človek, aby sa mohol stať fuerdai, no Cheng ma presvedčila, že sa kvalifikovala. Rodičia jej odkázali obrovské množstvo peňazí – viac ako 100 miliónov yuanov (16 miliónov $).

 

 

S pitím sme začali skôr, ako sa prinieslo jedlo. Najprv sme sa bavili v skupinách, potom v pároch, neskôr všetci naraz a nakoniec opäť v pároch, až kým všetci nezačali mať pocit, akoby sme sa poznali roky. Bavili sme sa o obchode a klebetách. Jeden člen skupiny dostal prezývku Princ Šampanský, ktorú si vyslúžil pre spôsob objednávania nápojov v klube. Iná účastníčka, Lin Xin (30) rozprávala o technológiách jej spoločnosti, ktoré overujú starožitnosti. Niekto zažartoval o tom, ako deti, ktoré sa hrajú na boháčov, prídu do klubu a objednajú si fľašu drahého likéru, aby na všetkých spravili dojem, že na to majú.

 

V centre toho všetkého stojí Hang ako editor magazínu Fortune Generation a prominentný člen a zakladateľ asociácie Relay China Elite, ktorá funguje ako klub pre druhú generáciu bohatých. „Snažíme sa pomôcť druhej generácii, aby spolu fungovala lepšie,“ povedal Hang, ktorý asociáciu založil v roku 2008. Poplatok za členstvo činí 200-tisíc yuanov (32-tisíc $). Členovia musia vydokladovať, že ich rodičia platia daň vyššiu ako 50 miliónov yuanov (8 miliónov $). Dediči musia na fóre i zisťovať, ako by mohli minimalizovať dane a maximalizovať zisk. V Hangovom magazíne sa dokonca v roku 2011 objavil článok, v ktorom si bohaté deti už nehovoria fuerdai, ale chuangerdai, čo znamená druhá generácia podnikateľov. Každý mesiac dáva magazín na titulnú stranu vždy iné privilegované dieťa, väčšinou je to chlapec, ktorý má na sebe oblek a pôsobí veľmi striktne a autoritatívne.

 

 

Poslaním Relay je podľa Hanga povzbudiť druhú generáciu detí, aby prevzali rodinný podnik, alebo aby v ňom aspoň niečo riadili. Takéto spoločnosti sú pre čínsku ekonomiku rozhodujúce. Nielenže vlastnia 85 percent neštátnych podnikov, ale vykazujú aj dlhotrvácnejšie úspechy.

 

Nevýhodou ale je, že zabehnuté rodinné podniky riadia rodiny a väčšine detí sa nepozdáva myšlienka, že by pracovali po boku ich rodičov. Hang v roku 2012 vydal článok so štatistikou, podľa ktorej 82 percent druhej generácie dedičov nemá chuť prevziať kontrolu nad rodinnými podnikmi. „Nemajú síce chuť robiť to, no ešte stále je to ich povinnosťou.“

 

Hang veľmi dobre vie, o čom hovorí. Reklamná agentúra jeho otca odštartovala v roku 1993 a v provincii Jiangxi sa stala najväčšou svojho druhu. Po ukončení štúdia na unverzite odmietol Hang prevziať agentúru. Odišiel študovať finančný manažment do Holandska, kde kúpil práva online hry Norron. „Myslel som si, že som úžasný,“ povedal. „Bolsom fuerdai – nemal som chuť rozprávať sa s ľuďmi.“ Keď ale hra nemala úspech, Hang sa pridal k svojmu otcovi. „ Mal som na výber. Mohol som robiť niečo iné, no mojim rodičom by som skomplikoval život. Nikdy mi nepovedali, že to musím, no vedel som, že je to moja povinnosť,“ hovorí Hang.

 

 

Všetci fuerdai čelia rovnakému problému: Majú všetko, aby predčili svojich rodičov. Hocičo ale dosiahnu, bude výsledkom rodiny, nie ich samotných. Vždy budú synmi niekoho významnejšieho, než kým sú oni sami. „Nikdy nepochopia to, prečo trpíte. Množstvo peňazí nevie nikdy zaručiť vaše šťastie. Musíte si ho zažiť,“ povedal spisovateľ Wang.

 

Nie je prekvapením, že mnohí fuerdai sú po lete strávenom na Bali, zime v Alpách, či štúdiu filozofie na Oxforde neochotní prevziať rodinnú továreň na pastu. Ping Fan (36), ktorý je výkonným riaditeľom spomínanej asociácie Relay, sa presťahoval do Šanghaja, aby naštartoval vlastnú investičnú firmu v meste Liaoning namiesto toho, aby pracoval pre otca. „Bolo to ďaleko od domova a od mojej rodiny,“ povedal. Liu Jiawen (32), ktorej rodičia vlastnia úspešnú odevnú značku v provincii Hunan, sa pokúsila rozbehnúť vlastnú módnu značku. „Chcela som ukázať, že to viem robiť po svojom,“ povedala. Jej firma však zanikla.

 

Popri bohatstvu majú fuerdai i emočné traumy. Prvá generácia čínskych podnikateľov totiž pochádza z necitlivých čias. „Bola to generácia kultúrnej revolúcie,“ povedal Wang. „Počas toho obdobia nebola ľudskosť v móde.“ Jeho starý otec bol vychovávaný veľmi kruto a bez zľutovania. Bolo to ako boj najlepších z najlepších. Mnoho fuerdai má chladných rodičov. „Je veľmi ťažké priateliť sa s nimi,“ pokračuje Wang.

 

 

Zhang, vodič Uberu chodil do internátnej školy napriek tomu, že jeho rodičia bývali od školy dosť blízko. Aby mu však kompenzovali svoju neprítomnosť, poskytli mu všetko na svete. Minulé Vianoce si kúpil Maserati. „Je to akoby nikdy nevyrástli z detstva,“ hovorí Wang. Vďaka čínskej politike jedného dieťaťa (zákon, podľa ktorého môže mať jedna rodina jedno dieťa, pozn. Red.) vyrastá väčšina fuerdai bez súrodencov. Práve preto mnoho z nich vyráža v sobotu večer do ulíc: „Chcú, aby sa o nich niekto postaral. Chcú byť milovaní,“ dodáva Wang.

 

Pre Zhanga sú žúrky liekom na nudu. Do klubu zvykol chodiť aj päťkrát do týždňa. „Keby som neišiel, nemohol by som zaspať,“ povedal. Núdzou o spoločnosť netrpí. Dva- alebo trikrát do týždňa si najme prostitútky za 1000 $ a viac. Zhang preferuje platiť za sex, pre ktorý sa musí aj snažiť. Flirtuje so ženou a s pretvárkou, že možno s ňou pôjde na rande. „Myslím, že toto je správny spôsob, ako by to malo byť. Ukázať žene rešpekt,“ hovorí Zhang. No niektoré večery sedí doma sám, prezerá si kontakty v mobile. Nenachádza nikoho, komu by mohol zavolať. Keď sme spolu prvýkrát hovorili, povedal mi, že má priateľku, ktorá s ním zaobchádza dobre už tri roky. Lenže ju neľúbi. „Si prvý človek, ktorému som to povedal,“ vyznal sa mi Zhang.

 

 

Väčšina fuerdai nehovorí o svojich problémoch nahlas. „Majú problém niekomu dôverovať,“ povedal Wayne Chen (32), šanghajský investor z druhej generácie. „Potrebujú priestor na to, aby sa vyjadrili. Potrebujú skupinu.“ Asociácia Relay tento priestor ponúka. „Je to podobné ako v rehabilitačnom centre,“ hovorí Chen.

 

Even Jiang na grilovačke v reštaurácii poznamenala, že jej obchod funguje pomalšie ako zvyčajne. Akciový trh klesol od júna dole o 37 percent. Pri večery som sa opýtal Jiang a Chena, ktorí spolu chodia, rovnako ako i Hanga, či i ostatní fuerdai pocítili krach trhu. „Samozrejme,“ povedala Jiang.

 

Spomalenie čínskej ekonomiky má vplyv na fuerdai rovnako ako na kohokoľvek iného. Získavanie peňazí je ťažšie ako kedykoľvek predtým. Mnoho deciek fuerdai presunulo peniaze do zámoria. Podľa Boston Consulting Group to bolo v roku 2013 až 450 miliárd $. Cieľom bolo i získať cudzie občianstvo. Prieskum uskutočnený v roku 2013 zistil, že 64 percent čínskej elity emigrovalo, alebo chce emigrovať do zahraničia. Chen je napríklad občanom USA. Hang, ktorý má štvroročného syna zas emigráciu nevylučuje. Opýtal som sa ich, či sa fuerdai obávajú o svoje peniaze. „Niektorí áno,“ povedal Hang.

 

Nie je to len čínska burza, ktorá znervózňuje fuerdai. „Môže za to aj spoločnosť. Napríklad protesty Occupy Wall Street,“  hovorí Chen s tým, že Čína vždy inklinovala k tomu, aby nenávidela boháčov. Ide o tie isté veci, ktoré započali Kultúrnu revolúciu.

 

 

K prehĺbeniu problému dopomohlo aj to, že sa fuerdai odčleňujú od ostatných pracovných tried. „Keď sme boli deti, chodili sme do najlepších škôl, takže sme sa s chudobnými ľuďmi veľmi nestretávali,“ povedal Hang. „Pre spoločnosť je to veľmi nebezpečné.“ Asociácia Relay preto plánuje odštartovať program, ktorý by zblížil fuerdai a deti z okrajových častí krajiny. Asociácia organizuje aj charity. Po augustovom výbuchu chemickej továrne v Tianjin, ktorý zabil viac ako 100 ľudí, jej členovia prispeli sumou 1,5 milióna yuanov (236-tisíc $). Vo filantropii ide podľa Hanga o oveľa viac, ako len o sociálnu zodpovednosť. Reč je najmä o sociálnej stabilite.

 

Keď som sa Jiang opýtal na jej názor ohľadom nerovnoprávnosti v Číne, bola na vážkach. „Neviem. Sú dve skupiny chudobných ľudí. Tú jednu predstavujú ľudia, ktorí ťažko nepracujú. Zaslúžia si byť chudobnými, pretože tvrdo nemakajú. Druhú tvoria ľudia, ktorí pracujú tvrdo, no nevedia uspieť. Myslím, že by sme mali pomáhať tej druhej skupine ľudí… Hovoríme tomu jiu ji bu jiu pin – Pomôžeme vám, ak ste v núdzi, no nemôžeme vám pomôcť, ak ste chudobní.“

 

 

V jeden deň počas uplynulého leta sa Wang na naliehanie priateľov rozhodol zavolať svojmu otcovi a povedať mu, že ho lúbi. Wang starší zdvihol telefón. „Lúbim ťa, oci,“ povedal Daqi. Nasledovala dlhá pauza. „Si opitý?“ spýtal sa ho jeho otec.

 

Daqi tento príbeh rozpovedal na zhromaždení v dome jeho otca. Hostia boli priatelia, ktorých stretol vďaka svojpomocnej spoločnosti Lifespring, ktorej úvodné hodiny stoja viac ako 1000 $. Wang povedal, že mu skupina pomohla zmieriť sa so svojimi pocitmi k otcovi a poskytla mu zároveň podporu, ktorú inde nevedel nájsť.

 

Hľadanie uspokojenia v niečom inom, ako vo vybielení kreditnej karty je pre fuerdai omnoho ťažšie ako pre bežných ľudí. Niektorí, napríklad Jiang a Wang sa cítia viac cieľavedomejšie, keď sa odchýlia od životnej cesty svojich rodičov. Pre iných je zas návrat do rodinného podniku určitým druhom satisfakcie. Liu je šťastná, že od rodičov prevzala odevnú firmu, pretože jej rodičia sú šťastní.

 

Nie každý však dokáže objaviť svoj cieľ. Zhang, taxikár Uberu tvrdí, že jeho práca v televíznej spoločnosti je iba zťažka jeho ideálna predstava práce. No sám nevie, čo iné by to malo byť. „Ako dieťa som mal veľa snov,“ povedal počas nášho prvého stretnutia pri káve. „Chcel som byť golfista alebo automobilový pretekár, doktor… No keď dospeješ, začneš toho chápať viac a zistíš, že niektoré méty sú iba snom.“ Zápali si cigaretu (v Pekingu je fajčenie v podnikoch zakázané) a kútikom oka sleduje, či mu to čašník príde zakázať. Zhang nepoznal nikdy žiadne obmedzenia, čo bolo možno jeho jediným obmedzením. „Nemám žiady plán. Je to asi smutné, no je to tak,“ povedal. Keď som sa ho opýtal, či je šťastný, povedal mi, že celé je to otázkou postoja. „Môžeš nájsť milión dôvodov na to, aby si bol nešťastný. No stačí nájsť len jeden dôvod, prečo byť šťastný. Ja ho nachádzam každý deň. Dnes som stretol teba. A to je povzbudzujúca vec,“ dodal Zhang.

 

Zdroj: bloomberg.com, Foto: Ka Xiaoxi

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech