PRIESKUM: Slovensko sa ponorilo do pekla nedôvery. Až 68 % opýtaných neverí médiám, vyvracať fake news je strata času

  • Bratislava Policy Institute analyzovali názory slovenských užívateľov Facebooku
  • 83,9 % respondentov uviedlo, že vyhľadávajú skupiny, ktoré sú cielené na zdieľanie voľnočasových aktivít
  • Ľuďom sa vytráca dôvera nielen v reálnom živote, ale aj v online priestore
Bratislava Policy Institute
Bratislava Policy Institute, TASR/AP/Richard Drew Unsplash/Rasheed Kemy
  • Bratislava Policy Institute analyzovali názory slovenských užívateľov Facebooku
  • 83,9 % respondentov uviedlo, že vyhľadávajú skupiny, ktoré sú cielené na zdieľanie voľnočasových aktivít
  • Ľuďom sa vytráca dôvera nielen v reálnom živote, ale aj v online priestore

Bratislava Policy Institute počas tohto leta analyzovali názory slovenských užívateľov Facebooku. Prieskum začal začiatkom júna 2021 cez agentúru 2Muse, ktorá odborné zisťovanie skutočností zrealizovala na šablóne 1214 respondentov. Ako uviedli, „Výskum sa zameral na názory, postoje a motivácie Slovákov a Sloveniek byť súčasťou ich vlastných sociálnych bublín a Facebook skupín. Celkovo až 36,5 % Slovákov a Sloveniek deklarovalo svoje členstvo vo viac ako 10 Facebook skupinách rôzneho druhu.“

Pri tomto počte sa napriek tomu Slováci nepovažujú za aktívnych užívateľov Facebooku. Čas strávený na tejto sociálnej sieti limitujú ako písanie vlastných statusov, prezeranie príspevkov svojich kamarátov či sledovanie cudzích príspevkov v rámci skupín.

83,9 % respondentov prehlásilo, že na Facebooku vyhľadávajú skupiny, ktoré sú cielené práve na zdieľanie voľnočasových aktivít. Len 8,5 % Slovákov má záujem vstupovať do politicky zameraných skupín a 5,8 % respondentov má záujem vstupovať do náboženských Facebookových skupín.

Pridávanie sa do týchto skupín však nie je jediným klikom, ktorý Slováci vykonávajú. Problém nastáva pri zotrvaní v týchto skupinách. Zo všetkých respondentov, ktorí sa do voľnočasových skupín pridajú, má motiváciu zotrvať len 40-47 % respondentov.

Ďalej výskum pojednáva o anonymite v skupinách. Čím má skupina vyššiu anonymitu, teda vyšší počet členov, tým majú o ňu ľudia širší záujem. Menej početné skupiny oslovia len 12,9 % respondentov, skupiny s počtom nad 5 000 ľudí oslovia až 23,8 % Slovákov a Sloveniek.

Pasívna aktivita

Nie všetci užívatelia Facebooku sa považujú sa aktívnych a priamych užívateľov. Ich online aktivitu spájajú buď s aktivitou vo všeobecnosti, teda vrátane vlastných príspevkov, ich osobnou aktivitou, spolu s užívaním či sledovaním skupín, do ktorých sa sami pridali. „Ako pasívnu hodnotí svoju celkovú aktivitu na FB 25,4 % užívateľov. Zaujímavé je, že v porovnaní s tým považuje svoju činnosť vo FB skupinách ako pasívnu až 50,1 % užívateľov.“

Respondenti napriek pasívnej online aktivite preferujú skupiny uverejňujúce príspevky, ktoré sú podobné, až rovnaké ich názorom. 46,4 % Slovákov a Sloveniek uviedlo, že preferujú kontakt a interakciu práve s ľuďmi, ktorí sú im v istých smeroch podobní. „Podobne je to v kategórii „podobné záujmy“, kde 51,4% respondentov a respondentiek deklarovalo, že preferuje interakciu v rámci Facebook skupín s ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné záujmy ako oni,“ uvádzajú v tlačovej správe.

Predsudky a nedôvera v online priestore

Na porovnanie však väčšina respondentiek a respondentov nedôveruje ľuďom v online priestore, ani samotnej platforme. Až 36, 4 % respondentov hovorí, že je pre nich jednoduchšie vyjadriť svoje názory online, na nejakej platforme, a to najmä vtedy a aj vtedy, ak sú ich názory kontroverzné. 36,1 % respondentov a respondentiek tvrdí, že byť sám sebou v online prostredí je omnoho jednoduchšie ako v reálnom živote. A až 47,9 % Slovákov a Sloveniek udáva, že v online priestore v porovnaní s osobným kontaktom volia vždy inú formu komunikácie.

„Skutočne zaujímavým začína byť prostredie Facebooku pri konfrontácii s tzv. fake news. Počet respondentov, ktorým fake news v princípe vôbec nevadia, je pomerne nízky – 11,4%,“ informuje BPI. Až 40,5 % respondentov si tento problém neuvedomuje, fake news ignorujú. Veľmi nízke percento, a to len „21,5% respondentov sa pokúša fake news vyvrátiť v komunikácii s tými, ktorým im podľahli.“ Rovnako uviedli, že 17,9 % respondentom neprekáža, ak je fake news vtipná. V tom prípade sa nezaujímajú o to či je to lož, alebo pravda.

Máš pocit, že Facebook obsahuje priveľa fake news?

Respondenti napriek všetkým rozdielom medzi online priestorom a osobným kontaktom pociťujú nedôveru nielen v reálnom svete. „A ukazuje sa, že práve tu je kameň úrazu, keď chceme hodnotiť správanie sa ľudí vo virtuálnom prostredí. Dôvera k médiám celkovo sa ukazuje ako značne problematická a nízka,“ uvádza Bratislava Policy Institute.

Podľa 46,8 % respondentov je overovanie informácií zložité. Overujú tie, ktoré sledujú v médiách. To, prečo majú Slováci a Slovenky takýto prístup k overovaniu informácii vyplýva z presvedčenia, že na Slovenku je veľmi náročné nájsť médium, ktoré by bolo relevantné a dôveryhodné. Toto presvedčenia má až 68,1 % respondentov.

„Aby obraz nebol jednoduchým – až 80,2% respondentov si pri sledovaní správ o politických udalostiach starostlivo vyberá médiá, ktoré sú podľa nich najdôveryhodnejšie. Ale ktoré to sú, keď väčšina respondentov si myslí, že nájsť dôveryhodné médium je tak náročné? Krajina sa ponorila do pekla nedôvery a práve tá je kľúčom k pochopeniu negatívnych dopadov pohybovania sa na sociálnych médiách,“ uvádza správa.

Zdroj: TS Bratislava Policy Institute

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK