Programátor Martin: V budúcnosti si budú môcť rodičia deti vytvárať v programe, nastavia vzhľad aj výšku (ROZHOVOR)

  • Martin Michalko je mladý programátor, ktorý už v útlom veku vyvinul úspešnú aplikáciu Calendar Buddy
  • Jeho aplikácia pomáha užívateľom s organizáciou dňa
  • Už ako stredoškolák sa zúčastnil robotickej olympiády vo Washingtone
  • V budúcnosti si plánuje v zahraničí založiť IT firmu, ktorá bude zameraná na pomoc ľudom v rôznych oblastiach
Martin Michalko
Súkromný Archív Martina Michalka
  • Martin Michalko je mladý programátor, ktorý už v útlom veku vyvinul úspešnú aplikáciu Calendar Buddy
  • Jeho aplikácia pomáha užívateľom s organizáciou dňa
  • Už ako stredoškolák sa zúčastnil robotickej olympiády vo Washingtone
  • V budúcnosti si plánuje v zahraničí založiť IT firmu, ktorá bude zameraná na pomoc ľudom v rôznych oblastiach

Martin Michalko je 20-ročný študent, ktorý už v útlom veku dosiahol nevídané úspechy. Vyvinul úspešnú aplikáciu Calendar Buddy, ktorá pomáha ľudom s organizáciou ich času. Za myšlienkou vytvorenia aplikácie stojí najmä pozorovanie, že ľudia strácajú množstvo času na neproduktívnych aktivitách. 

Martin už ako stredoškolák reprezentoval Slovensko na robotickej olympiáde vo Washingtone. Momentálne študuje počítačové vedy v Kalifornii. Na školu sa dostal aj napriek vysokej konkurencii, z 1 300 prihlásených zaujal práve on. Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou sa zdržuje momentálne na Slovensku a výučba prebieha dištančnou formou. 

V rozhovore hovorí, že je čiernou ovcou rodiny a v oblasti IT je priekopníkom. „Môj otec nepoužíva ani smartphone, má starý tlačidlový telefón a stále mu musím niečo vysvetľovať .“ Jeho práca ho napĺňa a v budúcnosti sa plánuje v zahraničí aj usadiť. 

  • Čo si myslí o spôsobe výučby informatiky na slovenských školách
  • Prečo sa rozhodol študovať počítačové vedy v zahraničí
  • Či sa uňho potvrdzuje stereotyp, že IT-čkári sú introverti
  • V akej oblasti IT vidí najväčšiu budúcnosť 
  • Čo je dôležité pri správnej organizácii svojho dňa

Niekto v tvojom veku hrá počítačové hry, ty sa venuješ počítačovým vedám. Ako si sa k tomu dostal? 

Stále som hľadal niečo, čo by ma zaujímalo. Postupne som si však začal čoraz viac uvedomovať, že ma zaujíma technológia. Keď som mal 15 rokov, začal som sa učiť programovať stránky. Keď som už niečo vedel, napísal som rôznym menším firmám, či nechcú pomôcť s ich webovou stránkou. Jedna firma sa mi ozvala, tak som teda pre nich začal pracovať. Zadarmo. Teda, nie tak úplne, získal som neoceniteľné skúsenosti. 

Ako si sa vlastne dozvedel o robotickej olympiáde? 

Bol to vtedy prvý ročník, kedy sa robotická olympiáda konala celosvetovo. Riaditeľ školy ma upozornil, že v Amerike sa deje niečo, čo by ma mohlo zaujímať. Mali sme výberové kolo, kde sa zostavoval tím, ktorý do Ameriky vycestuje. Mojou najsilnejšou stránkou bolo, že som vedel dobre programovať a potrebovali sme niekoho, kto robota naprogramuje. 

Čo ťa na tejto súťaži zaujalo? 

Bral som to ako výzvu. Hlavným cieľom robotickej olympiády je pomáhať riešiť nejaký svetový problém. Daný ročník sa venoval filtrovaniu vody. Viaceré krajiny sa totižto pasujú s problémom, že síce majú dostatok vody, ale je kontaminovaná. 

Už na strednej si bol IT génius. Ako ti však išli iné predmety? 

Nemal som zlé známky ani z humanitných vied. Problém nastal vtedy, keď som sa mal učiť niečo, čo ma nezaujímalo. Nebol som najtichší študent a učitelia sa na mňa často hnevali, keďže som na niektorých predmetoch vyrušoval. 

Slováci vyvíjajú software pre zdravotníctvo budúcnosti. Nemocnice bude riadiť umelá inteligencia

Učí sa podľa teba informatika na stredných školách dobre? 

Podľa mňa tu nejde len o informatiku. Myslím si, že školy nemajú dobrý koncept výučby. Na základnej a strednej škole by si mal získať potrebné informácie. No, my 13 rokov „sťahujeme“ informácie, ktoré nie sú úplne užitočné a nepovažujem to za najlepšie využitie času. Školstvo sa bude musieť optimalizovať.

Ale keď sa rozprávame o tej informatike, ja som sa z nej na škole naučil veľmi málo. Programovanie sme mali len posledný rok, ale bolo to veľmi nezáživné, určite by som nechcel takéto zoznámenie sa s predmetom. Pre deti by napríklad mohlo byť zaujímavé, ak by sa učili programovať hry.

Si z rodiny IT–čkárov alebo si „ čierna ovca“ rodiny? 

Dá sa povedať, že som čierna ovca. Môj otec študoval inžinierstvo, ale celý život sa venuje kachličkám. Počas štúdia však programovať skúšal. Teraz nepoužíva ani smartphone, má starý tlačidlový telefón a stále mu musím niečo vysvetľovať. 

Umelá inteligencia pre dobro Slovenska!

Potvrdzuje sa pri tebe stereotyp, že IT pracovní sú väčšinou introverti? 

Som sociálny človek, ale nie som vodca konverzácie. 

Máš nejakú záľubu, ktorá by mohla ľudí prekvapiť?

Ľudia si asi stále myslia, že IT–čkári trávia čas len pri počítači. Ja napríklad veľa športujem a zdravo sa stravujem. A prekvapujúco môže vyznieť aj to, že mám priateľku.

Prečo si sa rozhodol študovať počítačové vedy v zahraničí? 

Slovensko je v niektorých oblastiach veľmi limitujúce. Zahraničie ti ponúka väčšie možnosti – viac ľudí, u ktorých sa dá zamestnať alebo viac ľudí, s ktorými môžem spolupracovať. Mojim cieľom je zamerať sa na niečo, čo by dokázalo ľudom pomôcť. IT firmu takéhoto charakteru by som si veľmi rád založil práve v zahraničí. 

Boli prijímačky na vysokú školu náročné? 

V Amerike si vážia najmä mimoškolské aktivity. Určite mi veľmi pomohla aj robotická olympiáda. Ďalej som body získal za esej a SAT test. Písať esej bolo pre mňa veľmi náročné. Najmä, ak som ju chcel mať kvalitnú. Písaním eseje som ukončoval aj rok 2019, písal som ju ešte dve hodiny pred novým rokom. 

Aká nálada panuje v triede? Je tam silná konkurencia? 

Na môj odbor sa hlásilo okolo 1 300 ľudí a z nich na školu nastúpilo len 120 uchádzačov. Mám ale veľmi dobrých spolužiakov. Napriek silnej konkurencii sme na seba veľmi milí. Počul som však, že na viacerých školách je závisť silným fenoménom. Spomeniem príklad – jedno dievča písalo v knižnici na počítači projekt, na chvíľu sa od neho vzdialila a za ten čas jej niekto prácu vymazal. 

V akej oblasti IT vidíš najväčšiu budúcnosť? 

Najväčšiu perspektívu vidím najmä v inováciách týkajúcich sa umelej inteligencie. Aby som to vysvetlil, všade sa rozpráva, že využívame umelú inteligenciu, ale od jej skutočnej definície sme ešte na míle vzdialení. Umelá inteligencia je niečo, čo dokáže rozmýšľať samo za seba. Ale toto dnes ešte neexistuje. 

Momentálne fungujeme na algoritmoch, ktoré počítač dokáže spracovať, aby sa naučil vykonávať určité veci. Algoritmy sa však veľmi rýchlo vyvíjajú. Vieme nimi určité veci predpovedať – počasie, vývoj na burze alebo výsledky. Ja som napríklad počas programu IB vyrobil algoritmus, ktorý predpovedal výsledky zápasov na majstrovstvách futbale v Rusku. 

Hrozí nám od umelej inteligencie nebezpečie? Pokrok sa deje závratným tempom.

Ďalšia veľká inovácia sa týka biologického inžinierstva. V budúcnosti budeme môcť meniť ľudí na podobnom princípe, akým dnes vieme meniť program. Rodičia si budú môcť vytvárať deti v určitom programe. Spočiatku tým budeme znižovať riziko genetických chorôb. Neskôr sa to začne týkať aj nepodstatných vecí – napríklad výzoru či výšky.

V tomto období však môže prísť veľký zvrat. Možnosť „ vylepšenia“ budú môcť využívať najmä bohatí ľudia. A priepasť medzi chudobnými a bohatými sa bude zväčšovať. 

Zahrám sa na diablovho advokáta. Mám sa teda technologického vývoju báť a nepodporovať ho? 

Potenciálne sa máme čoho báť, ale momentálne na strach nevidím dôvod. Napríklad z autonómnych áut nemusíš mať strach. Spozornieť by sme mali až vtedy, keď sa bude pracovať na strojoch, ktoré by vedeli byť inteligentné a rozmýšľali by sami za seba. Ak vymyslíme niečo, čo bude oveľa inteligentnejšie ako my, dokáže nás to zničiť. Preto pri výrobe takýchto strojov musíme byť mimoriadne opatrní, keďže chyba nás môže stáť veľmi veľa. Ale toto je asi najnebezpečnejší scenár, ktorý mi napadol. Nemyslím si, že je to záležitosť blízkej budúcnosti.

Tvoja aplikácia Calendar Buddy pomáha ľudom s organizáciou času. Ako vznikla prvotná myšlienka konceptu aplikácie? 

Moja aplikácia je iná v tom, že pomáha s organizáciou času individuálnym osobám. Veľa takýchto aplikácií a softvérov je určených prioritne pre firmy. Prvotná inšpirácia prišla s čítaním životopisov úspešných ľudí. Napríklad Elon Musk alebo Benjamin Franklin dbali na plánovanie dňa. Inšpirovali ma a pustil som sa do toho aj ja. Spočiatku len na papier. Spozoroval som na sebe, že odkedy som si deň začal detailne plánovať, moja produktivita rapídne vzrástla. 

Problém bol však v tom, že papier som stále strácal. Vtedy mi napadlo, že takýto plánovač by si zaslúžil formu mobilnej aplikácie. 

Myslím si, že ľudia vedia byť oveľa produktívnejší, keď si začnú plánovať svoj deň. Míňajú svoj čas na nepotrebných aktivitách. S niečím podobným som sa trápil aj ja. Všimol som si, že strácam veľa času na Instagrame. Denne som na ňom vedel stráviť aj dve hodiny, čo sa rovná 14 hodinám za týždeň. Instagram som si okamžite vymazal.

Myslíš si, že do denného plánu treba zaraďovať aj základné životné potreby, napríklad rozvrhnúť si, kedy budem spať či jesť? 

Pre niekoho to môže byť dôležité, pre niekoho iného zase absolútne nepodstatné. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby si každý našiel svoju metódu plánovania. Niektoré povolania neumožňujú ľudom naplánovať si určitú činnosť na konkrétny čas. Títo ľudia si môžu v mojej aplikácii vytvoriť vlastný To-Do list. 

Pri plánovaní je veľmi dôležité, aby sa človek dobre poznal. Nemôže sa preceniť a naozaj si musí dobre rozvrhnúť aj oddychový čas. Keby chcel niekto maximalizovať svoj spánok, môj kalendár mu určite pomôže s vytvorením si určitého spánkového rituálu. Pre športovcov je ale veľmi dôležité plánovanie jedál na konkrétnu hodinu. 

Ako sa ti na aplikácii pracovalo? 

Je to moja prvá aplikácia. Dá sa povedať, že som sa pri tom veľa naučil. Spočiatku to bolo jednoduché, no postupne som začal pridávať rôzne funkcie. Bolo to čoraz komplikovanejšie a dolaďoval som množstvo detailov. Trvalo mi to vyše roka. Dnes som však s výsledkom veľmi spokojný. 

Pomer veku a úspechu je šialený. Nebojíš sa syndrómu vyhorenia? 

Vôbec sa toho nebojím. Robím to, čo ma baví. No, pokiaľ som aplikáciu vyvíjal, tak som si pracovný čas mohol prispôsobiť len sám sebe. Teraz to však môže byť  viac problematické. Ak bude mať niekto s aplikáciou problém, budem sa ho musieť snažiť vyriešiť čo najrýchlejšie. Budem sa teda musieť prispôsobiť aj užívateľom aplikácie.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá