„Čím prísnejšia je hranica medzi drogami a spoločnosťou, tým lepšie,“ hovorí odborníčka. Dekriminalizácia podľa nej nepomôže

  • Závislosť predstavuje na Slovensku problém
  • Drogy sú všadeprítomné a prvý kontakt s nimi prichádza skoro
  • Odborníčka prezradila, ako proti ním bojovať
tituálna fotku k rozhovoru o drogách
Pixabay/rebcenter-moscow; Pexels/cottonbro studio/mart production
  • Závislosť predstavuje na Slovensku problém
  • Drogy sú všadeprítomné a prvý kontakt s nimi prichádza skoro
  • Odborníčka prezradila, ako proti ním bojovať

Jedným z najnaliehavejších a najzávažnejších problémov spoločnosti sú drogy, ktoré sa čoraz viac stávajú súčasťou životov obrovského počtu ľudí. Medzi rizikové skupiny patria prevažne mladí ľudia, ale pri nich sa to ani zďaleka nekončí.

Drogová závislosť má nielen obrovský vplyv na jednotlivca, ale aj na jeho blízkych a celú rodinu. V rozhovore pre Startitup sme o tejto téme hovorili s odborníčkou Naďou Jacko Lysákovou z psychologickej poradne Mojra. Prezradila nám svoje skúsenosti a odborné poznatky získané z dlhoročnej praxe v liečbe a terapii drogovo závislých. 

Závislosť nie je len osobným problémom jedného človeka, ale komplexnou chorobou, ktorá dokáže dobehnúť celú rodinu. Nikdy však nie je neskoro postaviť sa problému čelom a zápasiť s vnútornými démonmi, ktorých víťazstvo znamená vo veľa prípadoch smrť.

  • Prečo sa niektorí stávajú závislými a iní nie?
  • Prečo spoločnosť marihuanu vníma chybne ako „nevinnú drogu“?
  • Aké sú najbezpečnejšie vedľajšie účinky drog?
  • Kedy ťa užívanie drog dokáže zabiť?
  • Ako závislosť ovplyvňuje sexuálny život?
  • Môže dekriminalizácia drog ešte viac uškodiť?

Závislosti od drog sa venujete už dlhé roky. Čo vás viedlo k tomu začať pomáhať v tejto sfére?

Závislostiam od drog a alkoholu sa venujem od skončenia školy. Po veľmi rýchlom čase som si túto prácu obľúbila, a to najmä preto, že práca s drogovo závislými je dynamická. Stretávam sa s plačom, krikom, zúfalstvom, ale aj hnevom. Pomáhať týmto ľudom pre mňa vždy bola satisfakcia, pretože vidieť výsledky a progres k zmene bolo pre mňa vždy dôležité.

Stretávate sa skôr s mladými alebo staršími ľuďmi?

Z hľadiska drog sú to určite mladší ľudia. Závislosť sa u nich vyvíja oveľa skôr. Niekedy nastupuje už medzi 18 až 20 rokom života. Ale takíto ľudia liečbu v takom mladom veku obchádzajú a vracajú sa k nej niekedy po tridsiatke, keď ich do toho dotlačia dôsledky a okolnosti.

Treba si uvedomiť smutný fakt, že v dnešnej dobe prichádzajú prvýkrát mladiství do kontaktu s drogami vo veku 13 či 14 rokov. Čoraz viac mladých upadá do sveta, z ktorého niet návratu.

Niekto drogy vyhľadáva na dennej báze, niektorí sa k tomu vracajú po mesiacoch. Aký je rozdiel medzi rekreačným užívaním drog a závislosťou od drog?

Ak si dávam občas, nie som závislý, pretože závislosť je badateľná až vtedy, keď mi to chýba, keď mám abstinenčné príznaky a nedokážem bez drog normálne fungovať. Dostanem sa do štádia, keď mi to nabúrava sociálny, pracovný život a medziľudské vzťahy.

V porovnaní s rekreačným užívaním drog má závislosť dôsledky. V prípade rekreačného užívania marihuany typu „idem s partiou a dám si, ale v skutočnosti by som si ani nedal, keby ju nedoniesol niekto iný“ sa o závislosti nebavíme.

Pri závislosti je to všetko o chutiach, ktoré mám často, a každý jeden deň myslím na drogy. Celý život prispôsobujem závislosti, odídem z práce skôr, aby som si mohol kúpiť drogy. Vtedy sa bavíme o závislosti, pretože nám výraznou mierou zasahuje do všetkých sfér života.

Ak je teda niekto príležitostný užívateľ rekreačných drog, ale dobre pozná svoje hranice, má sa obávať závislosti?

Pri každej droge, aj pri príležitostnom užívaní, sa môžeme dostať do závislosti. Závislý človek musí mať však nejakú predispozíciu, genetickú alebo psychickú. Má oslabené zdroje zvládania záťaže, nevie sa uvoľniť, má úzkosti a stres z práce.

Bežný človek tieto stavy dokáže vyfiltrovať tým, že ide napríklad do prírody, iní to filtrujú marihuanou. Na začiatku sa to síce môže zdať ako nevinný filter, ale časom sa telo naučí, že pod stresom sa dokáže uvoľniť len s marihuanou.

Neskôr z toho vznikajú chute a vyvíja sa závislosť, takže aj pri rekreačnom užívaní drog môže dôjsť na základe okolností a slabšieho zvládania záťaže, stresu, vzťahu až k závislosti.

Čo považujete za najrizikovejší spúšťač závislosti od drog?

Myslím si, že dôležité je stabilné rodinné zázemie, kde má dieťa zdravé hranice. Dobrá rodinná atmosféra a vzťahy sú vhodnou prevenciou pred problémovým užívaním.

Aké sú najčastejšie dôvody, prečo sa mladí stávajú závislými?

Prvý kontakt u nich nastáva v zmysle, že drogu len vyskúšajú – ale nikdy nevieme, ako naše telo zareaguje. Ďalej v tom hrá dôležitú rolu aj genetická predispozícia. Treba brať do úvahy aj psychickú záťaž, keď doma čelíme náročnej situácii, cítime záťaž alebo nezvládame školu či rozchod, tak vtedy utekáme k filtrovaniu s drogami.

Nikoho sa nedá odnaučiť, aby to nevyskúšal aspoň raz. Pokiaľ ale po prvom užití pociťujem, že mi to robí zle, treba s tým prestať. Aj jeden joint môže spustiť schizoidnú poruchu. Ak mám genetickú predispozíciu, môžem si nevedomky budovať závislosť.

Niektoré štatistiky uvádzajú, že k závislosti od marihuany ju užívateľ musí fajčiť 2 až 4 roky. Ale ak je niekto oslabený, závislosť sa môže vytvoriť oveľa skôr. A to nevravím o tvrdších drogách, kde je nástup závislosti veľmi rýchly.

Prečo sa niektorí ľudia stávajú závislými a iní nie?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá