Putinovi elitní spojenci mali zmiznúť z bojiska v Kursku: Kimovi vojaci nezvládli „modernú vojnu“
- Severokórejskí vojaci sa ocitli v prvej línii ruskej vojny, no po veľkých stratách náhle zmizli
- Ich misia sa ukázala ako tvrdá a krátka skúsenosť

- Severokórejskí vojaci sa ocitli v prvej línii ruskej vojny, no po veľkých stratách náhle zmizli
- Ich misia sa ukázala ako tvrdá a krátka skúsenosť
Severokórejskí vojaci, ktorých do Ruska poslal režim Kim Čong-una, zmizli z bojiska na Ukrajine. Už niekoľko týždňov ich nevidno na frontovej línii v Kurskej oblasti, čo vyvolalo špekulácie, že boli potichu stiahnutí pre obrovské straty.
Podľa juhokórejskej tajnej služby bolo okolo 300 severokórejských vojakov zabitých a až 2 700 zranených, informuje denník The Guardian. To predstavuje deštruktívnu bilanciu, ktorá mohla prinútiť Pchjongjang prehodnotiť svoje ďalšie kroky.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bol severokórejským vojakom pred nasadením povedané, že idú na „výcvikový výjazd“. V skutočnosti ich však čakala krvavá vojna proti často lepšie vybaveným a skúsenejším ukrajinským jednotkám.
Temné spojenectvo
Nasadenie severokórejských vojakov v Rusku nebolo len vojenskou pomocou, ale aj strategickým obchodom. Severokórejský režim, dlhodobo izolovaný od svetovej ekonomiky, hľadal možnosť, ako si zabezpečiť prístup k ruským vojenským technológiám, predovšetkým k satelitným systémom. Pchjongjang sa tým snažil získať technologický pokrok pre svoje raketové a nukleárne programy.
Zmluva medzi Kim Čong-unom a Vladimirom Putinom, podpísaná koncom roka 2024, bola pre oboch vodcov príležitosťou na posilnenie vzťahov v boji proti „západnej hegemónii“. Severokórejské vojenské jednotky mali pomôcť Rusku v Kursku, kde Ukrajinci začali v auguste 2024 útok, no podľa analytikov ich nasadenie rýchlo prerástlo do tragédie.
Bezskúsení a nečakané obete
Juhokórejská tajná služba tvrdí, že severokórejskí vojaci neboli pripravení na modernú vojnu. Na bojisku sa museli okamžite adaptovať na realitu, ktorá bola diametrálne odlišná od toho, čo poznali z domácej výcvikovej doktríny.
Podľa analytika Setha Jonesa z Centra pre strategické a medzinárodné štúdium (CSIS) až polovica zo 11 000 nasadených Severokórejčanov bola zabitá alebo zranená. Ako uviedol v podcaste kórejskej agentúry Yonhap: „Máme informácie, že mohla padnúť tisícka vojakov. Tieto straty sú obrovské a neudržateľné pre akúkoľvek vojenskú jednotku.“
Ukrajinské zdroje uviedli pre americké spravodajstvo CNN, že niektorí severokórejskí vojaci radšej odpálili granáty, než by sa nechali zajať. V bojoch sa však ukázali ako schopní ostreľovači, najmä proti dronom. Napriek tomu ich schopnosti nestačili na zvládnutie moderného boja.
Kam zmizli severokórejské jednotky?
Oficiálne stanoviská z Moskvy ani Pchjongjangu neexistujú. Ruské ministerstvo obrany sa k téme nevyjadruje a Severná Kórea verejne popiera svoju vojenskú úloha v konflikte. Faktom však zostáva, že severokórejské jednotky zmizli z bojiska.
Ukrajinské vojenské zdroje predpokladajú, že boli stiahnuté po obrovských stratách. Plánoval Pchjongjang vyslať ďalšie jednotky? Je možné, že výmenou za ruskú vojenskú technológiu bude režim Kim Čong-una pokračovať v podpore Moskvy.
Situácia ukazuje, že väzby medzi Moskvou a Pchjongjangom sa posilňujú. Čas ukáže, či bude Severná Kórea pokračovať vo vojenskej spolupráci, alebo sa z tejto vojenskej misie stane len temná kapitola jej dejín.
Vplyv na budúcnosť
Stiahnutie severokórejských jednotiek z frontovej línie môže signalizovať dve veci: buď Kim Čong-un prehodnocuje svoje vojenské záväzky voči Rusku, alebo sa pripravuje na ďalšiu vlnu podpory výmenou za nové výhody. Ak Severná Kórea získa prístup k ruským satelitným technológiám a pokročilým zbraniam, jej raketový a jadrový program môže značne pokročiť.
Zároveň sa otvára otázka, ako bude reagovať medzinárodné spoločenstvo. USA a ich spojenci môžu uvaliť nové sankcie na Pchjongjang, čím by ešte viac prehĺbili jeho izoláciu. Moskva by sa tak mohla dostať do ešte väčšej medzinárodnej izolácie, keďže jej spojenectvo so Severnou Kóreou je pre mnohé krajiny červenou čiarou.
Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine
Zdroje: The Guardian, CNN, Yonhap