Remeselníkovi z Gemera ľudia poslali už 24-tisíc eur, aby pokračoval v práci, ktorú robí ako jediný v krajine

  • Slováci sa rozhodli pomôcť zachovať takmer zaniknuté remeslo na Gemeri
  • Cieľom je tu zriadiť dielňu pre posledného majstra kyjatickej hračky v dedine so 75 obyvateľmi, známej svojím kultúrnym dedičstvom
  • Ľudia za rekordný čas na tento projekt poslali už takmer 25-tisíc eur
Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer
  • Slováci sa rozhodli pomôcť zachovať takmer zaniknuté remeslo na Gemeri
  • Cieľom je tu zriadiť dielňu pre posledného majstra kyjatickej hračky v dedine so 75 obyvateľmi, známej svojím kultúrnym dedičstvom
  • Ľudia za rekordný čas na tento projekt poslali už takmer 25-tisíc eur

Remeslo kyjatických hračiek by po druhej svetovej vojne skoro vymizlo, nebyť Antona Oboňa, ktorý v roku 1969 zhotovil pre ÚĽUV prvú kolekciu takýchto hračiek ako precízne kópie pôvodných diel.

Najznámejším novodobým majstrom bol Rudolf Stehlík, ktorý hračky vyrábal do roku 2010. Na jeho prácu následne nadviazal Ladislav Hedvigi, rodák z Rimavských Zalužian. Zručný majster pri výrobe používa staré technologické postupy a svoju výrobu prezentuje aj v zahraničí. Jeho cieľom je znovuobnoviť výrobu kyjatickej hračky, no v modernejšom duchu.

zdroj: Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer

Zaniknuté remeslo

Skúsený remeselník Ladislav Hedvigi sa rozhodol ostať vo svojom rodnom kraji a nájsť miesto pre svoju vášeň – kyjatické hračky, priamo v obci Kyjatice, neďaleko Hnúšte. Pred rokom sa tento majster zapozeral do budovy bývalej dedinskej školy so schátranou, presklenou verandou. V nej by mala vzniknúť dielňa a priestor na workshopy.

zdroj: Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer

V skoro dvestoročnej škole by chcel postupne vytvoriť priestor pre živú expozíciu hračiek, kde by si ich deti mohli vyskúšať a tiež spoznať, v akom prostredí sa učilo kedysi.

V dnes chátrajúcej budove by mala vzniknúť aj dielňa pre kyjatické hračky a iné tradičné remeslá. Dielňa by mala sídliť v priestore verandy, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť budovy školy, no v súčasnosti je zničená.

Rekonštrukcia školy

Teraz môžeš pomôcť zachrániť opustenú budovu bývalej školy v malebnej dedinke Kyjatice, aby tu mohli vznikať hračky, ktoré sú celoeurópskym unikátom. Na Startlabe momentálne prebieha mimoriadne úspešná kampaň, ktorá cielenú sumu 15 000 eur dosiahla doslova za pár hodín.

zdroj: Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer

Vďaka jej podporovateľom sa do dnešného dňa podarilo vyzbierať takmer 25-tisíc eur, cieľ kampane je tak naplnený na 166 %. „Za vaše prostriedky poctivo zrekonštruujeme pôvodnú verandu a pomôžeme zachovať autentickú architektúru i remeslo. Veríme, že sa nám podarí rekonštrukciu verandy zrealizovať v tomto roku,“ objasňuje tím projektu.

zdroj: Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer

Cieľom projektu je obnoviť pôvodne celopresklenú drevenú verandu tradičnými technikami. Pribudnúť by tu malo aj miesto pre dočasné výstavy a ukážky výroby kyjatických hračiek.

Podporuješ slovenských remeselníkov?

Viac ako 150-ročná evanjelická jednotriedka, ktorá pamätá aj Pavla Dobšinského, by tak mohla vďaka hračkám znova ožiť. Postarané by bolo aj o otváranie blízkeho gotického kostolíka, v súčasnosti nominovaného na zápis na značku Európske dedičstvo.

zdroj: Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer

Jaroslav Hric, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu pripomína, že v minulosti bol Gemer centrom, umenia, kultúry, ale aj priemyslu. V súčasnosti je však jeho veľkým problémom vysťahovalectvo. To súvisí s tým, že tu pribúda čoraz viac opustených budov a pomaly tu zaniká život.

„Príbeh pána Hedvigiho je výnimočný tým, že sa snaží oživiť zaniknuté remeslo a vytvoriť si dielňu v starej, pôvodnej škole a zrekonštruovať si ju tradičnými technikami. Najmä v oblastiach, ktoré sú ohrozené odlivom mozgov je dôležité, keď sa ľudia vracajú, alebo v týchto regiónoch aj ostávajú,“ hovorí Lívia Gažová, iniciátorka projektu Posledné domy.

V čom sú tieto hračky jedinečné? 

zdroj: Startlab/Posledné domy a OOCR Gemer

„Starí kyjatickí majstri začali hračky zhotovovať popri výrobe stoličiek, stolov a súsekov – skladaných drevených skríň na obilie, ktoré zložené prevážali do ďalekých krajín. Pre svoje deti najprv vyrábali zmenšeniny nábytku, ktoré zdobili typickým ornamentom vytvoreným s pomocou špeciálneho kružidla.“

Farebnosť hračiek sa pôvodne dosahovala prírodnými moridlami v hnedej, červenej, modrej a žltej farbe. Prírodné moridlo sa získavalo napríklad varením kôry trniek alebo divých sliviek. Hračky bývali rôznych tvarov, typickým je napr. koník či kohútik na podložke s kolieskami, fúrik, miniatúra súseku, kolísky či postieľky.


Partnerom projektu je program Posledné domy a OOCR Gemer. Kampaň finančne a skrytými odmenami podporuje združenie Čierne diery. Ďakujeme!

Zdroje: StartLab, Posledné domy , OOCR Gemer

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie