Róbert Schoch­mann, CEO Ani­ma Tech­ni­ka: Iba tech­no­ló­gie nás zachrá­nia

Michal Tomek / 28. mája 2014 / Tools a produktivita

Má 25 rokov, skú­se­nos­tí ako keby mal 40. Šesť rokov je vedú­cim tímu Ani­ma Tech­ni­ka, kto­rý vyví­ja robo­tic­ké zaria­de­nia a bez­pi­lot­né lie­tad­lá. Stih­li povy­hrá­vať tak­mer kaž­dú súťaž, kto­rej sa zúčast­ni­li. Skú­sil si všet­ky prá­ce vo fir­me – od dizaj­nu cez prog­ra­mo­va­nie až po fré­zu a mon­to­va­nie. V pozí­cii CEO mu fyzic­ká prá­ca nie­ke­dy chý­ba. V lete chys­ta­jú Kicks­tar­ter kam­paň a po nej chcú vstú­piť na trh. Verí v tech­no­ló­gie a budúc­nosť bez nich si nevie pred­sta­viť. Róbert Schoch­mann.

 

Gratulujem k ďalšiemu víťazstvu. Aké sú prvé pocity po výhre v súťaží Skvelých mladých podnikateľov?

Dobré, určite dobré. Pravdou je, že už sme pár súťaží vyhrali, tak som to v kútiku duše tak trochu očakával. Ale istota to, samozrejme, nebola. Stále je tam stres, človek predsa len ide pred porotu a hrá o 15 000 Eur.

 

V čom je vaša myšlienka taká inovatívna, že pomerne často súťaže vyhrávate?

Inovatívna je v spojení niekoľkých už existujúcich technológií novým, jedinečným spôsobom. Nebolo to iba tak, že sme vzali tri technológie a zlepili dokopy. Je za tým množstvo konfigurácie, nápadov a práce. Pričom, ak sa bavíme o bezpilotných lietadlách, pracujeme na nich už šiesty rok.

 

Aké boli začiatky Anima Techniky?

Kedysi to bol len čisto študentský projekt. Venovali sme sa stabilizačným a komunikačným systémom, vlastnej elektronike, čo bolo pre nás ako študentov veľmi zaujímavé. Všetko sme si chceli robiť sami. Dokonca sme si zaobstarali frézu, na ktorej všetky diely vyrábame.

Ešte na strednej škole som s kamarátom začal stavať CNC frézy a roboty. Na výške som zistil, že väčšina technikov chce medzi sebou pretekať, byť lepší ako ten druhý. Bolo to o jednotlivcoch, maximálne dvojiciach. Tak som si povedal, prečo neskúsiť spojiť sily a nezačať pracovať na niečom spoločne. To nás môže posunúť oveľa ďalej. Chcel som to zmeniť. Nemá význam bojovať sám. Význam má vytvorenie silného tímu. Až potom ako tím pretekajme napríklad s inými krajinami.

 

Darí sa ten silný tím tvoriť?

Rozhodne to nie je ľahká úloha, predsa len ide stále o ľudí. S každým sa pracuje inak, ku každému treba inak pristupovať. To sa človek musí učiť, musí vedieť ľudí motivovať. O to ťažšie je to v začiatkoch, kedy ľudia pracujú bez platov. Vtedy ich motivuje vízia budúcnosti a to, že sa niečo naučia.

 

Ako ste prišli s názvom Anima Technika?

Dlho sme vymýšľali názov spoločnosti. Napadli nám také ako TechNet, čo však malo na Google milióny výsledkov. Všetko už existovalo. Potom sme sa zamysleli nad tým, čo robíme, a čo nás fascinuje. Na robotoch nás fascinuje práve to, že človek má pocit, akoby to bolo niečo živé, že to má dušu. Softvér je ako tá duša. A duša po latinsky je anima. Z toho Anima Technika. Chceme sa uberať práve tým smerom, aby to, čo spravíme, malo dušu, malo určitú inteligenciu.

 

Čo je vašim cieľom? Kam smerujete?

Vývoj nezastavíš. To je také naše motto, a tak si nemôžeme dať konkrétny cieľ. Jednoducho nemôžeme zaspať niekde spokojní, že sme už niečo dosiahli. Stále musíme ísť dopredu, byť vizionármi a prichádzať s novými nápadmi. Už v momente, kedy uvedieme niečo nové na trh, musíme myslieť na budúcnosť.

 

 

Aký bol posun od študentských aktivít smerom k startupu?

Asi pred rokom som si uvedomil, že by sme mohli skúsiť spojiť tri moderné technológie – Oculus Rift ako úplnú novinku na trhu, šifrovaný digitálny full HD stream s nízkym oneskorením a mobilný internet. Toto celé je jedna mobilná pozemná stanica, ktorú možno použiť s bezpilotným lietadlom, autíčkom, na lodi, či s akýmkoľvek iným robotom. Tak sme si na jar tohto roku povedali, že z celého študentského projektu skúsime spraviť biznis.

 

Vašim hlavným produktom je teda mobilná riadiaca stanica, ak to chápem správne.

Áno. Tá dokáže spojiť človeka s akýmkoľvek bezposádkovým strojom – vo vzduchu, na vode alebo po zemi.

 

Na webe som si ale všimol okrem tejto stanice aj kopteru Trilobite.

Primárne vyrábame mobilné riadiace stanice s týmito kopterami. Chceli by sme to tak priniesť aj na trh. No stanica bude univerzálna, pripojiteľná na akýkoľvek stroj. S kopterou však bude zo strany užívateľov jednoduchšie pochopiť celý produkt, lebo mnohokrát nevie, na čo presne tá samotná vysielačka slúži.

 

Ak to zjednodušíme, ide o vylepšené RC modelárske vysielačky?

V podstate áno, spravili sme klasickú RC vysielačku, len sme k nej pridali digitálny prenos videa, možnosť pripojiť Oculusy a dosah má viac ako konvenčné vysielačky. Chceli sme ponúknuť kompatibilné riešenie pre sofistikovanejších používateľov, aby si nemuseli sami prepájať nekompatibilné zariadenia, a potom ich každé samostatne zdĺhavo nabíjať.

 

Akú máte na trhu konkurenciu?

Nehovorím, že iné bezpilotné koptery na svete nie sú, alebo že naša je najlepšia. Len zatiaľ žiadna nespája tie technológie, aké máme my – Oculus Rift, digitálne video a mobilný internet. Najbližšie nám je firma Parrot so svojim riešením mobilnej vysielačky pre tablet – majú Oculusy aj digitálne video. Len teda nie je to ešte také profesionálne riešenie, ako u nás. Napríklad majú externý tablet a zariadenie je funkčné iba s ich jednou malou kopterou, ktorú vo vetre odfúkne. Parrot vyrába skôr hračky.

 

Plánujete si toto riešenie dať aj patentovať? 

To neriešime. Máme už vymyslené nejaké technológie, vďaka ktorým by sme stále boli medzi prvými, aj keby našej pôvodné riešenie skopírovali. Dokonca uvažujeme o tom, že by sme boli open source.

 

Prečo?

Tým by sme vedeli rozšíriť zákaznícku základňu o všetkých hobbistov. Im sa oplatí kúpiť našu technológiu, keďže bude lacnejšia, a ľudia by tak na tom mohli ďalej pracovať a vyvíjať to.

 

Ide stále iba o prototyp alebo už ste vo výrobnej fáze?

Produkt ešte nepredávame, no dali sme si deadline začať ho predávať do konca roka. Predtým by sme však chceli spustiť kampaň cez Kickstarter. To ešte teraz v lete. Momentálne sa nachádzame vo fáze dokončovania prototypov.

 

Ako chcete kampaň nastaviť – spustenie, ceny, odmeny, a podobne?

Máme konkrétny plán, no radšej by som ho ešte neprezrádzal.

 

Ani cenu?

Cenu za set – vysielačka a koptera - máme nastavenú približne na 2000 eur, bude to závisieť od výbavy. Naozaj je to však len prvý odhad, stále čakáme na vyjadrenia dodávateľov. Tiež to bude závisieť od počtu kusov, ktoré budeme vyrábať. Ale chceli by sme okolo 150.

 

 

 

Viete už teraz, že budete mať odbyt?

Už sa nám ozývali ľudia. I keď to bolo skôr v súvislosti s tým, že vedeli o našej výrobe bezpilotných lietadiel a chceli vyvíjať nejaké vlastné veci. To znamená čiastočne náš produkt a čiastočne podľa ich požiadaviek. Univerzálne riešenie neexistuje, a tak chceme ponúknuť aj túto možnosť, no nie ako hlavnú činnosť. Skôr chceme vytvoriť čo najuniverzálnejší produkt pre masu. Ak to trochu odľahčím, môžem povedať, že ideme predávať lietajúcu úžitkovú kameru.

 

Primárne sa teda zameriavate na konečných spotrebiteľov?

Áno, najmä modelári a vlastníci bezpilotných zariadení. Môžu to byť rôzni záujemcovia – hobbisti, polícia, hasiči, masmédiá na natáčanie športových podujatí. To je jedna z vecí, ktorú by sme chceli v budúcnosti vylepšiť - pridať cloudové služby, vďaka čomu sa signál bude môcť posielať priamo do štúdia televízie.

 

Keď som článok o vašom víťazstve v súťaži zdieľal na Facebooku, jedna z reakcií bola, že „Super veci, ale vieš, na čo sa to využije.“ – v zmysle, že na vládne a vojenské účely. Ozval sa vám niekto už aj z tohto prostredia?

Priamo vláda nie. No niektoré firmy, ktoré spolupracujú s armádou, sa nám už ozvali a ponúkli spoluprácu. Zatiaľ sme sa však do ničoho nepustili, či už preto, že nám nevyhovovali podmienky, alebo sme jednoducho nechceli. Jednu spoluprácu sme začali, ale to aj rýchlo skončilo. Dôležitý pre nás je komerčný trh, nie armáda. Tým ale nehovorím, že nikdy. Všetko závisí od podmienok. Skôr by sme darovali nejaký kus polícii a hasičom, aby si to otestovali a dali nám spätnú väzbu.

 

Keď sa pozrieme na finančnú stránku celého projektu, máte za sebou investora alebo rokujete o nejakej investícii?

Stále premýšľame nad investorom, aj sme s nejakými už hovorili. Len podmienky, ktoré nám zatiaľ dali, neboli vôbec vyhovujúce. Preto máme vlastné peniaze a improvizujeme. Nechceme za každú cenu získať investora. Uvidíme, ako dopadne kampaň na Kickstarteri a čo bude ďalej. Samozrejme, že investor by urýchlil celý proces a zvýšil šance na úspešný vstup na trh. Ale nechceme to siliť.

 

Čo sa ti nepozdávalo pri komunikácii s investormi? Privysoký podiel za investíciu?

Ak sme sa vôbec dostali s investormi ku komunikácii o podieloch, tak áno, aj to bol menší problém. Ale stretol som sa aj s takými vecami, že investor chcel podpísať bianco zmenky a podobne. Od toho sme radšej rýchlo utiekli. Investor musí ponúknuť dobré podmienky, pretože sami tomu projektu veríme a vložili sme doň už veľa času, síl a peňazí.

 

Kto vás podporuje a radí vám? Máte nejakých mentorov v rámci startupu?

Máme, napríklad JUDr. Andrej Mráz zo spoločnosti Brilliant. Je to môj kamarát a už nejaký čas nám pomáha najmä s marketingovými záležitosťami a komunikáciou. Podporuje nás aj môj brat Filip Schochmann, ktorý má bohaté skúsenosťi v IT biznise.

 

 

 

Keď prejdeme k tebe osobne, ako si začínal s technikou?

Už v detstve ma zaujímali rôzne ozubené kolieska a všelijaké stroje, počítače. Sníval som, že postavím robota. Dosť ma inšpiroval Terminátor. Vždy som mal vzťah k technike Mnoho vecí som sa počas strednej a vysokej školy naučil, aj vďaka tomu je medzi nami v tíme vzájomný rešpekt. Chalani vedia, že som si prešiel všetkým, čo sa musí v rámci produktu robiť a mám tú skúsenosť – softvér, fréza, „plošáky“ a ďalšie.

 

A teraz ťa čo viac baví - CEO či vývoj? Ako CEO ti nechýba samotná technická práca?

Chýba. Ľudia to možno nechápu, ale ja mám radosť z toho, že si sadnem a dvanásť hodín kódim nejakú špičkovú technológiu. Ale tak je pravda, že stále som súčasťou tímu a mám na starosti viaceré veci aj z tej technickej stránky, nie len manažérskej.

CEO je úplne iná práca. Uvedomujem si, že je to potrebné a nevyhnutné, dostal som od chalanov dôveru a musím spraviť všetko pre to, aby sme boli úspešní. Je to veľká zodpovednosť a je toho dosť veľa. Nie sme totiž len nejaká softvérová záležitosť ako web či aplikácia. Pri nás do hry vstupujú aj reálne technológie a hardvér. Tá koptera musí fungovať, musí vzlietnuť a nesmie spadnúť, lebo máme hneď pokazené meno.

 

Si obrovský nadšenec robotiky. Ako vidíš budúcnosť robotiky?

Myslím si, že bude napredovať obrovským tempom. Práve v robotike budú najväčšie zisky a najviac sa rozvíjajúce veci. Určite sa robotika dá robiť lepšie. Už teraz sú procesory veľmi malé a lacné, a presne tým smerom pôjde ďalej.

 

Keď to trochu pritiahnem za vlasy, nebojíš sa takej budúcnosti, aká bola napríklad práve v Terminátorovi, že roboty nás ovládnu?

Začal by som tým, že roboty sa majú riadiť troma základnými pravidlami robotiky. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom. A posledným je, že robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom. Tým by sa mal každý vývoj riadiť. Roboty sú stále programované ľuďmi, a teda spravia len to, čo človek dovolí. Preto, ak človek bude chcieť, a naprogramuje ich tak, aby ovládli nejakú skupinu ľudí, tak som presvedčený, že to sa môže stať. 

Napríklad stále menej ľudí je nasadzovaných v armáde, stále viac sa využívajú roboty – dróny či pásové vozidlá so samopalmi. Som presvedčený, že budúcnosť armády je v robotike, pretože v takom prípade nie je ohrozený ľudský život. Otázka samozrejme je, kto stlačí spúšť. Zatiaľ je zakázané, aby robot strieľal, aj keď už rozoznať ľudskú tvár v niektorých prípadoch dokáže. Experimentálne sa to určite testuje. Človek je však stále tým, kto rozhodne.

 

V konečnom dôsledku sa toho ale neobávaš.

Stepehen Hawking povedal, že do roku 2025 predbehnú počítače ľudskú inteligenciu. Osobne si nemyslím, že je to dovtedy reálne, ale keď tak stane, bude to pre ľudstvo ďalšia obrovská revolúcia. Hlavnou výhodou počítača je jeho neuveriteľná rýchlosť. Preto si bude vedieť prečítať všetky informácie na Googli, v encyklopédiách či rôzne finančné správy veľmi rýchlo. Vďaka umelej inteligencii sa napríklad môžu vynájsť nové lieky alebo sa zjednoduší riešenie politických, náboženských či ekonomických kríz. Na druhej strane to bude aj dosť nebezpečná vec, ak sa ocitne v nesprávnych rukách.

 

A vieme, že tie nesprávne ruky existujú.

Áno, určite. No nemyslím si, že to dopadne ako v Terminátorovi, kde stroje ovládli ľudí.

 

 

Aj vývoj technológie asi raz musí skončiť, pretože sa nedá ísť do nekonečna. Kde je tá hranica?

Technológie už teraz čiastočne dosahujú obmedzenia, ktorými sú rýchlosť svetla a veľkosť. Tranzistory v procesoroch sa totiž veľkosťou budú blížiť k atómom, čo sú už obmedzenia dané vesmírom. Sú isté riešenia, ako napríklad, keď sa procesorov použije obrovské množstvo paralelne. Testujú sa tiež kvantové počítače, v ktorých podľa mňa leží budúcnosť. Ale nie som odborník na túto oblasť, len ma to zaujíma v rámci voľného času. 

 

Nemôžeme však byť všetci technológovia, stále musí niekto byť napríklad poľnohospodár.  

Áno, a technológia mu v tom môže značne pomôcť. Samozrejme, že stále potrebujeme jesť a nechceme si dávať nič syntetické.

Ľudstvo tak nesmierne expandovalo preto, lebo objavilo ropu a urán. Za viac ako sto rokov sa z jednej miliardy stalo sedem. Študujem dosť ekológiu a prírodu, rôzne dokumenty o tom, ako ničíme planétu a oceány. To však nesúvisí s počítačmi, ale s tým, že na svete existuje tak veľa ľudí a planétu preťažujeme.

 

V čom vidíš riešenie? Odsťahovanie sa zo Zeme?

To nás určite v budúcnosti čaká, Zem má predsa len obmedzenú životnosť. Ako povedal Hawking, vajíčka treba rozdeliť do viacerých košíkov. Osobne si nemyslím, že sme jediní vo vesmíre. Napriek tomu považujem život na Zemi za zázrak a takýto zázrak treba zachrániť. Stačí jeden meteorit a je po nás. Preto jediné, čo nás môže zachrániť, sú technológie. Keby sme sa vrátili späť do pralesov a behali s palicami, nepostavíme raketu, ktorá nás dostane do vesmíru.

 

Naozaj sú technológie jediné, čo nás dokáže zachrániť?

Áno. Samozrejme, verím v spoločnosť takú, aká je – máme medikov, právnikov a iné povolania, a musíme navzájom spolupracovať. No jedine technológia nám vie pomôcť prežiť v budúcnosti. Je dôležité popracovať na tom, ako dostať ľudský život do vesmíru, ako ísť ďalej. A k tomu určite prispejú aj tie supervýkonné počítače.

 

Asi veľa študuješ, ako ťa tak počúvam. Máš aj voľný čas?

Mám svoje hobby. Rád vybehnem na bicykel alebo ma zaujíma športová streľba. Tiež mám rád potápanie či v zime snowboarding. No v rámci voľného času rád študujem technológie, trendy vo svete a všetko, čo sa deje. A v konečnom dôsledku aj práca je zábava. I keď niekedy prestáva byť.

 

Kedy?

Keď sa nedarí. Vyslovene sú obdobia, kedy sa všetko celý týždeň kazí. Nielen mne, ale celému tímu. Alebo keď človek musí napríklad v zime testovať. Na jar sme testovali koptery, bola strašná zima a štyria sme sedeli zavretí v aute, kódili sme s notebookmi na kolenách a vyjedali čipsy. Vonku nám ešte k tomu hučal benzínový generátor. A keď koptera v tej chvíli padne, tak to človeka prestáva baviť, lebo peniaze, čas aj energia sú fuč. Na druhej strane, práve to je úžasné na našom vývoji, že nesedíme len v laboratóriu, ale ideme do terénu. Pravdou je, že po takomto období vždy príde zlom a všetko sa zlepší.

 

Čo bol najťažší moment za tých šesť rokov?

To je dobrá otázka. Samozrejme, bolo niekoľko ťažších momentov, keď niektorí členovia tímu poodchádzali. Po súťaži, keď už niečo vedeli a získali diplom, odišli. Je však pravdou, že takto sa rysuje jadro tímu, ktoré má víziu a kvality. Tých si veľmi vážim.

 

Hľadáte stále ľudí?

Určite. Mnoho ľudí, Slovákov, odchádza do zahraničia. Možno si akosi neuvedomujú, že aj zo Slovenska sa dá niečo vybudovať. Viem, že Slovensko nie je dostatočne veľký trh, ale dá sa ísť na ten globálny, pričom vývojové stredisko zostane na Slovensku. Máme tu talenty. Podľa mňa na Slovensku môže byť ďalšie Silicon Valley a my k tomu chceme prispieť. Len sa tu musí robiť niečo, čo je inovatívne, čo má zmysel a je aj na trhu realizovateľné. My by sme chceli vytvoriť firmu, kde by ľudia chceli pracovať. Myslím, že sa nám to aj darí. Mnohým sme o nás nehovorili, odniekiaľ sa o nás dozvedeli a sami prišli pracovať. Aj zadarmo. No chcem na tom ďalej makať a vytvárať podmienky pre šikovných ľudí, aby neodchádzali preč.

 

Ďakujem ti veľmi pekne za tvoj čas. Moja posledná, obľúbená otázka. Piješ kávu? 

Hej, pijem. Naučil som sa. Už som jednu celkom silnú ráno mal. Aj chalanov chcem nahovoriť, aby pili kávu. (úsmev)

 

Zdroj: animatechnika.com

Pridať komentár (0)