Rozhovor so psychologičkou: Mladá generácia chce všetko naraz a nezvláda sklamania

  • Psychologička Melinda Kešická tvrdí, že sme málo frustrovaní a málo odolní
  • Mlada generácia chce všetko naraz
  • Prevláda konzum a cenné hodnoty sa z nás vytrácajú
unsplash.com
  • Psychologička Melinda Kešická tvrdí, že sme málo frustrovaní a málo odolní
  • Mlada generácia chce všetko naraz
  • Prevláda konzum a cenné hodnoty sa z nás vytrácajú

Mladí ľudia chcú všetko a najlepšie hneď. Prečo máme take vysoké nároky na život?

Ja si myslím, že to je odraz spoločnosti. Ako sa mení spoločnosť, tak samozrejme, že sa meníme aj my a naše vzťahy. Naša spoločnosť je nastavená tak, že chceme mať všetko rýchlo a hneď. Prevláda konzum a hodnoty, ktoré mali v minulosti cenu, ako by sa dnes strácali.

Aké hodnoty mala mladá generácia ľudí kedy a aké hodnoty má dnes?

Teraz je to predovšetkým materiálne. Musí to byť niečo, čo je hmatateľné a čo je čitateľné. Kedysi sme mali úplne iné hodnoty, rezonovali nás skôr tie nemateriálne hodnoty, ktoré sa nedali kvantifikovať. Boli sme zameraní skôr na rodinu, vzťahy, emócie a duchovné hodnoty.

Sú príčinou našich vysokých nárokov aj vysoké očakávania od našich rovesníkov a rodičov?

Ja si myslím, že to spolu všetko súvisí. Keď sú na nás kladené vysoké nároky, tak to jednoducho zvnútorníme a očakávame to aj od seba. Na jednej strane chceme uspokojiť ľudí, ktorí na nás tie vysoké nároky kladú a máme to nastavené tak, že sami so sebou môžeme byť spokojní iba vtedy, ak splníme očakávania ostatných.

zdroj: freepik

Možno sa od mladých očakáva veľa aj preto, že majú k dispozícii všetko. Jazykové školy, internet, neobmedzené možnosti študovania, život v zahraničí…

Tie nároky v minulosti boli odlišné. Rodičia dnešnej mladej generácie žili totalitným režimom, takže tie možnosti boli kedysi úplne iné. Po 89. roku sa nám úplne otvorili dvere, hranice, takže tých možností bolo zrazu veľké množstvo. Mám pociť, že práve tí rodičia dnešnej mladej generácie sa nevedia nabažiť všetkých tých možností a majú potrebu doháňať na svojich deťoch to, čo oni nestihli a čo im nebolo umožnené.

Na základe týchto vecí sa od mladých očakáva, že si nájdu miesto hneď na manažérskej pozícii. Sú takéto očakávania na mieste?

Určite nie je takýto postoj v poriadku, ale je to takisto odraz našej spoločnosti a kultúry a v neposlednom rade odraz výchovy. Chceme instantné riešenia a chceme zvoliť tú kratšiu cestu a veľa vecí chceme preskočiť. Lenže ani vo vývine človeka nemôžeme len tak preskočiť niektorú fázu. Žijeme v takej mýlnej predstave, že na všetko máme, pretože to bolo do nás vštepované.

Kedy nastane zlom? Kedy si uvedomíme, že si treba úspech vybudovať?

Obyčajne zlom nastane pri neúspechu, pri zlyhaní. Je to samozrejme nepríjemné a často tí mladí ľudia nato nie sú pripravení. Ja tvrdím, že najväčším problémom mladej generácie v 21. storočí je, že je málo frustrovaná. Menej frustrovaná v tom zmysle, že nie je vystavená prekážkam, ale naopak, je pred prekážkami chránená. Lenže takto to nie je správne, pretože v určitom bode sa dostaneme do situácie, kde sme konforntovaní s realitou, teda svojim zlyhaním.

Tým, že je mladá generácia málo frustrovaná, nemá odolnosť voči tomu, ako sa popasovať s prekážkami a problémami. Najčastejšou reakciou pri takejto situácii je agresivita. Je to buď agresia, ktorá je obrátená von alebo obrátená priamo do seba v podobe depresie. Nie sme pripravení nato byť odmietnutí a nie sme pripravení ani na sklamania. Ak nie sme už od rannej výchovy trénovaní tej odolnosti a tomu, že neúspech patrí k nášmu životu, tak nám hrozí, že pre nás jedno sklamanie alebo odmietnutie môže byť veľmi ťažko unesiteľné.

zdroj: pixabay

Vedia sa mladí ľudia sústrediť na seba alebo sa neustále porovnávajú? Skreslujú nám sociálne siete pohľad na reálny život?

V súčasnosti je porovnávanie veľmi bežné. Žijeme v komunite ľudí a porovnávať sa je úplne normálne. Teraz to má však oveľa väčšiu rolu ako kedysi. Tomuto javu výrazne dopomáhajú sociálne siete. Vehementne sa zásobujeme fotkami, komentármi a tým, akí sme šťastní a aký úspešný a aktívny život žijeme. Treba si uvedomiť, že sociálne siete sú jednym skresleným a falošným svetom. Práve kvôli týmto sociálnym sieťam máme tendenciu porovnávať sa, treba si však uvedomiť, že to nie je realita.

Čo mladým spôsobuje depresie? Je to kvôli tomu, že nám hneď všetko nevýjde podľa našich predstáv?

Ja si myslím, že táto zmena, ktorá nastala v našej kultúre a v našej spoločnosti je zidealizovaná. Ideál človeka je byť úspešný, výkonný a šťastný. Čo nemá nič spoločné s realitou, pretože nemôžeme byť stále iba štastní a usmievať sa. Je to tak, akoby sme emócie ako smútok, hnev, zlosť, sklamanie nechceli prežívať a nechceli si ich pripustiť. Často používame pojem depresia v bežnej konverzácii a zneužívame tento pojem aj na stav, keď cítime nejakú nepohodu. Treba si však uvedomiť, že depresia je chorobný stav a nie len naša nepohoda, smútok alebo nespokojnosť.

zdroj: freepik

Pri výbere zamestnania prihliadame na to, či je daná spoločnosť úspešná, významná a medzi ľuďmi známa. Prečo je pre nás status firmy tak dôležitý?

Vytvára nám to tú materiálnu ale aj osobnú hodnotu. Keď pracujeme v nejakej významnej firme, tak to znamená, že aj my sme významní, pretože môžeme pracovať v takejto firme.

Kedy sa môžu materialistické hodnoty v nás zmeniť?

Zmena môže nastať vtedy, keď sa v živote ocitneme v nejakej situácii, pri ktorej nastane zlom a my si uvedomíme tie pravé hodnoty.

V práci nechceme sedieť 8 hodín a už vôbec nie o minútu dlhšie. Je správne nechať zamestnancom voľnosť a flexibilný pracovný čas? Je tak ich práca efektívnejšia?

Je to veľmi individuálne. Kontinuálnych 8 hodín nedokážeme efektívne pracovať. Sú však zamestnanci, ktorí vyslovene potrebujú hranice a určenú pracovnú dobu, pretože v sebe nemajú vytvorenú vnútornú disciplínu. Niekto tú vnútornú disciplínu v sebe má a dokáže si svoj čas ustrážiť a dokáže podať svoj maximálny výkon, aj keď nemá určené hranice zvonka.

Najnovšie video