Rusi riskujú jadrovú katastrofu, v areáli Záporožskej elektrárne rozmiestnili rakety

Rusi sa vraj zahrávajú s ohňom. V areáli Záporožskej jadrovej elektrárne mali rozmiestniť salvové raketomety, tvrdia ukrajinskí predstavitelia. TASR o udalosti informuje na základe správy denníka The Guardian.

Kúsok od reaktora

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Enerhoatom uviedla, že Rusko umiestnilo v ZAES v blízkosti jedného z tamojších šiestich reaktorov niekoľko raketometov typu Grad. Dodala, že tieto systémy sa nachádzajú v blízkosti nových „obranných štruktúr“, ktoré tam tajne vybudovali ruské jednotky, čo „porušuje všetky zásady jadrovej a radiačnej bezpečnosti“.

Táto informácia podľa Guardianu vyvoláva obavy, že ZAES sa ako najväčšia atómová elektráreň v Európe môže zmeniť na vojenskú základňu, z ktorej budú Rusi útočiť na ukrajinské ciele, čo zvyšuje i riziko úniku radiácie. Denník však upozorňuje, že vyhlásenie Enerhoatomu sa mu nepodarilo nezávisle overiť.

Hoci riziko jadrovej katastrofy je po odstavení všetkých šiestich reaktorov v ZAES značne znížené, odborníci upozorňujú, že do ovzdušia môže v prípade ich poškodenia stále uniknúť nebezpečné žiarenie, uviedla agentúra AP.

Informácie však pochádzajú z ukrajinskej strany konfliktu a nedajú sa preto nezávisle overiť. Faktom ale zostáva, že ruské praktiky boja sú prinajmenšom otázne. Dokazuje to aj nedávne vyhlásenie Vladimira Putina.

V nehumánnych praktikách neprestanú

Ruský prezident vo štvrtok vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Vyhlásil, že tieto údery ruskej armády sú reakciou na útoky na objekty v Rusku „vrátane Krymského mosta“, informovala agentúra AFP.        

V príhovore na odovzdávaní štátnych vyznamenaní Zlatá hviezda – udeľovaných za preukázanie výnimočnej odvahy a hrdinstva – Putin pripomenul, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sa začali po októbrových výbuchoch na Krymskom moste, ktorý spája Krymský polostrov, anektovaný Moskvou v roku 2014, s pevninským Ruskom.

zdroj: TASR/AP

Podľa vyjadrení ukrajinských tajných služieb však Rusi začali plánovať útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny skôr, než došlo k výbuchom na Krymskom moste. Kyjev okrem toho zodpovednosť za poškodenie tohto mosta odmietol.

„Kto začal? Kto zasiahol Krymský most, kto vyhodil do vzduchu elektrické vedenie z Kurskej jadrovej elektrárne, kto nedodáva vodu do Donecka?“ pýtal sa Putin.

Stále v ohrození

O Kryme rozprával i hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý vo štvrtok priznal, že bezpečnosť Krymského polostrova a mesta Sevastopol je stále ohrozená. Ubezpečil však, že sa prijímajú účinné opatrenia na elimináciu hrozby teroristických útokov.

„Určite existujú riziká, pretože ukrajinská strana pokračuje vo svojej politike organizovania teroristických útokov. Na druhej strane však informácie, ktoré dostávame, naznačujú, že sa prijímajú účinné protiopatrenia,“ povedal Peskov na tlačovej konferencii.

zdroj: Flickr/Alex Kirilov

Ruský prezident ďalej kritizoval, že Západ si nevšíma konanie Ukrajiny voči Rusku, no akýkoľvek odvetný krok Moskvy vyvoláva „vlnu informačného šumu“.

Putin v súvislosti s tým vyhlásil, že reakcie tretích strán na kroky Ruska, ani šírenie „dezinformácií a nezmyslov“ Moskve nezabránia „v plnení bojových úloh“ na Ukrajine a „povinností voči našim občanom“.