Sad Janka Kráľa je európsky unikát. Bratislava sa ním pýši od 18. storočia a ukrýva prírodné poklady

  • Najstarší verejný park v strednej Európe bol vybudovaný už v 18. storočí
  • V roku 1907 ho vyhlásili za štátom chránený park
  • Dnes ho navštevujú všetky vekové kategórie, ktoré sem prídu oddychovať alebo športovať
Instagram/ roman_tulavetopanky, madmikesvk
  • Najstarší verejný park v strednej Európe bol vybudovaný už v 18. storočí
  • V roku 1907 ho vyhlásili za štátom chránený park
  • Dnes ho navštevujú všetky vekové kategórie, ktoré sem prídu oddychovať alebo športovať

Jeden z najstarších stredoeurópskych parkov a najstarší verejný park v strednej Európe založili v rokoch 1774-76. Odvtedy prešiel mnohými zmenami. 

Dnešnú podobu vzácny klenot z pravého brehu Dunaja nadobudol v roku 1839. S rozlohou 42 ha sa nenápadne krčí v bratislavskej Petržalke medzi Starým mostom a Novým mostom. 

Sad Janka Kráľa si vďaka jeho nenahraditeľnej atmosfére obľúbili nielen obyvatelia Petržalky alebo Bratislavčania. Pravidelne ho navštevujú aj  cudzinci a vo všetkých vekových kategóriách. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Luky 🇪🇺🇸🇰 (@engerau),

Veľká sláva verejných parkov

Ešte v období renesancie, od 14. do 17. storočia, začali vznikať nádherné verejné parky v Taliansku alebo v Španielsku. V Habsburskej monarchii sa o ich zakladanie zaslúžil najmä cisár Jozef II., ten v roku 1766 daroval Viedenčanom šľachtický poľovnícky revír, ktorý dnes určite poznáš ako Prater. 

Neskôr bola v roku 1775 sprístupnená záhrada Augarten vo Viedni. Už v tom čase vznikal jeden z najjedinečnejších verejných parkov v strednej Európe svojej doby. Sad Janka Kráľa vznikol v súvislosti s reguláciou rieky Dunaj za vlády Márie Terézie a svoju slávu si udržal dodnes. 

Na jeho vytvorení sa podieľali viaceré významné a uznávané osobnosti tej doby. Patril medzi nich napríklad botanik, lekár a propagátor očkovania proti kiahňam Štefan Lumnitzer.  Doba barokového klasicizmu sa pričinila k idei vytvorenia osemramennej hviezdice priesekov, pozdĺž ktorých boli vysadené stromoradia.

Aj preto bol park spočiatku pomenovaný ako Sternallee, teda Hviezdicová alej. Každá z nich dostala pomenovanie podľa druhu stromov, ktoré ju tvorili. 

Vzácny poklad na brehu Dunaja

Od vzniku bola podoba parku niekoľkokrát zmenená. Tá dnešná je z roku 1839. V 19. storočí sa oň starali záhradníci pod vedením dvoch obrovských odborníkov. Tí svojimi víziami prispeli k vytvoreniu otvorenejšieho priestoru a zároveň tajuplných zákutí. 

Prvým z nich bol riaditeľ botanickej záhrady a múzea vo Viedni Štefan Ladislav Endlischer a druhým učiteľ na Kráľovskej akadémii v Prešporku František Floriš Rómer. Spolu tu zriadili bylinkovú záhradu, ktorá bola využívaná na študijné účely. 

V 1871 z mesta preniesli do parku viaceré významné sochy, napríklad Artemis, Dianu, Flóru alebo Triténa. Do východnej časti osadili pôvodnú gotickú vežu františkánskeho kostola, ktorej estetický aj funkčný účel je v súčasnosti nezameniteľný. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Tomas Truben (@trubentomas),

Na prelome 19. a 20. storočia bola v Sade Janka Kráľa usporiadaná veľká poľnohospodárska výstava. A už v roku 1907 bol tento výnimočný prírodný priestor vyhlásený za štátom chránený park.

V povojnovom období atmosféru narušila betónová výstavba budov. V 1933 začali v parku s prípravnými prácami na vybudovanie rozária. Sortiment výsadieb tvorilo okolo 500 druhov a bolo vysadených viac ako 3 000 ružových kríkov. 

Nanešťastie, pred príchodom nemeckých vojsk v roku 1938 museli z petržalského parku evakuovať všetko, čo sa dalo. Jediné, čo na svojom mieste ostalo a stojí tam dodnes bolo torzo františkánskej vežičky. 

Veľkou rekonštrukciou opäť prešiel až aj v 70. rokoch minulého storočia. Boli odstránené divorastúce kroviny, čo park opticky zväčšilo. Vynikli tak mohutné stromy, ktoré dodnes tvoria kostru parku.  

Všetci nám môžu závidieť

Etážové kroviny a k nebu rastúce stromy dopĺňa drobná architektúra. Najznámejším architektonickým prvkom, ktorý je pre park typický, je záhradný altánok, ktorý bol v minulosti pôvodne vežou františkánskeho kostola. Priamo v srdci sadu sa nachádza socha Janka Kráľa, ktorú vytvoril akademický sochár František Gibala.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Klempa (@madmikesvk),

Typickým znakom Sadu Janka Kráľa sú aj malé oddelené priestory kruhovitého tvaru, ktoré sú dozdobené prvkami zverokruhu a výsadbou letničiek. Tie ponúkajú príjemné prostredie pre relax aj rozhovor. 

Z parku museli v roku 2006 odstrániť viac ako 200 chorých drevín, ktoré ohrozovali zdravie návštevníkov. Následne na to však vysadili rovnaký počet drevín a pribudli aj druhy, ktoré tu dovtedy nerástli. 

Oáza pokoja

Sad Janka Kráľa dnes stojí priamo v centre stavebného ruchu Petržalky. Jeho hranice sú ostro vytýčené Starým a Novým mostom, Auparkom, futbalovým štadiónom a jeho ďalšie rozširovanie nie je možné. Napriek tomu patrí k najkrajším miestam v Bratislave.

Vďaka svojej polohe, histórii a jedinečnosti si ho obľúbili nielen Bratislavčania, ale aj turisti. Chodia sem obdivovať platany javorolisté, ktoré sú staré približne 200 rokov a obvody ich kmeňov sú 500 až 600 centimetrov. 

Sad Janka Kráľa je bohatý na rôzne druhy drevín, zachovali sa tu pôvodné druhy ako javor alebo viaceré druhy topoľov. Tie na tomto čarovnom mieste dosahujú väčšie rozmery, než aké sú pre ne typické.

Stromy dopĺňajú aj kroviny, spomedzi ktorých tu má najväčšie zastúpenie stálozelený tis alebo vavrínovec lekársky. Zachovali sa tu aj druhy, ktoré pre naše končiny nie sú typické, k čomu prispel najmä František Floriš Rómer. Nájsť tu môžeš aj metasekvoju čínsku, makluru oranžovú alebo ginko dvojlaločné. 

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa nice_pictures_bymirkabarta (@nice_pictures_bmb),

Do parku však ľudia chodia hľadať útočisko pred ruchom veľkomesta a rýchlym životným tempom. Plní kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži na relax, ako miesto, kde sa stretávajú rodiny aj priatelia. Obyvatelia hlavného mesta ho využívajú aj ako priestor na športové aktivity. Park využívajú aj na fotografovanie, nakrúcanie reklám.

Pred pár týždňami sa začalo s ďalšou revitalizáciou parku. Mesto Bratislava sa rozhodlo odstrániť do roku 2022 všetky choré stromy, ktoré sú dlhodobo v zlom stave. Vrámci obnovy Sadu Janka Kráľa mesto chystá viacero úprav. 

Aby sme si tento jedinečný zelený priestor plnohodnotne užili, v rámci projektu revitalizácie Sadu Janka Kráľa budeme postupne pokračovať rekonštrukciou lavičiek, zverokruhov, osvetlenia, chodníkov a fontány v parku,“  uviedlo mesto na sociálnej sieti. 

Zdroje: planetslovakia.sk, visitbratislava.sk, bratislavskenoviny.sk

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá