Slávny investor varuje pred AI bublinou: Problém nevidí v technológiách, ale v miliardových investíciách do nich

Umelá inteligencia môže zmeniť ekonomiku, firmy aj každodenný život. To však podľa Jeremyho Granthama ešte neznamená, že každá firma s nálepkou AI predstavuje výhodnú investíciu. Slávny investor podľa informácie Reuters tvrdí, že trhy opäť podľahli príbehu o technológii, ktorá má vyriešiť takmer všetko, a ceny sa môžu čoraz viac vzďaľovať od reálnych zárobkov.

Grantham nehovorí, že AI je podvod alebo bezcenný výmysel. Naopak, pripúšťa, že môže priniesť novú zlatú éru produktivity. Zároveň však upozorňuje, že okolo nej vznikla investičná horúčka s obrovskými výdavkami, tvrdým konkurenčným bojom a zatiaľ nejasnou cestou k ziskovosti.

Podľa jeho pohľadu preto môžu byť pravdivé dve veci naraz: umelá inteligencia môže byť revolučná a akcie firiem spojených s jej rozmachom môžu byť predražené. Práve tento rozpor stojí v centre jeho najnovšieho varovania, píše portál GMO. 

Investor, ktorého trhy počúvajú pre jeho minulé varovania

Jeremy Grantham spoluzaložil investičnú spoločnosť GMO v roku 1977. Vo firme pôsobí ako dlhodobý investičný stratég, partner a predseda predstavenstva. Ešte pred vznikom GMO spoluzakladal spoločnosť Batterymarch Financial Management a už začiatkom 70. rokov minulého storočia presadzoval komerčné indexové investovanie.

Jeho meno sa spája najmä s finančnými bublinami. GMO si vybudovalo povesť tým, že sa postavilo proti technologickej mánii koncom 90. rokov 20. storočia aj proti nadhodnotenému trhu s bývaním pred finančnou krízou. Reuters pripomína, že firma stavila proti obom obdobiam eufórie, hoci pri takýchto rozhodnutiach môže byť správny odhad načasovaný príliš skoro.

Grantham upozorňoval aj na japonskú akciovú a realitnú bublinu na konci 80. rokov. Práve schopnosť rozpoznať situácie, v ktorých ceny rastú rýchlejšie ako ich ekonomické opodstatnenie, mu priniesla povesť jedného z najznámejších kontrariánskych investorov (investujúci inak, ako väčšina, inak povedané proti prúdu – pozn. red.).

To však neznamená, že sa každá jeho predpoveď naplní presne alebo v čase, ktorý očakáva. Grantham je známy tým, že varovania vyslovuje veľmi skoro. Trhy môžu po jeho upozornení ešte mesiace alebo roky rásť, kým sa trend obráti a dôjde na jeho slová.

zdroj: Freepik/master1305

Prečo považuje prasknutie bubliny za takmer nevyhnutné

Jadrom Granthamovho prístupu je návrat k priemeru. Extrémne vysoké ceny, ziskové marže alebo očakávania podľa neho nevydržia navždy. Keď sa príliš vzdialia od dlhodobých hodnôt, skôr či neskôr sa začnú vracať späť.

Pri umelej inteligencii vidí kombináciu viacerých znakov, ktoré sprevádzali aj historické bubliny. Patrí medzi ne prudký prílev kapitálu, presvedčenie, že vznikla úplne nová ekonomická éra, tlak na firmy, aby investovali bez ohľadu na cenu, a očakávania mimoriadnych budúcich ziskov.

Vo Fortune sa jeho odhad opisuje slovami, že pravdepodobnosť, že AI bublina nakoniec nepraskne, je podľa neho „slim to none“, teda veľmi nízka až prakticky nulová. Ide však o Granthamov názor, nie o istú predpoveď budúceho vývoja.

Prasknutie navyše nemusí znamenať zánik technológie. Internet po kolapse technologických akcií nezmizol. Naopak, stal sa základom modernej ekonomiky. Investor však mohol správne odhadnúť význam internetu a napriek tomu prerobiť, ak kúpil predraženú firmu tesne pred pádom trhu.

Reuters upozorňuje, že index Nasdaq počas dot-com krízy klesol približne o 75 % a návrat na predchádzajúce maximá mu trval 15 rokov. Príbeh technológie sa teda naplnil, no veľká časť vtedajších investícií aj spoločností neuspela.

Miliardy tečú do infraštruktúry, zisky zatiaľ zaostávajú

Granthamova analýza, ktorú pripravil spolu s finančným historikom Edwardom Chancellorom, označuje dnešný rozmach za pravdepodobne najväčšiu kapitálovú investičnú bublinu v dejinách.

Amazon, Alphabet, Meta a Microsoft podľa nej v roku 2025 minuli na kapitálové výdavky takmer 300 miliárd dolárov. Výdavky najväčších hráčov v oblasti AI mali predstavovať približne 1,3 % amerického hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2026 mali narásť na 1,6 %. Peniaze smerujú predovšetkým do čipov, dátových centier, energetiky a ďalšej infraštruktúry.

Problém podľa autorov spočíva v tom, že príjmy a peňažné toky zatiaľ nerastú rovnakým tempom. Celkové príjmy priamo spojené s AI odhadli na menej ako 50 miliárd dolárov pri investíciách, ktoré presahujú bilión dolárov.

Pri OpenAI analýza pracovala s prognózou 12 miliárd dolárov príjmov a osem miliárd dolárov prevádzkovej straty za rok 2025. Spoločnosť mala podľa uvedených interných predpokladov počítať s ďalším rastom strát v rokoch 2026 a 2027. Tieto čísla sú prognózami uvedenými v analýze GMO, nie potvrdenými konečnými výsledkami spoločnosti.

Grantham nepopiera, že cesta k ziskovosti môže vzniknúť neskôr. Podobne to bolo pri internete, ktorého ekonomické využitie dozrievalo postupne. Tvrdí však, že dnešné ocenenia už v sebe zahŕňajú obrovský úspech, ktorý firmy ešte len musia dosiahnuť.

12-ročné dievča buduje vlastný AI startup. Kým iní riešia školu, jej umelá inteligencia už prebrala stovky hovorov

Technologickí giganti nemôžu prestať míňať

Výdavky podporuje aj situácia, ktorú GMO prirovnáva k dileme väzňa. Každá veľká technologická firma sa obáva, že ak začne šetriť, konkurent získa rozhodujúci náskok. Výsledkom môže byť, že všetci investujú viac, ako by za normálnych okolností považovali za rozumné.

Reuters tento konflikt zhrnul ako „boj na život a na smrť“ medzi veľkými technologickými spoločnosťami. Žiadny z hráčov si nemôže byť istý, kto z AI revolúcie získa dominantné postavenie, a preto pokračuje v masívnom budovaní kapacít.

Grantham zároveň spochybňuje očakávanie, že AI automaticky vytvorí ďalšiu generáciu mimoriadne ziskových monopolov. Podľa neho môže technológia vyvolať pravý opak: tvrdú cenovú a investičnú súťaž, ktorá zníži marže.

„Prešli sme zo sveta monopolov do brutálne konkurenčného sveta,“ povedal podľa Fortune. Dodal, že tento stav môže trvať roky. Jeho argument stojí na tom, že AI sa môže časom rozšíriť a zmeniť na bežnú komoditu, podobne ako internetové pripojenie či mobilné služby. Firmy ju budú potrebovať, no samotné používanie im nemusí prinášať trvalú výhodu.

Čo z toho vyplýva pre bežného investora

Grantham neponúka jednoduchý návod, podľa ktorého máš predať všetky svoje akcie a čakať na krach. Načasovanie bublín je mimoriadne náročné a nadhodnotený trh môže pokračovať v raste dlhšie, než investor očakáva.

Jeho pohľad však upozorňuje na riziko koncentrácie. Ak máš veľkú časť peňazí v niekoľkých amerických technologických firmách, úspech portfólia závisí od toho, či tieto spoločnosti naplnia veľmi vysoké očakávania.

V rozhovore pre Morningstar označil Grantham takmer všetko za atraktívnejšie ako je americký akciový trh. GMO dlhodobo vidí priaznivejšie ocenenia v rozvinutých krajinách mimo USA, v hodnotových akciách a v časti rozvíjajúcich sa trhov. Spoločnosť uvádza, že rozvinuté neamerické akcie sa podľa rôznych ukazovateľov obchodovali so zľavou približne 25 až 50 % oproti americkým akciám.

To neznamená, že tieto trhy musia automaticky zarobiť viac alebo že sú bez rizika. Granthamov odkaz smeruje skôr k trpezlivosti, diverzifikácii a opatrnosti voči príbehom, ktoré sľubujú rýchly a takmer bezrizikový rast. Pre bežného investora je podstatné najmä to, aby nerozhodoval iba podľa strachu z premeškanej príležitosti. Revolučná technológia môže vytvoriť víťazov, ale vysoká cena výrazne zvyšuje riziko sklamania.

Jeremy Grantham teda nepredpovedá koniec umelej inteligencie. Varuje pred starým problémom v novom obale: investori môžu správne odhadnúť budúcnosť technológie, no zaplatiť za ňu takú vysokú cenu, že na investícii aj napriek jej úspechu prerobia.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika