Slováci ich majú denne na tanieri: Bežné konzervanty zvyšujú riziko rakoviny o 32 % a cukrovky až o 50 %

Trvanlivosť potravín dnes berieme ako samozrejmosť. Jogurt vydrží týždne, šunka má stále rovnakú farbu, chlieb neplesnivie ani po niekoľkých dňoch. Za týmto pohodlím stojí technológia, ktorá pracuje s látkami navrhnutými na brzdenie mikroorganizmov, spomaľovanie oxidácie a stabilizáciu chuti.

Dve nové analýzy však ukazujú, že pri niektorých bežných konzervantoch sa oplatí spozornieť, pretože dlhodobá vyššia expozícia sa v populácii spája s vyšším výskytom určitých nádorov a cukrovky 2. typu, informuje CNN.

Ktoré konzervanty predstavujú najväčšie riziko?

Základom spomínaných analýz je dlhodobý projekt NutriNet Santé, ktorý od roku 2009 sleduje stravu, životný štýl a zdravotné údaje viac ako 170-tisíc ľudí. Účastníci opakovane vypĺňali detailné 24-hodinové záznamy jedálnička vrátane konkrétnych značiek potravín. Vďaka tomu vedci dokázali odhadnúť príjem jednotlivých konzervačných látok a porovnať ho s neskorším výskytom ochorení.

Štúdia zameraná na rakovinu sledovala viac než 105-tisíc ľudí v priebehu 14 rokov. Za toto obdobie sa objavilo viac ako 4 200 nových prípadov rakoviny, vrátane rakoviny prsníka a prostaty. Výskumníci analyzovali 58 rôznych konzervantov a detailne sa zamerali na 17 takých, ktoré konzumovalo aspoň 10 % účastníkov.

Jedenásť z analyzovaných konzervantov nepreukázalo jasnú súvislosť s rakovinou. Šesť ďalších však áno. A práve tie patria medzi látky, ktoré regulačné úrady považujú za všeobecne bezpečné.

Dusitan sodný, bežne používaný v slanine, šunke a údeninách, sa spájal s výrazne vyšším rizikom rakoviny prostaty (o 32 %). Dusičnan draselný zase súvisel so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka (o 22 %) a celkového výskytu rakoviny (o 13 %). Sorbáty, najmä sorban draselný používaný v pečive, syroch, omáčkach a víne, súvisia so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka (o 26 %) a celkovej rakoviny (o 14 %).

Podobné asociácie sa objavili aj pri metabisulfite draselnom, konzervante často používanom vo vinárstve a pivovarníctve, ako aj pri acetátoch a kyseline octovej, ktoré vznikajú fermentáciou a používajú sa v mäse, omáčkach, chlebe a syroch. Aj kyselina octová, hlavná zložka octu, sa spájala so zvýšeným onkologickým rizikom.

Zaujímavý a zároveň znepokojivý moment priniesla analýza antioxidantov používaných ako konzervačné prídavné látky. Látky ako vitamín C či vitamín E sa v prirodzenej podobe v ovocí a zelenine dlhodobo spájajú s nižším rizikom chronických ochorení. V izolovanej forme, pridanej do priemyselných potravín, však ich účinok môže vyzerať inak.

Štúdia preukázala súvislosť medzi erytrobátmi, vyrábanými z fermentovaných cukrov, a zvýšeným rizikom rakoviny prsníka aj celkového výskytu rakoviny.

Autori upozorňujú na možný mechanizmus cez črevný mikrobióm. „Hypotéza vychádza z toho, že keď izolujete jednu látku z celého ovocia alebo zeleniny, účinok na naše zdravie sa môže líšiť v závislosti od toho, ako ju naša črevná mikrobiota strávi,“ povedala hlavná autorka štúdie Mathilde Touvier.

Dvanásť látok spojených s rizikom diabetu

Druhá štúdia sa zamerala na cukrovku 2. typu. Vedci sledovali takmer 109-tisíc účastníkov bez diabetu na začiatku výskumu. V priebehu sledovania zaznamenali viac ako 1 100 nových prípadov. Aj tu sa potvrdil jasný trend. Ľudia s najvyšším príjmom konzervantov mali približne o 50 % vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu v porovnaní s ľuďmi s najnižšou expozíciou.

Dvanásť zo sedemnástich analyzovaných konzervantov vykázalo štatisticky významnú súvislosť s diabetom. Päť z nich sa prekrývalo s tými, ktoré vyšli rizikovo aj v onkologickej analýze. Išlo o sorban draselný, metabisulfit draselný, dusitan sodný, kyselinu octovú a acetát sodný. Riziko sa v týchto prípadoch zvyšovalo približne o 49 %.

Do zoznamu pribudol aj propionát vápenatý, konzervant používaný proti plesniam, a viacero antioxidantov. Alfa tokoferol, askorbát sodný, extrakty z rozmarínu, erytrobát sodný, kyselina fosforečná a kyselina citrónová sa spájali so zvýšeným rizikom cukrovky o viac ako 40 % pri najvyššej expozícii.

Výskumníci pritom dôsledne kontrolovali ďalšie faktory. Do modelov zahrnuli pohyb, fajčenie, alkohol, lieky, celkovú kvalitu stravy aj podiel ultraspracovaných potravín. Asociácie pretrvali. Analýza dokonca naznačila, že samotné konzervanty vysvetľujú významnú časť vzťahu medzi ultraspracovanými potravinami a cukrovkou 2. typu.

Autori opakovane zdôrazňujú, že ide o observačné štúdie, napriek tomu tieto zistenia nemožno ignorovať. „Sú to prvé štúdie na svete, ktoré skúmajú tieto súvislosti, preto musíme postupovať veľmi opatrne. Výsledky potrebujú potvrdenie,“ uzatvára Touvier.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking