Slováci na Evereste lámali svetové rekordy. Niektoré ich telá sa už nikdy nepodarilo nájsť

  • Až 6,5 percenta horolezcov, ktorí sa vydajú zdolať Mount Everest, zomrie
  • Aj na Slovensku máme ľudí, ktorí sa rozhodli sa svoje sny obetovať aj život
  • Napriek tomu sa mnohým z nich podarilo zlomiť dodnes neprekonané rekordy
Everest
TASR/Demjan Psotka, Unsplash/Luo Lei
  • Až 6,5 percenta horolezcov, ktorí sa vydajú zdolať Mount Everest, zomrie
  • Aj na Slovensku máme ľudí, ktorí sa rozhodli sa svoje sny obetovať aj život
  • Napriek tomu sa mnohým z nich podarilo zlomiť dodnes neprekonané rekordy

Najvyšší vrch zeme, osemtisícovka Mount Everest, je obrovským lákadlom pre každého horolezca či vysokohorského turistu. Strecha sveta, ako sa inak nazýva, spôsobuje, že do Himalájí prúdi obrovské množstvo turistov, ktorí tak v Nepále a Tibete tvoria jeden z hlavných finančných príjmov. Šerpovia, etnikum v Nepále, sa tak neraz stávajú spoločníkmi horolezcov na Evereste, ktorým ponúkajú sprievodcovské, nosičské, ubytovacie alebo stravovacie služby.

Šerpa
zdroj: Unsplash/Karthik Thoguluva

Aj keď sa už dnes môže zdať, že z najvyššej hory sveta sa stala akási turistická atrapa, na ktorú sa štverajú ľudia v dlhých zástupoch, netreba zabúdať na nebezpečenstvo, ktoré často stojí horolezcov život. Nedávno sme na Startitup priniesli článok o mŕtvych horolezcoch, ktorými je táto hora posiata a ktorých telá často slúžia ako orientačné body.

Ak totiž niekto na Evereste zomrie, je veľmi komplikované zniesť jeho telo dole. Pri takýchto pokusoch zahynulo už tiež veľa horolezcov. To platí obzvlášť, ak človek zomrie v tzv. Zóne smrti, ktorá sa nachádza v 8 000 m.n.m. V tejto výške sa totiž ľudské telo nedokáže okysličovať a bunky v mozgu odumierajú. Spolu s  odleskami od nekonečného snehu a ľadu to tiež môžu spôsobiť dočasnú – tzv. snežnú slepotu. Vyčerpanie a dezorientácia spôsobuje, že sa turisti stratia alebo spadnú do priepasti. Takto zomiera najviac horolezcov.

Himaláje
zdroj: Unsplash/Christopher Burns

To, že na výstup na Everest sa treba pozerať so všetkou úctou a pokorou, nasvedčuje aj fakt, že je pokrytý telami viac ako 300 horolezcov, čo tvorí vyše 6,5 percent.  Na Mount Evereste ostali pochovaní aj šiesti slovenskí horolezci. Mnohí z nich však na svojej životnej ceste stanovili rekordy, ktoré doteraz nikto neprekonal. Slovenské úspechy v Himalájach sú tak nanešťastie spojené aj s tragédiami.

Prví Slováci na najvyššej hore

Prvá československá výprava na Everest sa uskutočnila v roku 1984. Výpravu viedol František Kele a dokopy ju tvorilo až 25 ľudí. Na výstup boli nakoniec vybraní dvaja najskúsenejší turisti v najlepšej kondícii, a to dvadsaťpäťročný Zoltán Demján a päťdesiatročný Jozef Psotka, prezývaný Juzek. Práve druhý menovaný bol v tej dobe jeden z najostrieľanejších slovenských horolezcov.

Na svoj výstup sa vybrali poľskou cestou južným pilierom. Obaja vystupovali bez doplnkového kyslíka. To sa po prvýkrát podarilo Rakúšanom Petrovi Habelerovi a Reinholdovi Messnerovi v roku 1978, čiže iba šesť rokov pred Československou výpravou.

Everest
zdroj: TASR/Demjan Psotka

Spoločnosť robil Košičanovi Psotkovi a Bratislavčanovi Demjánovi aj ostrieľaný šerpa Ang Rita, ktorý je známy tým, že sa mu ako prvému podarilo zdolať Everest desaťkrát. Na vrchol sa dostali všetci traja 15. októbra o 15:15 hodine. Psotka bol v tom čase najstarší človek, ktorému sa podarilo zdolať vrchol.

,,Tie posledné kroky sme sa počkali, a spoločne sme na vrchole objali za plecia a všetci naraz sme vystúpili. Boli to silné emócie. Padli sme si do náručia a plakali.“ opisuje Zoltán Demján dosiahnutie vrcholu v dokumente Everest: Juzek Psotka od Pavla Barabáša.

Aj keď bol čas výstupu magický, na vrchol sveta to už bolo neskoro. Na Everest by sa totiž malo vystúpiť do dvanástej hodiny, aby bol zostup bezpečný a nemuselo sa bivakovať v zóne smrti. Najvyššiu horu sveta vtedy ešte zasiahol aj orkán, čo výrazne zhoršilo zostup.

Trojica chcela prespať v opustenom stane po holandskej expedícii v Južnom sedle. Keďže sa zostupovalo pomalšie, Demján sa odpojil aby zvyšným členom výpravy predšlapal cestu k stanom.

Juzkovi s Ang Ritom som nechal svoju čelovku, pretože žiadnu nemali. To bolo naposledy, keď som Psotku v živote videl,“ hovorí Demján pre Hospodárske noviny.

Everest
zdroj: Wikipedia

Stany však nenašiel, minul aj tretí tábor a po polnoci zišiel až do druhého tábora, kde sa ho ihneď ujali zdravotníci.  Ráno sa v tábore zjavil aj Ang Rita, ktorý oznámil, že unavený a dezorientovaný Psotka odmietol zostupovať ďalej a rozhodol sa v sedle bivakovať.

Vyslaná záchranná skupina Psotku nenašla. Podarilo sa to až 17. októbra Jozefovi Justovi, ktorý našiel Juzkovo telo vo výške 6 700 metrov. Zomrel po vyše tisícmetrovom páde, ktorý bol pravdepodobne spôsobený jeho dezorientáciou.

Výprava, ktorá bola označená za nemožnú

Práve Jozef Just sa stal členom ďalšej výpravy, ktorá mala zdolávať Everest, tento raz tým najextrémnejším spôsobom. V roku 1988 sa vydal spolu so Slovákmi Dušanom Becíkom, Petrom Božíkom a Jarom Jaškom vyliezť na  najvyššiu horu sveta tzv. Boningtonovou cestou. Takto sa označuje juhozápadná strana Everestu, ktorú prvýkrát zdolala výprava Chrisa Bonningtona v roku 1975, po ktorom si získala aj pomenovanie. Hovorí sa tiež o nej ako o najťažšej ceste. Je totiž známa tým, že ak sa horolezci dostanú za tzv. skalnatý pás, už nie je cesty nadol. Musia pokračovať iba na hore, alebo počkať na smrť.

Štvorica Slovákov sa rozhodla pre ešte nebezpečnejšiu verziu. Zdolať vrchol alpským štýlom. To znamená, vyliezť cestu na jeden záťah. Horolezec sa šplhá bez pevných táborov, výškových nosičov, bez použitia fixných lán a kyslíka, teda s čo najľahšou výbavou. Ide teda o presný opak expedičného štýlu za doprovodov nosičov z radu šerpov. 

1988
zdroj: Jaroslav Oršula

O juhozápadnej stene sa aj sám Chris Bonington vyjadril, že vylučuje alpský štýl lezenia. Napriek tomu štyria Slováci chceli pokoriť tento rekord, čo sa im aj podarilo.

Počas cesty nahor ich ale zasiahla snehová búrka, ktorá cestu predĺžila a horolezci museli tak zostať v zóne smrti dlhšie. Dezorientácia spolu so snehovou slepotou spôsobila, že na vrchol vyliezol v mene všetkých iba Jozef Just. Výprava sa na istú dobu rozdelila, avšak neskôr sa im podarilo spojiť a spoločne zostupovali nadol. Posledný krát sa vyčerpaní a dezorientovaní ozvali do vysielačiek 17. októbra 1988 z Južného sedla. Ich telá sa už nikdy nepodarilo nájsť. Jedna z najpravdepodobnejších teórii hovorí, že kvôli zlej viditeľnosti zliezli na severnú stenu do Číny, kde Everest pochoval ich telá.

Reinhold Messner, prvý horolezec, ktorý zdolala Everest alpským štýlom označil expedíciu Slovákov za jeden z najväčších výkonov vôbec.

Posledné úmrtie

Túžbu zdolať Bonningtona, tzv. Hard Way, bez použitia kyslíka mal aj Slovák Vladimír Štrba. Spolu so Zoltánom Pálom ich však pri výstupe zasypal sneh a spôsobil problémy s očami, čo znemožnilo výstup.

Sen zdolať Everest ale vo Vladimírovi Štrbovi neutíchal. A tak sa v roku 2017 vydal 48-ročný Štrba na vrchol sám a bez kyslíka, tentoraz však jednoduchšou trasou. Na strechu sveta sa mu však podarilo vyšplhať v neskorých hodinách. Cez telefón sa spojil s táborom, kde oznámil svoj zostup. V noci s ním však v tábore stratili kontakt. Na pomoc sa mu vydala skupina šerpov spolu s doplnkovým kyslíkom.

Everest
zdroj: Ján Madarás

Vlada Štrbu našli, na tele mal ale omrzliny a po trojdňovom pobyte v zóne smrti bol jeho stav už veľmi kritický. Evakuácia do výšky 8 400 metrov trvala príliš dlho a tak cesta do nižších táborov nebola možná.

Štrbová rodina a priatelia sa pre týždeň vyjadrili takto: ,,Keď Vlado odchádzal druhýkrát pod Everest, napísal si motto: „Ten, kto tam nebol, to nepochopí a ten, kto tam bol, nedokáže myslieť na iné ako na návrat.” Vlado to vedel lepšie ako my, cítil lepšie ako my. Len on bude vedieť, či tá tragická obeta stála za to. Domov sa už nevráti, bude snívať svoj zapálený sen o výškach, pokoji a radosti v nich. Tak si ho chceme pamätať – večne snívajúceho, večne plánujúceho. Vlado, vďaka, že si bol s nami tu dole.“

Zdroje: Everest – Juzek Psotka, Everest - najťažšia cesta, Hospodárske noviny, .tyzden, TASR

Najnovšie video

Najnovší podcast

Plavíš sa a na brehu horí ľudské telo, vedľa toho stojí krava. India je šialená

Najnovšie