Slováci sa učia cudzie jazyky rýchlo. Podľa polyglotky máme jednu veľkú výhodu

  • Niektoré jazyky sa učia jednoduchšie, iné dlhšie a náročnejšie. Záleží však aj na tom, ako sa vyslovujú a akú majú slovnú zásobu
  • Z najnovšej štúdie zameranej na kódovanie jazyka vyplýva, že to, aká informácia je aktuálne komunikovaná, nehrá rolu. Nejde totiž o konkrétny jazyk
  • Ak si ako dieťa osvojíš fonetiku viacerých jazykov, každý ďalší sa ti bude učiť oveľa jednoduchšie
polyglots
unsplash
  • Niektoré jazyky sa učia jednoduchšie, iné dlhšie a náročnejšie. Záleží však aj na tom, ako sa vyslovujú a akú majú slovnú zásobu
  • Z najnovšej štúdie zameranej na kódovanie jazyka vyplýva, že to, aká informácia je aktuálne komunikovaná, nehrá rolu. Nejde totiž o konkrétny jazyk
  • Ak si ako dieťa osvojíš fonetiku viacerých jazykov, každý ďalší sa ti bude učiť oveľa jednoduchšie

Štúdia, na ktorú poukázal portál economist.com, vysvetľuje základné princípy výslovnosti a učenia sa rôznych jazykov sveta. Realizovaná bola na vzorke 17-tich eurázijských jazykov – nahlas sa čítalo 15 textov a zapojilo sa 150 native spíkrov.

Zamyslel si sa už niekedy nad tým, prečo je ten istý text napísaný v rôznych jazykových prevedeniach rozlične dlhý? S čítaním je to však trochu inak. Dĺžka textu a jednotlivé sylaby sa v momente, kedy čitateľ číta, rozložia do zhluku zvukov. Ten umožňuje dvom ľuďom prečítať ten istý text v dvoch rôznych jazykoch v paralelnom časovom úseku. Nezáleží na tom, či si Brit, Slovák alebo hovoríš mandarínčinou.

Za štúdiou stojí štvorica lingvistov Christophe Coupé, Yoon Mi Oh, Dan Dediu and François Pellegrino. Rodný jazyk každého jedného je iný a preto sa im porovnávalo ľahšie. Vzorky rôznych jazykových skupín však ukazujú, že niektoré jazyky sa síce vyslovujú jednoduchšie ako iné, no informáciu prinesú odberateľovi skôr (viď graf vyššie).

Grafika versus reč

Písané písmo vyzerá v rôznych jazykoch rôzne. V niektorých krajinách sa doslova maľuje, inde sa číta z odlišných smerov. Informáciu však všade nesie rovnakú. Existujú jazyky, ktorých slovná zásoba je bohatá, ale aj také, ktoré obsahujú len málo slov a jednotlivé sylaby majú viacero významov. Sú tu väčšinou tónové jazyky a preto veľmi záleží na výslovnosti. Prízvuk kladený na rôznu časť slova mení význam výrazu, ale aj celej vety a koniec-koncov aj tvrdenia. Na to, ako rýchlo sú jednotlivé vyslovené, nezáleží.

zdroj: unsplash

Učia sa Slováci rýchlejšie?

Existuje mýtus hovoriaci o tom, že hudobný sluch ovplyvňuje prízvuk a učenie sa jazyka. Štúdia, ktorá by tento stereotyp potvrdila, zatiaľ neexistuje. Preto ak pekne spievaš, alebo máš nebodaj absolútny sluch, k dokonalej výslovnosti ti to pri učení sa cudzieho jazyka pravdepodobne nepomôže. Paralela jednoducho neexistuje a každá podobnosť je čisto náhodná.

My, Slováci a Česi, máme dosť veľkú výhodu, lebo v slovenčine máme pomerne bohatú zásobu foném (zvukových jednotiek, pozn.red), napr. h aj ch, ďalej š, č, ť, ž, dz, dž a pod. Zároveň máme krátke a dlhé samohlásky, čo nemá veľa jazykov. Vieme teda ľahko napodobniť zvuky v iných jazykoch, lebo sú väčšinou podobné tým našim,“ vysvetľuje pre Startitup polyglotka Lýdia Machová, ktorá v súčasnosti aktívne ovláda 7 svetových jazykov a dokopy 9 pasívne.

Slováci majú teda dobrý štartovací bod a stačí ho už len kvalitne rozvíjať. Asi ti je známe, že niektoré európske národy nedokážu všetky hlásky vysloviť tak pekne, ako my. Francúzi nepoznajú h ale ani čisté ostré r. S ním však majú problém aj Angličania či Nemci. Poliaci zase nerozoznávajú h a ch.

Slováci sa ľahko naučia po španielsky a taliansky

Ak chceš príklady jazykov, ktoré sú pre nás Slovákov najjednoduchšie po stránke výslovnosti či gramatiky, je to predovšetkým španielčina a taliančina. Majú pomerne málo foném, a väčšinou sa pekne pravidelne striedajú samohlásky aj spoluhlásky. Opakom je nemčina, ale napríklad aj poľština. Tú by si asi ako slovanský jazyk prirodzene zaradil k jazykom, ktoré sa ti, ako Slovákovi môžu učiť jednoducho, pretože vzájomné porozumenie je veľké a významové prepojenie slov tak isto.

„Pri týchto jazykoch sa často zhlukujú spoluhlásky, napríklad v poľskom slovo ‚dżdżownica’, ktoré znamená dážďovka. Tu idú až dve dž po sebe,“ dopĺňa informáciu Machová.

Zdroj: economist.com

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá