Slováci sa vo veľkom dali na zálohované fľaše. Vyzbierali sa ich už neuveriteľné milióny

  • Zálohované plastové fľaše na Slovensku zažívajú úspech
  • Zo žltých nádob ich zmizlo až 85 %
  • Problém má však iné odvetvie
plastové fľaše vo zberných nádobách
TASR/Jaroslav Novák, Radovan Stoklasa
  • Zálohované plastové fľaše na Slovensku zažívajú úspech
  • Zo žltých nádob ich zmizlo až 85 %
  • Problém má však iné odvetvie

Na Slovensku sa od začiatku roka vyzbieralo takmer 440 miliónov zálohovaných nápojových obalov. Výrazne kleslo množstvo plastových fliaš a plechoviek v triedenom zbere, ukázali to výsledky aktuálnej analýzy organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack.

Značný úspech

TASR o tom informovala riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému Lucia Morvai. V žltých nádobách na triedený zber výrazne klesol počet nápojových obalov. Hmotnostný pokles plastových fliaš predstavuje podľa Mareka Brinzíka z OZV Natur-Pack 85,4 percenta.

Pri objemovom vyjadrení je to ešte väčší pokles. Kým v roku 2021 zaberali nápojové obaly z plastov v priemere až 30,4 percenta, do polovice roka 2022 poklesla táto hodnota na 4,15 percenta, čo predstavuje pokles o 86,3 percenta,“ uviedol s tým, že pri plechovkách zistili podobný pokles.

Na základe najnovších dát a analýz však vidíme, že zálohovanie si v krátkom čase našlo svojich podporovateľov,“ podotkla Morvai. Cieľom zálohovania je dosiahnuť 90-percentnú návratnosť predaných nápojových obalov do roku 2025, recyklovať ich a využiť pri výrobe nových plastových fliaš a plechoviek.

dve platové fľaše so symbolom "Z"
zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Na Slovensku je momentálne registrovaných 2 771 odberných miest, z toho je 2 070 zálohomatov a 701 ručných skenerov. Zálohovanie funguje na Slovensku od 1. januára. Zálohujú sa všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov.

Výnimku tvoria obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu. V júni sa skončilo prechodné obdobie a od 1. júla tak na pultoch môžu byť len nápoje v zálohovaných obaloch.

Prostriedky máme, no výsledky žiadne

Rovnakú slávu však nezažíva spracovanie bio-odpadu, ktoré ja na Slovensku nie len nákladné, ale aj neefektívne. Vyplýva to z analýzy úspešnosti spracovania kuchynského biologického odpadu (KBO), ktorú si dal vypracovať Zväz odpadového priemyslu (ZOP).

Len 11 opýtaných obcí uviedlo, že KBO vnímajú pozitívne, 23 obcí a miest uviedlo, že zber znižuje množstvo zmesového komunálneho odpadu.

Zväz ďalej uvádza, že zber KBO je veľmi nákladný a úspešnosť vytriedenia sa pohybovala okolo 12 percent, čo predstavuje 11 kg na obyvateľa.

Podľa analýzy je priemerná cena za jednu tonu vyzbieraného a spracovaného KBO až na úrovni 342 eur. Oslovené obce uviedli cenové rozpätie od 36 až do 1 338 eur za tonu. Len pre porovnanie, priemerná cena za zber a spracovanie jednej tony zmesového komunálneho odpadu je v súčasnosti na úrovni 65 – 75 eur za tonu,“ uviedol ZOP.

nádoby na odpad
zdroj: TASR/Silvia Tannhauserová

Vysoké náklady môžu byť dôsledkom nedostatočnej frekvencie zberu KBO, nie sú schopní zabezpečiť frekvenciu podľa stanovených pravidiel Ministerstva životného prostredia.

V praxi ešte horšie dopadla metodika ministerstva na používanie nádob a kompostovateľných vreciek. Problém vidia obce aj s ďalším využitím KBO, niektoré nevedia uviesť, kam odpad putuje, pretože zber vykonáva externá spoločnosť.

Slovensko, zaviedlo novú povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu. Namiesto riešenia dostupnej vzdialenosti jeho spracovania, riešilo menej podstatné otázky, ako napr. veľkosť a typizácia zberných nádob. Na túto skutočnosť upozornil Zväz odpadového priemyslu vo svojej Deklarácii,“ pripomenul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu. Ďalej uviedol, že zber KBO je sám o sebe otázny aj z pohľadu dopadov na životné prostredie.

Najsilnejší argument používaný pri rýchlom presadzovaní tejto legislatívnej úpravy, teda využitie výslednej zložky spracovania KBO v podobe digestátu alebo kompostu na vrátenie živín do pôdy, ostáva taktiež veľkým otáznikom.

Pýtame sa, či ministerstvo disponuje štatistikou, koľko je dostupných a certifikovaných zariadení na zhodnotenie KBO v jednotlivých regiónoch a či postačujú. Má ministerstvo k dispozícii analýzu, koľko z vyzbieraného kuchynského odpadu sa premenilo na certifikované hnojivo a koľko skončilo na skládke?“ pýta sa na záver Chovanec.

Zdroje: TASR, SITA

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá